Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-23-2014.pdf
PDF · 82.06 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/23/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matky: X. O., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, B. O. a otca: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX C., o zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/96/2013-155 zo dňa 20. novembra 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
N a r i a ď u j e opravu rozsudku okresného súdu vo výroku II. písomného vyhotovenia rozsudku tak, aby bol v súlade s jeho vyhlásením na pojednávaní zo dňa 20.11.2013
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 20P/96/2013-155 zo dňa 20.11.2013, Okresný súd Martin zaviazal matku mal. K. V., nar. XX.XX.XXXX, k povinnosti platiť zvýšené výživné vo výške 115 eur mesačne od 01.03.2013, vždy do 20 dňa v mesiaci vopred k rukám otca (výrok I.), vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok II.). Nedoplatok na výživnom od 01.03.2013 do 30.11.2013 v celkovej výške 360 eur povolil matke maloletého splácať po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok III.). Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/3/2010-36 zo dňa 19.03.2010 vo výroku o výživnom na mal. K. V. (výrok IV.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že návrh matky (správne má byť otca pozn. odvolacieho súdu) na zvýšenie výživného je dôvodný a toto zvýšil zo 75 eur mesačne na 115 eur mesačne od 01.03.2013, keď výživné v takejto výške považoval za primerané a optimálne k odôvodneným potrebám mal. K. a zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam matky.
Porovnaním okolností dôležitých pre stanovenie výšky výživného v čase skoršieho rozhodovania v marci 2010 s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v novembri 2013 mal preukázané, že v priebehu času za tri roky a 8 mesiacov došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného (vek, rast, psychické a fyzické vyspievanie, strava, oblečenie, obutie, hygiena, hračky ako aj výdavky spojené s plnením povinnej školskej dochádzky, ...). Pri rozhodnutí vychádzal aj z rastu cien v spoločnosti - priemernej medziročnej inflácie vyjadrenej prírastkom priemerného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, ktorá za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12 mesiacov podľa Štatistického úradu SR dosiahla v októbri hodnotu 2 %. U dieťaťa tiež vyhodnotil výdavky spojené so zdravotnými problémami v priemere 45 eur mesačne, záujmové aktivity 8,33 eur mesačne, jednorazové poplatky v škole.
U rodičov zistil podstatnú zmenu pomerov a to zvýšenie príjmu u otca keď tomuto pribudol invalidný dôchodok 142,80 eur, spolu má príjem 520 eur mesačne. Príjem matky zistil na rovnakej úrovni ako v
roku 2010, 307,70 eur v hrubom. Aktuálne má materskú 290 eur ale prihliadol na vyživovaciu povinnosť jej manžela, ktorého príjem je 855 eur. Ďalej okresný súd uviedol, že matke pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dcére, pričom došlo k zníženiu jej príjmu o 90 eur, ktorá skutočnosť podľa okresného súd nemôže ovplyvniť plnenie vyživovacej povinnosti. Okresný súd prihliadol tiež na výdavky otca spojené s bývaním (221,91 eur mesačne), ktoré hradí sám a výdavky matky 220,51eur.
Vzhľadom k tomu, že výživné určil od 01.03.2013 vzniklo matke zameškané výživné vo výške 360 eur.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka dieťaťa a žiadala aby odvolací súd návrh otca zamietol a zároveň znížil výživné na 30 eur mesačne.
V podrobnostiach uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom posudzovaní veci.
Od vyhotovenia rozsudku sa jej životná situácia zmenila, sama sa stará o maloletú dcéru, s manželom nezdieľajú spoločný rozpočet, ide podať návrh na rozvod. Jej mesačný príjem je 290 eur a od marca 2014 bude poberať príspevok 198 eur a rodinné prídavky vo výške 23 eur. Mesačne prispieva na bývanie 90 eur, 15 eur na poistku, 15 eur na mobil, hradí stravu pre seba a 6-mesačnú dcéru. Otec na dcéru neprispieva, lebo hradí celú hypotéku, úver na auto a poistku pre dieťa.
Otec maloletého a ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len “O. s. p.“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) ako aj podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom podaným na Okresnom súde Marin dňa 08.03.2013 sa otec maloletého domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletého K., nar. XX.XX.XXXX, na sumu 200 eur mesačne, splatných do 20-teho dňa v mesiaci k rukám otca.
Svoj návrh vo všeobecnosti odôvodnil tým, že sa stará o maloletého syna, ktorý t. č. navštevuje 1. ročník Súkromnej školy pre žiakov s vývinovými poruchami učenia, za rok platí za školu 150 eur. Syn je dispenzarizovaný v logopedickej, neurologickej, psychiatrickej a očnej ambulancii. Do školy ho denne vozí autom.
Matka dieťaťa s podaným návrhom nesúhlasila argumentujúc tým, že od januára 2013 bola na rizikovom tehotenstve a dňa 03.08.2013 sa jej narodila dcéra L.. Je predčasne narodená, má zdravotné problémy, je na umelej výžive, je vydatá.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Hmotnoprávnou podmienkou toho aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zmenu výživného avšak len vtedy, ak môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti a ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase predchádzajúceho vyhlásenia rozsudku. Vychádzajúc z citovaného ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, zmenu pomerov je možné posudzovať vo vzťahu k odôvodneným potrebám oprávneného a možnostiam a schopnostiam povinného, čo je základným kritériom pri určení výšky výživného. Na strane oprávneného súd skúma skutočné odôvodnené potreby (bytové, kultúrne, zdravotné) , na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, výšku a spôsob poskytovaných plnení, faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase rozhodovania, reálne možnosti príjmu, majetkové pomery.
V prejednávanej veci prvostupňový súd vykonal dokazovanie vypočutím rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka a tiež listinami avšak pri hodnotení dôkazov sa dôsledne neriadil ust.§ 132 O. s. p. a jeho závery môžu mať za následok nesprávne právne posúdenie veci. Je možné konštatovať, že I. stupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu otca na zvýšenie výživného na maloletého skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/3/2010-36 zo dňa 19.03.2010) došlo k takej zmene pomerov účastníkov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre mal. dieťa avšak jediným kritériom pri zmene výživného nemôžu byť iba skutočnosti na strane maloletého dieťaťa, to, že je vekovo starší (žiak druhej triedy špeciálnej základnej školy) a ani vývoj spotrebiteľských cien (táto okolnosť sa týka aj matky dieťaťa), ale aj zmena pomerov na strane povinného, pretože ako vyplýva z cit. ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, prihliada sa na pomery medzi týmito subjektmi. Súd, ktorý rozhoduje o zmene výživného, musí posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a z toho dôvodu musí i dokazovanie vykonať v plnej šírke, lebo je potrebné aby mal spoľahlivé poznatky o pomeroch účastníkov. Okresný súd síce konštatoval, že u matky došlo k zníženiu jej príjmu o 90 eur mesačne a k pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti avšak jeho závery, že aj napriek tomu u matky nejde o takú zmenu, ktorá by mohla ovplyvniť plnenie vyživovacej povinnosti sú nepresvedčivé, predčasné a preto sa odvolanie matky javí ako dôvodné. Bolo preto potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd opätovne vypočuje rodičov maloletého dieťaťa ako aj kolízneho opatrovníka k návrhu otca na zvýšenie výživného a vzhľadom k tomu, že predmetné konanie je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu (§ 120 ods. 2 O. s. p) vyžiada listinné dôkazy na preukázanie odôvodnených potrieb maloletého napr. aj zo školy, ktorú dieťa navštevuje, ako aj možností a schopností matky a dôsledne sa bude zaoberať zmenou pomerov na starne oprávneného a povinného, predovšetkým, aký vplyv na pomery matky maloletého má skutočnosť, že dňa 03.08.2013 sa jej narodila mal. L., posúdi jej možnosti odo dňa podania návrhu otca na zvýšenie výživného (08.03.2013) v porovnaní s pomermi v zistenými v poslednom rozhodnutí o určení výživného na mal. K., nar. XX.XX.XXXX, jej reálne možnosti (tvrdila, že bola na PN pre rizikové tehotenstvo). Tiež vyžiada od matky správy o zdravotnom stave mal, L. a s tým spojenými výdavkami, nakoľko matka tvrdila, že dieťa je narodené predčasne a má zdravotné problémy. Okresný súd vykonaná aj ďalšie potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu.
Po doplnení dokazovania aj v naznačenom smere, okresný súd vyhodnotí dôkazy v súlade s ust. § 132 O. s. p. a vo veci opätovne rozhodne s prihliadnutím aj na matkou v odvolaní uvádzanú zmenenú situáciu, ak sa ňou uvádzané skutočnosti ukážu pravdivými.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O. s. p a vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 222 ods. 3 O. s. p., za podmienok § 164 O. s. p. môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.11.2013 zistil, že bol vyhlásený rozsudok vo výroku II. tak, že „vo zvyšku súd návrh otca zamieta“ (č. l. 140 spisu). V písomnom vyhotovení rozsudku je vo výroku II. uvedené, „vo zvyšku súd návrh matky zamieta“. Nakoľko sa jedná len o zrejmú pisársku chybu v písomnom vyhotovení rozsudku oproti rozsudku vyhlásenom na pojednávaní( z konania je zrejmé,
že návrh na zvýšenie výživného podal otec) odvolací súd podľa citovaného ust. § 222 ods. 3 O. s. p. nariadil opravu písomného vyhotovenia rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.