Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-404-2013.pdf
PDF · 76.82 KB
Case nature
Subarea
20Er/404/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Dopravný podnik mesta Košice, a. s., Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, proti povinnému: B. N., nar. X. X. XXXX, Z. XX, N., zast.: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl s. r. o., Štúrova 27, Košice, IČO: 36 861 472, o vymoženie 40,23 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Zorou Ferdinandy, pod sp. zn. EX 372/2012
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii zamieta.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 12. 2011, doručeného súdnej exekútorke dňa 14. 3. 2012, exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 5. 6. 2006, sp. zn. 15Ro/3048/2005 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 30. 1. 2013, vydala poverená súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 18. 7. 2013.
Dňa 30. 10. 2013 vydal Okresný súd Košice I uznesenie č. k. 20 Er 404/2013-15, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 28. 11. 2013, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd námietkam povinného vyhovie alebo alternatívne predložiť napadnuté uznesenie Krajskému súdu ako odvolaciemu súdu. Dôvodom podania odvolania je, že sa súd nesprávne vysporiadal s dôvodmi, ktoré uviedol v námietkach a na ktorých trvá. Povinný teda namieta nesprávne doručenie exekučného titulu, nakoľko na doručenke sa nenachádza, podľa jeho tvrdenia, podpis povinného, ale inej osoby. Povinný sa v čase doručovania zdržiaval v zahraničí. Povinný ďalej tvrdí, že akokoľvek podpísaná doručenka nemôže byť spôsobilým dôkazom o riadnom doručení exekučného titulu. Na doručenke sa musí nachádzať podpis povinného. Zároveň poukazuje na bližšie nešpecifikovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej, aj keď exekučný súd nemá povinnosť vykonávať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, v rámci konania o námietke proti exekúcii, má však vyhľadávaciu povinnosť s poukazom na § 57 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení s § 120 ods. 2 O. s. p., a to s ohľadom na možnosť existencie dôvodu na zastavenie exekúcie.
Oprávnený dostal možnosť vyjadriť sa k odvolaniu povinného, avšak do dňa vydania tohto uznesenia sa nevyjadril sa k obsahu odvolania.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 50 ods. 1 č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak je uznesenie, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 45 ods. 2 O. s. p., údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak..
V súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p., podaním odvolania sa uznesenie vydané súdnym úradníkom zrušilo včas podaným odvolaním, nakoľko podľa § 202 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti napadnutému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, ak by o námietkach proti exekúcii rozhodol sudca toho istého súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že vo veci musí rozhodnúť sudca toho istého súdu, pričom jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto súd opätovne preskúmal námietky povinného proti exekúcii ako aj dôvody jeho odvolania. Len pre úplnosť súd uvádza, že námietky proti exekúcii sú obsahovo takmer totožné s odvolaním povinného, v ktorom neuviedol žiadne nové skutočnosti, preto súd ich obsah opakovane neuvádzal.
Exekučným titulom - platobným rozkazom zo dňa 5. 6. 2006, sp. zn. 15Ro/3048/2005, ktorý vydal Okresný súd Košice I, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 40,23 € (1.212,- Sk) s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od 23. 8. 2004 do zaplatenia, poštovné vo výške 0,50 € a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 59,75 € (1.800,- Sk), Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 12. 2006 a keďže povinný neuhradil pohľadávku ani čiastočne, oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie.
Súd po pripojení súdneho spisu zn. 15Ro/3048/2005, zistil, že pri doručovaní platobného rozkazu súd postupoval v súlade s § 173 ods. 1 O. s. p. a exekučný titul doručoval do vlastných rúk odporcu. Odporcovi bola zásielka doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu: Z. XX, N.. Na tejto adrese má povinný prihlásený trvalý pobyt od 13. 4. 1994 a doposiaľ nebol z tejto adresy odhlásený, a taktiež nebol nahlásený žiadny prechodný pobyt. Ak sa teda povinný zdržiaval v zahraničí a túto skutočnosť neohlásil príslušnej ohlasovni, konal tak v rozpore zo zákonom č. 258/1993 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Z dokladu o doručení exekučného titulu ďalej vyplýva, že dňa 29. 11. 2006 bola zásielka uložená na pošte z dôvodu, že povinný v čase doručovania nebol zastihnutý v mieste doručenia. Dňa 7. 12. 2006 si povinný, po preukázaní dokladu totožnosti, osobne prevzal exekučný titul priamo na pošte, o čom svedčí podpis a dátum na doručenke s odtlačkom pečiatky a podpisom zamestnanca dodacej pošty. Tvrdenia povinného o tom, že mu exekučný titul nebol nikdy doručený nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Povinný svoje tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom svedčiacim v jeho prospech. V tomto smere povinný neuniesol dôkazné bremeno s poukazom na ust. § 45 ods. 2 O. s. p., a preto súd opakovane zamietol jeho námietky proti exekúcii, nakoľko sú nedôvodné.
Súd pre správnosť svojho záveru poukazuje na skutočnosť, že doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny (§ 134 O. s. p.). Ustanovenie § 45 ods. 2 upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania tvrdí, že podpis na doručenke nie
je jeho, je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd očakáva, že ak je povinný zastúpený právnym zástupcom, ten ho náležite poučí o tom, aký význam má vyvrátiteľná právna domnienka a že akékoľvek jeho tvrdenia musia byť preukázané dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech, inak v konaní neobstoja. Pokiaľ ide o doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny, účastník konania a nie súd v rámci vyšetrovacej zásady, ako to nesprávne interpretuje povinný, je povinný preukázať opak, teda, že podpis na doručenke nie jeho podpisom. Súd v tomto smere poukazuje na § 133 O. s. p., podľa ktorého má súd za preukázanú skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Súd má teda za preukázané, že podpis na potvrdení o doručení exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 5. 6. 2006, sp. zn. 15Ro/3048/2005, je podpisom povinného, nakoľko v námietkach proti exekúcii, ani v odvolaní povinný nepreukázal opak, a to, že podpis na doručenke nie je jeho.
Povinný iba opakovane uviedol, že v čase doručovania exekučného titulu bol v zahraničí. Žiadny dôkaz, ktorý by preukázal túto skutočnosť, však nepredložil. V tom čase povinný nebol odhlásený z trvalého pobytu, ani nemal prihlásený prechodný pobyt v zahraničí. Povinný sa ďalej iba odvoláva na judikatúru Najvyššieho súdu bez uvedenia konkrétnej spisovej značky rozhodnutia alebo publikácie, v ktorej bolo zverejnené, na čo súd pochopiteľne nemôže prihliadať ani kvalifikovane reagovať, nakoľko nie je možné ani zistiť, či vôbec takáto judikatúra existuje. Navyše povinnosť účastníka preukázať opak nie je možné obísť tým, že spolu s námietkami podá návrh na zastavenie exekúcie z rovnakého dôvodu, aby súd z úradnej povinnosti skúmal, či údaje na doručenke sú pravdivé.
Správnosť záveru súdu potvrdzuje aj existujúca judikatúra, a to konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010, v ktorom taktiež konštatoval, že súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O. s. p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.
Napokon v napadnutom rozhodnutí súd síce uviedol, že povinný uvádza v námietkach skutočnosti, ktoré exekučný súd nemôže skúmať, nakoľko nastali pred vydaním exekučného titulu a opakovane ich uviedol aj vo svojom odvolaní, pretože pre exekučný súd je absolútne bezpredmetné, kde sa povinný nachádzal v čase kontroly cestovného lístka. Avšak súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že sa zaoberal aj tvrdením povinného o nesprávnom doručení exekučného titulu a za tým účelom si nechal pripojiť aj súdny spis pôvodného konania (sp. zn. 15Ro/3048/2005), pričom uviedol, že nemal preukázané, že exekučný titul bol nesprávne doručovaný povinnému. Súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vecne správne.
Na záver súd považuje za potrebné poukázať aj na zmätočný petit odvolania povinného, ktorý vychádza zrejme z nesprávneho výkladu ust. § 374 ods. 4 O. s. p. Ak bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu, vydané vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému inak nie je prípustné odvolanie, napadnuté uznesenie sa za daných okolností zruší a opätovne vo veci rozhodne sudca toho istého súdu, pričom jeho rozhodnutie je konečné. V danom prípade nie je možné už zrušené rozhodnutie meniť, či dokonca predložiť vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach ako príslušnému odvolaciemu súdu.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie