Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-3-2023.pdf
PDF · 210.06 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloleté deti H.: M., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov: matky H.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X. XX, U. U., právne zastúpenej: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692 a otca J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. cesta XX, U. U., právne zastúpeného JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/74/2022 - 259 zo dňa 25. októbra 2022 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk otca s mal. deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou M. H., nar. XX.XX.XXXX a s maloletým H. H., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas prázdnin a sviatkov, kedy neplatí bežná úprava styku je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. a počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 03.01. do 18:00 hod. nasledujúceho roka s tým, že otec je oprávnený v stanovené dni a hodiny maloleté deti prevziať od matky pred domom matky a po skončení styku maloleté deti povinný odovzdať matke pred domom matky a matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletými deťmi umožniť (I. výrok); uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej M. H., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 200,- € mesačne na sumu 270,- € mesačne a na maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 100,- € mesačne na sumu 250,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.05.2022 (II. výrok); určil zameškané výživné za obdobie od 04.05.2022 do 24.10.2022 na maloletú M. H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 420,- € a na maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 900,- €, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným na každé z maloletých detí až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok nesprávne označený ako II. výrok); vyslovil, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/201/2020 zo dňa 16.06.2021 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi (IV. výrok nesprávne označený ako
III. výrok) a že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok nesprávne označený ako IV. výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že matka sa návrhom podaným dňa 04.05.2022 domáhala zvýšenia výživného na maloletú M. zo sumy 200,- € na sumu 800,- € mesačne a na mal. H. zo sumy 100,- € na sumu 400,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 01.05.2022 a ďalej sa domáhala úpravy styku otca s mal. deťmi každý nepárny víkend od piatku od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Návrh odôvodnila tým, že v čase pôvodného rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom sa styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko v tom čase otec maloletých detí nemal zabezpečené bývanie zodpovedajúce potrebám maloletých detí. V spoločnej domácnosti bývali do januára 2021, od septembra 2021 si mal otec upraviť pracovné povinnosti v zahraničí tak, aby si našiel bývanie a s deťmi trávil čo najviac času. Prianím otca bola v tom čase striedavá starostlivosť, podľa čoho aj určili výšku výživného v sume 300,- € mesačne, aby neskôr nemuseli dávať návrhy na zmenu rozsudku. Mala za to, že otcovi maloletých detí môže po dlhých spoločných rokoch života dôverovať, bez osobitnej potreby ochrany práv detí cestou súdu. Otec však od schválenia rodičovskej dohody stále nemá zabezpečené bývanie zodpovedajúce potrebám maloletých detí, ani upravené pracovné povinnosti tak, aby bol styk s deťmi rozšírený, maloleté deti si berie len v čase, kedy mu to vyhovuje, čo narúša režim maloletých detí aj režim matky. Výška výživného nereflektuje skutočnosť, že o maloleté deti sa stará výlučne ona, čím nie je schopná riadne si plniť svoje pracovné povinnosti a tým získavať očakávaný príjem. Naproti tomu otec detí má dostatočný priestor venovať sa práci, zarábať peniaze, ktorými by tak mal vykompenzovať maloletým deťom čas, ktorý s nimi netrávi. To sa však nerealizuje. Matka otcovi navrhla úpravu styku s deťmi, no otec nesúhlasil s vyjadrením, že potrebuje ešte dva roky pracovať v zahraničí. Otec od januára 2021 do februára 2022 prispieval na výživu detí sumou 840,- € mesačne na obidve deti. Od marca 2022 začal prispievať na výživu detí podľa schválenej rodičovskej dohody v sume 300,- € mesačne bez toho, aby objasnil takú obrovskú zmenu úrovne pre maloleté deti, ktorú sám nastavil. V apríli 2022 dokonca otcovi maloletých detí zaplatila sumu vo výške 130 000,- € z titulu majetkového vyporiadania. Podľa názoru matky je v možnostiach otca maloletých detí prispievať na výživu maloletých detí spolu sumou 1 200,- € mesačne. Pokiaľ totiž otec detí nemá záujem o stretávanie s deťmi, je povinný svoju osobnú starostlivosť nahradiť finančnou starostlivosťou.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/201/2020 zo dňa 16.06.2021, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej M. výživným vo výške 200,- € mesačne a výživu maloletého H. výživným vo výške 100,- € mesačne. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, pretože rodičia ho nežiadali upraviť.
5. V čase poslednej úpravy výživného mala maloletá M. 12 a pol roka, navštevovala 6. ročník základnej školy, bola zdravá, nenavštevovala žiadnu špecializovanú ambulanciu. Matka podľa jej vyjadrení (v písomnej forme, či v ústnej forme na pojednávaní) mala tieto výdavky na maloletú: ZRPŠ 40,- €, na začiatku školského roka nákup pomôcok v sume 20,- €, mesačne strava v škole 10,- €, oblečenie 50,- €, obuv 30,- €, hygienické potreby 20,- €, vitamíny 10,- €, výlety 10,- €. Výdavky na záujmovú činnosť maloletej: kone 100,- € mesačne, dramatický krúžok 60,- € na pol roka, klavír a spev 60,- € na pol roka a angličtina 250,- € ročne. Spolu náklady na maloletú predstavovali sumu 275,83 € mesačne.
6. Maloletý H. mal v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom sedem a pol roka, navštevoval prvý ročník základnej školy. Matka mala tieto výdavky na maloletého: ZRPŠ 40,- €, učebnice na začiatku školského roka 40,- €, strava v škole 10,- €, školský klub 10,- €, oblečenie 20,- €, obuv 20,- €, hygienické potreby 10,- €, hračky, vitamíny 10,- €, výlety 5,- €. Výdavky na športovú a záujmovú činnosť maloletého: hokej 15,- € mesačne, ZUŠ 40,- € na pol roka, angličtina 200,- € na rok. Spolu náklady na maloletého predstavovali sumu 129,98 € mesačne.
7. Matka dosahovala čistý mesačný príjem v sume 1 200,- € a príležitostný príjem z administratívnych služieb v sume 500,- € ročne, uplatňovala si daňový bonus a poberala prídavky na dve deti. Vlastnila dva rodinné domy a byt. Mesačné výdavky na domácnosť vyčíslila sumou 1 200,- €, z toho strava 200,-
€, energie 160,- €, splátka úveru 840,- €. Svoje osobné výdavky vyčíslila na 310,- € mesačne (mobil a sporenie 30,- €, PHM 100,- €, oblečenie a obuv 100,- €).
8. Otec maloletých detí v tom čase podnikal v troch spoločnostiach, jeho čistý príjem sa pohyboval od 500,- € do 3 000,- €, iný príjem nemal. Podľa vlastného vyjadrenia nebol vlastníkom nehnuteľností, podľa zápisu v katastri nehnuteľností bol už v danom čase vlastníkom štyroch parkovacích miest.
9. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletých detí a ich rodičov súd prvej inštancie zistil nasledovné:
10. Maloleté deti sú staršie o rok a pol. U maloletej M. matka uviedla tieto výdavky: oblečenie 100,- € mesačne, obuv 200,- € mesačne, hygienické potreby 70,- € mesačne, strava v škole 40,- € mesačne, strava v domácnosti 190,- € mesačne, ZRPŠ 30,- € na rok, triedny fond 20,- € na rok, pomôcky do školy 30,- € na rok), časopisy do školy 20,- € na rok, vitamíny 10,- € mesačne, výlety 333,- € mesačne, doučovanie matematiky a fyziky 20,- € mesačne, poplatok ZUŠ 65,- € na pol roka, jazdecká škola 140,- € raz za dva mesiace, potreby do jazdeckej školy 500,- € na rok, poplatok v jazykovej škole 300,- € na rok, pravidelné lekárske prehliadky 30,- € na rok. Celkovo priemerne mesačné výdavky na maloletú podľa vyjadrenia matky predstavujú sumu 1 121,32 €. Maloletá je zdravá, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu.
11. U maloletého H. matka uviedla tieto výdavky: oblečenie 100,- € mesačne, obuv 150,- € mesačne, hygiena 30,- € mesačne, strava v škole 40,- € mesačne, strava doma 260,- € mesačne, ZRPŠ a triedny fond 40,- € na rok, pomôcky pre školský klub 15,- € na rok, pomôcky do školy 30,- € na rok, poplatok za školský klub 15,- € mesačne, členské hokej 40,- € mesačne, ďalšie výdavky v súvislosti s hokejom
- oblečenie, termoprádlo, suché tréningy, korčule, zápasy, strava, ubytovanie 80,- € mesačne, vitamíny 10,- € mesačne, výlety 333,- € mesačne, ďalšia záujmová činnosť - bounce park, kino, chata, futbalové zápasy 130,- € mesačne, pravidelné lekárske prehliadky 30,- € na rok. Celkovo priemerné mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila na celkovú sumu 1 197,58 €. Maloletý je zdravý, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu.
12. Matka vyčíslila výdavky na stravu v domácnosti v sume 300 - 500,- € mesačne, výdavky na bývanie v sume 183,50 € mesačne, mesačná splátka hypotéky 732,- €. Svoje osobné výdavky vyčíslila na sumu 685,- € mesačne (mobil a sporenie 35,- €, PHM 350,- €, oblečenie a obuv 200,- €, hygienické potreby 100,- €).
13. Matka je jediným spoločníkom a konateľom obchodných spoločností A. E., s.r.o., Z.: XX XXX XXX a PR V. s.r.o., Z.: XX XXX XXX, jedným zo spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti D. s.r.o., Z.: XX XXX XXX. Obchodná spoločnosť A. E., s.r.o. za rok 2021 zverejnila tržby 0,- € a zisk 0,- € (vznik spoločnosti 26.05.2021), obchodná spoločnosť PR V. s.r.o. za rok 2021 dosiahla stratu - 218 466,- € (celkové výnosy 131 803,- €, tržby 79 710,- €, má aktíva v celkovej hodnote 718 618,- €), obchodná spoločnosť D. s.r.o. za rok 2021 dosiahla zisk 5 229,- € (celkové výnosy 192 376,- €, má aktíva v celkovej hodnote 55 958,- €).
14. Matka podľa vlastného vyjadrenia dosahuje čistý mesačný príjem v sume 1 300,- €, poberá prídavky na dve maloleté deti spolu v sume 60,- €, uplatňuje si daňový bonus. Každý druhý mesiac má príjem z podnikania v sume 1 000,- €, má úspory v hodnote 100 000,- €.
15. Matka naďalej žije v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve spolu s maloletými deťmi. Okrem tohto rodinného domu a k nemu prináležiacich pozemkov - zastavanej plochy a nádvorí, trvalého trávneho porastu, ornej pôdy, ostatnej plochy, evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. U. U., je výlučnou vlastníčkou zastavaných plôch a nádvorí a záhrad evidovaných na LV č. XXXX, obec U. U., k.ú. R., zastavaných plôch a nádvorí evidovaných na LV č. XXXX, obec U. U., k.ú. R., trvalého trávneho porastu evidovaného na LV č. XXXX, obec U. U., k.ú. W., trvalých trávnych porastov, zastavaných plôch a nádvorí a rodinného domu evidovaných na LV č. XXXX, obec U. U., k.ú. U., spoluvlastníčkou zastavanej plochy a nádvoria, záhrady a rodinného domu evidovaných na LV č. XXXX, obec M., k.ú. T. S., vlastníčkou bytu v bytovom dome a spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu evidovaného na LV č. XXXX, obec U.-Y. J., k.ú. Y. J. a prináležiacej zastavanej plochy a nádvoria evidovanej na LV č. XXXX. Matka nie je vlastníčkou motorového vozidla, nemá inú vyživovaciu povinnosť.
16. Otec maloletých detí prechodne pracoval v zahraničí, momentálne sa zdržiava na Slovensku, kde má v úmysle sa venovať podnikaniu najmä v oblasti prenájmu motorových vozidiel. Je jediným spoločníkom a konateľom obchodných spoločností G. SK, s.r.o., Z.: XX XXX XXX, G. N. R., s.r.o., Z.: XX XXX XXX a Q. s.r.o., Z.: XX XXX XXX. Obchodná spoločnosť G. SK, s.r.o. za rok 2021 dosiahla zisk 4 €á (celkové výnosy 9 040,- €, má aktíva v celkovej hodnote 20 013,- €), obchodná spoločnosť G. N. R., s.r.o. za rok 2021 dosiahla stratu - 5 061,- € (celkové výnosy 8 812,- €, tržby 9 832,- €, má aktíva v celkovej hodnote 35 281,- €), obchodná spoločnosť Q. s.r.o. za rok 2021 dosiahla stratu - 28 213,- € (celkové výnosy 307 847,- €, tržby 304 803,- €, má aktíva v celkovej hodnote 126 399,- €).
17. Otec podľa vlastného vyjadrenia v súčasnosti dosahuje mesačný príjem 800,- € z podnikania a zo zamestnania, pri prešetrovaní pomerov uviedol kolíznemu opatrovníkovi príjem vo výške 500 - 3 000,- €, má dlhy ako fyzická osoba asi 25 000 - 30 000,- €. Z predloženého potvrdenia spoločnosti G. N. R. s.r.o. vyplýva mesačný príjem zo zamestnania otca 140,30 €. Ďalej uviedol, že nemá žiadne úspory. Svoje mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: ubytovanie 150,- €, strava 100 - 200,- €, PHM 100,- €, oblečenie, obuv 80 - 100,- €, hygienické potreby 30,- €, výživné 300,- €, dovolenky 50,- €. Celkové mesačné výdavky otca podľa jeho vyjadrenia predstavujú sumu cca 720 - 840 €. Otec navyše prispel maloletým deťom za posledných 6 mesiacov pred rozhodnutím súdu prvej inštancie v máji celkovo sumou 170,- €, v júni 258,- €, v júli 20,- €, v auguste 157,- €, v septembri 501,- €, v októbri 100,- € (priemerne cca 200,- € mesačne). Otec nevlastní motorové vozidlo, ani iné hnuteľné veci značnej hodnoty, vlastní štyri parkovacie miesta - zastavané plochy a nádvoria evidované na LV č. XXXX, obec U. U., k. ú. N.. S. bánk v rámci Slovenskej republiky bolo zistené, že otec mal ku dňu 19.10.2022 na účte v W. U., a.s. finančné prostriedky vo výške 37 535,78 €. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.
18. Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 26, § 78 ods. 1 a 3, § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „Zákon o rodine“) dospel k nasledovným záverom:
19. Porovnávajúc rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnosti napriek tomu, že od poslednej úpravy pomerov uplynul len 1 rok a 4 mesiace, mal súd prvej inštancie za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov u matky vzhľadom na nárast jej príjmu, zmenu (zvýšenie) jej majetkových pomerov, u otca vzhľadom na deklarované ukončenie podnikateľských aktivít v zahraničí a ich zameranie len na Slovensko, ako aj u mal. detí vzhľadom na zvýšené výdavky na mal. detí (nie však až v rozsahu deklarovanom matkou), keďže sú o rok a pol staršie a navštevujú vyšší ročník základnej školy, ako aj v súvislosti s nárastom miery inflácie v rozhodnom období.
20. Na druhej strane za zmenu pomerov súd prvej inštancie nepovažoval skutočnosť, že podľa tvrdenia matky napriek (formálne) uzavretej a súdom schválenej rodičovskej dohode v čase poslednej úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom sa táto s otcom mimosúdne dohodla na striedavej osobnej starostlivosti o mal. deti, ktorá zohľadňovala výšku vtedy rodičmi dohodnutej vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, pričom striedavá osobná starostlivosť sa doteraz nerealizuje z dôvodov na strane otca. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloleté deti boli po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, teda v čase rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, ako aj v čase rozhodnutia súdu o podanom návrhu matky v tomto konaní sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. Zmena pomerov z uvedeného dôvodu by podľa súdu prvej inštancie práve naopak nastala v prípade, ak by po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a schválení rodičovskej dohody o úprave práv a povinností k maloletým deťom, boli maloleté v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ak aj rodičia na základe vzájomnej ústnej dohody mali v úmysle po rozvode manželstva realizovať striedavú osobnú starostlivosť, takáto forma starostlivosti nebola rodičmi dohodnutá v konaní pred súdom, teda od posledného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom nedošlo k zmene pomerov z dôvodu, že sa doteraz nerealizuje striedavá osobná starostlivosť.
21. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k mal. deťom, súd prvej inštancie súhlasil s argumentáciou otca, že výdavky na maloleté deti, ktoré uvádzala matka, sú značne nadhodnotené, a to najmä čo sa týka výdavkov na oblečenie, obuv, stravu v domácnosti, hygienické potreby, hračky, záľuby, športy a výlety. Súd prvej inštancie považoval za nereálny matkou deklarovaný nárast výdavkov na maloleté deti za obdobie jedného roka (výdavky uvedené v podaní matky zo dňa 18.07.2022) u maloletej M. zo sumy 200,- € mesačne na sumu 1 880,- € mesačne a u maloletého H. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 2 008,- € mesačne. Aj keď to otec požadoval, súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné
preukazovanie výdavkov matky na domácnosť a maloleté deti, nakoľko pri posudzovaní vyčíslených výdavkov vychádzal jednak z vlastnej rozhodovacej činnosti, ako aj zo skutočnosti, že bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv, drogériu, pomôcky do školy, lieky a iné bežné výdavky je možné vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bloky z nákupov, nakoľko súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a o výdavkoch primeraných veku maloletých detí. Súd prvej inštancie pri posudzovaní výdavkov na maloleté deti zohľadnil aj súčasnú vysokú mieru inflácie ako všeobecne známu skutočnosť. Mal za to, že výdavky uvádzané matkou v súvislosti so školskou dochádzkou maloletých detí sú bežné u každého maloletého dieťaťa. Ohľadne zvýšených výdavkov na záujmy maloletých detí obidvaja rodičia vyjadrili súhlasný postoj, preto ani tieto výdavky nepovažoval za potrebné v konaní preukazovať. Podotkol, že bežné výživné na maloleté dieťa vo všeobecnosti predstavuje odôvodnené výdavky, ktoré dieťa spotrebuje počas kalendárneho mesiaca (pravidelné a pomerné nepravidelné výdavky). Bol taktiež názoru, že hoci od posledného rozhodnutia súdu uplynul len jeden rok a štyri mesiace, je dôvod na zvýšenie výživného zo strany otca aj preto, že obidvaja rodičia v konaní vyjadrili súhlas s tým, aby sa maloleté deti venovali záujmovej činnosti (kone, hokej, angličtina, základná umelecká škola), je teda spravodlivé, aby sa obidvaja rodičia (teda aj otec) na týchto (zvýšených) výdavkoch maloletých detí podieľali.
22. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uznal tieto priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletej M.: oblečenie a obuv 80,- €, hygienické potreby 30,- €, strava v domácnosti 130,- €, vitamíny 10,- €, ZRPŠ + triedny fond, pomôcky na začiatku školského roka a časopisy 8,33 € (50,- € + 30,- € + 20,- € = 100,- € / 12 mesiacov), strava v škole 40,- €, doučovanie 20,- €, ZUŠ 10,83 € (65,- € / 6 mesiacov), jazdecká škola 70,- € (140,- € / 2 mesiace), potreby v jazdeckej škole 41,66 € (500,- € / 12 mesiacov), jazyková škola 25,- € (300,- € / 12 mesiacov), čo je spolu 445,82 € (správne 465,82 € - poznámka odvolacieho súdu) + pomerne výdavky na domácnosť v sume 61,17 € (183,50 € / 3 osoby), teda spolu 526,99 €.
23. U maloletého H. uznal súd prvej inštancie tieto výdavky: oblečenie a obuv 80,- €, hygienické potreby 30,- €, strava v domácnosti 130,- €, ZRPŠ + triedny fond, pomôcky pre školský klub 7,08 € (85,- € / 12 mesiacov), školský klub 15,- €, ZUŠ 10,80 € (65,- € / 6 mesiacov), členské hokej 40,- €, ďalšie výdavky na hokej 80,- €, jazyková škola 12,50 € (150,- € / 12 mesiacov), čo je spolu 405,38 € + pomerne výdavky na domácnosť v sume 61,17 €, teda spolu 466,55 €.
24. K argumentácii matky v konaní, že otec osobne nezabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, preto by mal túto starostlivosť kompenzovať finančným zabezpečením súd prvej inštancie uviedol, že starostlivosť o maloleté deti môže byť zabezpečovaná osobnou starostlivosťou alebo vecnými plneniami. Podľa názoru súdu prvej inštancie s prihliadnutím na aktuálny vek maloletých detí (maloletej M. takmer 14 rokov a maloletého H. takmer 9 rokov) matka už nemusí zabezpečovať tak intenzívnu osobnú starostlivosť ako v minulosti. Neobstojí ani námietka matky, že otec sa v súčasnosti s deťmi takmer vôbec nestretáva, nakoľko súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím upravil aj styk otca s maloletými deťmi, otec sa s deťmi bude stretávať minimálne každý druhý víkend, deti budú v jeho starostlivosti mesiac počas letných prázdnin a tiež každý druhý rok počas vianočných sviatkov. Aj keď sú deti po väčšinu času v starostlivosti matky a s otcom budú tráviť len určitý čas, len preto nemožno konštatovať, že by mal otec znášať väčšinu výdavkov na maloleté deti. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri určení výživného zohľadňuje aj celkovú životnú úroveň rodičov a v tejto súvislosti aj skutočnosť, že povinným rodičom na výživu maloletých detí nie je len otec maloletých detí, ale aj ich matka. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že životná úroveň matky vzhľadom na celkové majetkové pomery, je oveľa vyššia než životná úroveň otca. Zodpovedajú tomu aj matkou vyčíslené výdavky, ktoré by matka nemohla vynakladať, ak by jej to jej finančná situácia neumožňovala, a to ani za situácie, kedy jej v minulosti otec dobrovoľne prispieval sumou 840,- € mesačne. Pokiaľ matke jej finančná situácia umožňuje vynakladanie mesačných výdavky na maloleté deti v ňou vyčíslenej celkovej sume, je to plne na jej rozhodnutí, deti majú právo podieľať sa na jej životnej úrovni.
25. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú námietku matky, že otcov priemerný mesačný príjem nie je len ním deklarovaných 800,- €, ale minimálne cca 2 000,- €, ako vyplýva z jeho vyjadrení pred opatrovníkom (500,- až 3 000,- € mesačne). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nepovažoval otcom deklarovaný príjem 800,- € mesačne za zodpovedajúci jeho výdavkom. Otec síce uvádzal svoje mesačné výdavky v sume 720 - 840,- €, no v tejto sume nie sú zahrnuté minimálne tie výdavky otca, ktorými navyše prispieva maloletým deťom nad rámec naposledy
dohodnutého a súdom schváleného výživného (priemerne cca 200,- € za obdobie máj až október 2022). Reálny príjem otca tak celkom zrejme presahuje príjem, ktorý otec uvádzal v konaní pred súdom. Z verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk) síce vyplýva, že obchodná spoločnosť G. N. R., s.r.o. za rok 2021 dosiahla stratu - 5 061 €, obchodná spoločnosť Q. s.r.o. stratu - 28 213 €, obchodná spoločnosť G. SK, s.r.o. zisk 4 €á (v ktorých jediným konateľom a spoločníkom je otec maloletých detí), no sám otec pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že jeho mesačný príjem je 500 - 3 000 €, priemerne 2 000,- €. Aj keď otec poprel, že by v dobe, keď pracoval v zahraničí, poberal mzdu ako zamestnanec a preto nemožno prikladať relevanciu právnou zástupkyňou matky v konaní predloženým informáciám o minimálnej mzde v rámci €ópskej únie, podľa názoru súdu prvej inštancie je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na jeho príjem a celkové majetkové pomery, prispievať na výživné na maloleté deti spolu v sume 520,- € mesačne, ktoré možno považovať za primerané vzhľadom na priemerný mesačný zárobok otca cca 2 000,- €, čo predstavuje cca 26% jeho príjmu ako aj s prihliadnutím na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby.
26. K tvrdeniu matky, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na mal. deti výživným v ňou požadovanej výške, pretože jej napriek dohodnutému výživnému 300,- € mesačne do marca 2022 prispieval celkovou sumou 840,- € mesačne, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie otca, že matke prispieval sumou 500,- € mesačne na hypotéku, pokiaľ sa nepostaví na vlastné nohy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa jedná o hypotéku na rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky, matka tu býva spolu s maloletými deťmi. Aj vzhľadom na nárast celkových majetkových pomerov matky od posledného rozhodnutia súdu, nakoľko má príjem aj z podnikania a z prenájmu, nadobudla do osobného vlastníctva viaceré nehnuteľnosti, je podľa názoru súdu prvej inštancie celkom iste v možnostiach matky túto mesačnú splátku pravidelne uhrádzať, prípadne dlh banke uhradiť zo speňaženia svojho iného majetku. Keďže súd prvej inštancie nezohľadnil v rámci (nevyhnutných) výdavkov matky splátku hypotéky, nevidel dôvod na to, aby túto sumu započítal v rámci vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.
27. K tvrdeniam matky ohľadne užívania motorového vozidla matkou poskytnutého jej otcom aj po rozvode manželstva a jeho následného odobratia, čím podľa matky vzal mal. deťom, ktoré daným motorovým vozidlom vozievala benefit spočívajúci v mesačnej splátke lízingu 1 000,- € platenej otcom, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia otca, že toto vozidlo naďalej spláca, motorové vozidlo v súčasnosti užíva bezodplatne jeho známy, teda otec ho neprenajíma v rámci podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že matka v súčasnosti používa podľa vlastného vyjadrenia bezodplatne motorové vozidlo zn. Mercedes, ktoré zakúpil jej brat a je vedené v majetku obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom. V konaní súd prvej inštancie nemal za preukázané, a to ani dopytom na príslušného predajcu, že by si matka zakúpila motorové vozidlo do osobného vlastníctva alebo že by ho osobne zakúpila u predajcu na obchodné meno niektorej zo spoločností, v ktorej je spoločníkom, ako tvrdil otec maloletých detí.
28. Napokon k vyjadreniu matky, že otcovi maloletých detí vyplatila sumu 130 000,- € v rámci vypriadania, teda otec má z čoho prispievať na výživu maloletých detí v ňou navrhovanej výške (pričom spôsob zabezpečenia týchto finančných prostriedkov, teda predajom nehnuteľností vo vlastníctve matky otca maloletých detí a ich následné použitie na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve matky ani jeden z rodičov nespochybnil) a k námietke otca, že tieto finančné prostriedky v sume 100 000,- € už vrátil svojej matke, pretože táto vzhľadom na svoj zdravotný stav a skutočnosť, že žije v Nemecku, zrejme bude odkázaná na starostlivosť v nejakom sociálnom zariadení, v ktorom jej pobyt bude potrebné finančne zabezpečiť a matke vráti aj zvyšných 30 000,- €, nakoľko to jeho matka od neho požaduje, súd prvej inštancie s poukazom na preukázanú skutočnosť, že otec mal ku dňu 19.10.2022 na účte v W. U., a.s. finančné prostriedky vo výške 37 535,78 € bol názoru, že bez ohľadu na skutočnosť, či otec sumu 30 000,- € odovzdá svojej matke alebo si tieto finančné prostriedky ponechá, je jeho povinnosťou v prvom rade si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom a až následne môže finančne pomáhať svojej matke.
29. Súd prvej inštancie zhrnul, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, napriek tomu, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom uplynul len jeden rok a štyri mesiace, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej M. zo sumy 200,- € mesačne na sumu 270,- € mesačne a voči maloletému H. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 250,- € mesačne. Takto určené výživné považoval za zodpovedajúce veku a odôvodeným potrebám maloletých detí (strava,
odievanie, škola, vzdelávanie, záujmová činnosť, zdravotný stav) a zohľadňujúce právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni obidvoch svojich rodičov.
30. Nakoľko súd prvej inštancie zvýšil výživné odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného, t,j. od 04.05.2022, zameškané výživné za 6 mesiacov (do rozhodnutia vo veci samej) ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným výživným vyčíslil na maloletú M. sumou 420,- € a na maloletého H. sumou 900,- €. Súd prvej inštancie povolil otcovi maloletých detí splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 30,- € popri bežnom výživnom na každé z maloletých detí až do jeho zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že pri určení výšky splátok zohľadnil výšku zameškaného výživného a dobu jeho splatnosti.
31. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd prvej inštancie upravil styk v zmysle rodičovskej dohody uzavretej na pojednávaní, t.j. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. a počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 03.01. do 18:00 hod. nasledujúceho roka, napriek tomu, že túto dohodu v dôsledku postoja otca k navrhovanému zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom následne matka vzala späť. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že samotná matka v podanom návrhu na začatie konania žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletými deťmi, nakoľko neupravenie styku nie je v záujme maloletých detí, nakoľko otec si berie deti vtedy, keď mu to vyhovuje, čo narúša režim detí aj režim matky. V návrhu matka uviedla, že otcovi v styku s deťmi nikdy nebránila, naopak sama otcovi vytvárala príležitosti pre realizovanie styku s deťmi. Uviedla, že v čase pôvodného rozhodnutia otec nemal zabezpečené bývanie pre maloleté deti, preto styk upravený nebol. Otec v priebehu konania uviedol, že má záujem na zachovaní vzťahových väzieb s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že kolízny opatrovník rodičovskú dohodu odporučil schváliť. Podľa názoru súdu prvej inštancie takto upravený styk je plne v záujme maloletých detí. Otec maloletých detí podľa vlastného vyjadrenia chce zostať na Slovensku, venovať sa podnikaniu, teda je v jeho možnostiach zabezpečiť si svoje záležitosti tak, aby mohol tráviť čas s deťmi každý druhý víkend. Deti budú mať jasne nastavený režim stretávania s otcom, matka bude v tom čase odbremenená od zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie apeloval na otca mal. detí ohľadne zabezpečenia si adekvátneho bývania zodpovedajúceho jeho schopnostiam za účelom trávenia viac času s maloletými deťmi aj v jeho domácnosti. Za v záujme maloletých detí považoval súd prvej inštancie aj úpravu styku počas letných prázdnin, otec sa sám v konaní vyjadril, že počas leta bude s deťmi tráviť čas na dovolenke. Napokon v záujme maloletých detí je podľa súdu prvej inštancie aj úprava styku s otcom počas vianočných sviatkov každý druhý rok. Podotkol, že súdnym rozhodnutím bol upravený styk otca s maloletými deťmi len rámcovo, rodičom nič nebráni, aby po vzájomnej dohode otec s maloletými deťmi trávil aj viac času a pomáhal matke pri zabezpečovaní aj ďalších vecí týkajúcich sa maloletých detí ako sú škola, krúžky, záujmy.
32. Keďže napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo úprave styku otca s maloletými deťmi a k zvýšeniu výživného, súd prvej inštancie samostatným výrokom vyslovil, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/201/2020 zo dňa 16.06.2021 vo výrokoch o styku otca s maloletými deťmi a o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.
33. O nároku na náhradu trov účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CMP“), nakoľko dôvody pre iné rozhodnutie o trovách v predmetnej veci nezistil. Nevyhovel tak návrhu matky, aby jej priznal náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie § 55 CMP uviedol, že nezistil žiadne špecifické okolnosti prejednávanej veci, pre ktoré by mal pristúpiť k výnimočnému priznaniu náhrady trov konania niektorému z účastníkov. Uviedol, že ustanovenie § 55 CMP sa týka špecifických situácií, akými sú napríklad šikanózny návrh, čo nie je tento prípad a v tomto prípade nemožno hovoriť ani o prípadnom úspechu, resp. neúspechu v konaní v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“).
34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie matka aj otec maloletých detí.
35. Matka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
36. Napriek tomu, ako matka vymedzila odvolacie dôvody ich označením citáciou zákonných ustanovení, hneď v úvode odvolania uviedla, že súd prvej inštancie mal správne a obsiahle zistený skutkový stav, prisúdil mu však nesprávnu právnu aplikáciu, čoho dôsledkom je podľa názoru matky poškodenie záujmov maloletých detí. Matka uviedla, že už v čase poslednej úpravy výživného bola životná úroveň maloletých detí nastavená otcom vyššia oproti vyživovacej povinnosti vo výške 300,- € mesačne formálne premietnutej do rodičovskej dohody, pretože otec platil na obidve maloleté deti výživné vo výške 840,- € mesačne od opustenia spoločnej domácnosti v januári 2021 až do februára 2022. Matka trvala na tom, že rodičovská dohoda v prvom rade zohľadňovala budúcu striedavú starostlivosť bez potreby jej následnej modifikácie súdom. Súdu prvej inštancie vyčítala, že sa formalisticky držal poslednej úpravy výšky výživného v zmysle rodičovskej dohody neberúc do úvahy, že výška výživného 300,- € mesačne na obe deti nezohľadňovala ich skutočné výdavky, ale bola len jej ústretovým gestom voči otcovi mal. detí, ktorý chcel mať túto sumu na „papieri“, hoci reálne posielal výživné 840,- € mesačne. Maloleté deti od februára 2022, kedy otec začal prispievať na ich výživu len vo výške určenej rodičovskou dohodou, nemajú otca ani fyzicky - osobne, ani vo forme materiálnej náhrady. Otec sa o maloleté deti totiž osobne nestará s odôvodnením, že zarába v zahraničí, preto je podľa matky namieste a v záujme maloletých detí, aby bola osobná neúčasť otca na ich výchove nahradená, resp. vykompenzovaná finančnou podporou.
37. Matka ďalej vyčítala súdu prvej inštancie, že v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce uvádza celkové výdavky maloletej M. vo výške 1 121,32 € a maloletého H. 1 197,58 €, túto skutočnosť však nepremietol do výšky výživného. Podľa matky jej výlučná osobná starostlivosť o mal. detí nahrádza finančnú starostlivosť, preto otec by mal pokryť výdavky maloletých detí v celej výške, nielen v rozsahu cca 20%. Súdom prvej inštancie určená výška výživného nepokrýva ani 50% výdavkov maloletých detí, hoci nejde o striedavú starostlivosť. Matka trvala na tom, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca platenie ňou požadovaného výživného na maloleté detí, t.j. 800,- € na maloletú M. a 400,- € na maloletého H.. Opätovne v tejto súvislosti poukázala na to, že otec od apríla 2022 disponuje finančnou hotovosťou vo výške 130 000,- €, ktorú mu vyplatila ako finančné vysporiadanie sa, podniká prostredníctvom troch spoločnosti, v majetku ktorých je 20 - 30 vozidiel, ktoré prenajíma, je vlastníkom štyroch parkovacích miest v N. v Banskej Bystrici, pracuje v zahraničí - v Rakúsku, Taliansku, Nemecku, kde len priemerná mzda podľa štatistického úradu predstavuje sumu od 2 479,- € do 4 540,- € mesačne, do marca 2022 okrem výživného 840,- € mesačne poskytoval maloletým deťom aj motorové vozidlo, ktorým matka maloleté deti zabezpečovala ich vozenie do školy, na krúžky, na výlety. Za toto vozidlo platil otec maloletých detí lízing mesačne 1 000,- €. Vychádzajúc z uvedeného mala matka maloletých detí za to, že životná úroveň maloletých detí nastavená ich otcom do februára, resp. marca 2022 bolo na úrovni 1 840,- € mesačne, pričom ona požaduje výživné na obe maloleté deti len v sume 1 200,- € mesačne. Podľa matky otec mal. detí len z trucu, resp. ješitnosti extrémne znížil maloletým deťom túto životnú úroveň na 300,- € mesačne, teda nie z dôvodu, že by sa mu zhoršili majetkové pomery.
38. Ďalej matka poukázala na meniace sa vyjadrenia otca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ohľadne výšky jeho čistého priemerného mesačného príjmu. Od 500,- € až 3 000,- € mesačne, t.j. 2 000,- € mesačne v rámci vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom po 140,30 € mesačne. Na pojednávaní napokon uviedol príjem 800,- € mesačne. Matka mala za to, že prax súdov je určovať výživné v rozsahu 30 až 35% z príjmu povinného rodiča (otca) deleno počet detí, ktoré v tomto prípade pri priemernom príjme otca 2 000,- € mesačne predstavuje sumu 600,- €, teda minimálna výška výživného nad jedno dieťa je 300,- € mesačne. Do tejto výšky výživného na jedno maloleté dieťa však nie je zarátaný ani zohľadnený ďalší majetok otca, preto matka výšku výživného 840,- € mesačne na dve maloleté deti, ktorú otec platil do februára 2022 považovala za reálne zodpovedajúcu jeho majetkovým možnostiam a schopnostiam. Aj vzhľadom na túto sumu mala matka za to, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca maloletých detí platiť na výživu maloletej M. minimálne vo výške 440,- € mesačne a na maloletého H. vo výške 400,- € mesačne.
39. Bez ohľadu na uvedené mala matka za to, že ak súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že otcom deklarovaný príjem 800,- € mesačne nepovažuje za zodpovedajúci jeho výdavkom, pochybil, ak v takom prípade neaplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, mal teda pri určovaní výšky výživného vychádzať z príjmu u otca vo výške 4 688,40 € mesačne, teda dvadsaťnásobku sumy 234,42 € mesačne ako životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu. 30% z uvedeného príjmu predstavuje 1 406,52 €, teda 703,26 € na jedno maloleté dieťa. Poukázala na to, že ňou navrhované výživné spolu v sume 1 200,- € je nižšie, ako by malo byť určené zákonom.
40. Napokon ohľadne rozhodnutia o výživnom matka súdu prvej inštancie vyčítala, že bral do úvahy odôvodnené výdavky maloletých detí s prihliadnutím na bežné výdavky u každého iného maloletého dieťaťa, pričom súd prvej inštancie rozhoduje o konkrétnych maloletých deťoch, nie o bežných iných, teda povinnosťou súdu je skúmať konkrétne výdavky maloletých detí, životnú úroveň rodičov, na ktorej sa majú právo podieľať.
41. Pokiaľ ide o súdnu úpravu styku otca s maloletými deťmi, matka uviedla, že takýto styk otca v čase rozhodovania ani neprebiehal, teda súd nemal preukázanú skutočnú realizáciu styku. Uviedla, že návrhom na úpravu styku chcela otcovi pripomenúť, že má dve maloleté deti, o ktoré je potrebné sa starať, či už osobne, ako aj finančne. Poukázala na vyjadrenie otca, že si nevie vybaviť ubytovanie, nechce ísť do nájmu, ale chce, aby bol upravený styk. Jeho motiváciu videla v snahe zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Požadovanú úpravu styku zo strany otca preto považovala len za simulovanú. „Späťvzatie“ rodičovskej dohody uzatvorenej na pojednávaní pred súdom prvej inštancie odôvodnila aj tým, že v konaní bolo nesporne preukázané, že maloletá M. odmieta stretávať sa s otcom v bývaní, ktoré nie je adekvátne bývaniu matky, maloletá M. nemá priestor na prípravu do školy, je nervózna, čo je na ťarchu matky, ktorej volá, aby pre ňu prišla a je nútená presviedčať ju, že je potrebné sa prispôsobiť. Maloletá M. je v puberte, takýmito situáciami strácajú rodičia akýkoľvek rešpekt a výchovne ich vníma alibisticky, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Aj keď otcovi maloletých detí nebráni v styku s maloletými deťmi, nepovažuje za potrebné šikanovať malé deti simulovanou úpravou, ktorú nepovažuje za v záujme maloletých detí, pretože budú otca v súdom určených termínoch síce očakávať, ale ten svoje právo na styk s nimi nevyužije, nakoľko v čase rozhodovania sa stretával s maloletými deťmi veľmi zriedkavo, nepravidelne, na pár hodín. Preto navrhla styk otca s maloletými deťmi rozhodnutím súdu neupravovať.
42. Matka maloletých detí nesúhlasila ani s výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o nároku účastníkov konania na náhradu trov konania. Dôvody pre priznanie náhrady trov konania jej ako účastníčke konania videla v tom, že vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou rodičov, teda povinný rodič - otec nepotrebuje súdne konanie k tomu, aby prispieval na výživu maloletých detí; pokúšala sa s otcom maloletých detí mimosúdne dohodnúť ohľadne vyživovacej povinnosti, ale neúspešne z dôvodu nezáujmu otca. Preto podľa matky nezáujem otca maloletých detí je potrebné sankcionovať vo forme náhrady trov konania, ktoré by jej neboli vznikli, pokiaľ by si otec maloletých detí riadne plnil svoje rodičovské povinnosti.
43. Matka preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal matke nárok voči otcovi maloletých detí na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca a priznal jej voči otcovi mal. detí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
44. Otec podal odvolanie proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na mal. deti, proti III. výroku o určení zameškaného výživného a (aj keď to výslovne neuviedol) vzhľadom na obsah odvolania a odvolací návrh aj proti časti IV. výroku o zmene pôvodného rozsudku vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na odôvodnenie odvolania otec uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď bod 47. odôvodnenia tohto rozhodnutia).
45. Otec v odvolaní trval na tom, že zvýšené výdavky na mal. deti za obdobie 1 roka a 4 mesiacov uvádzané matkou v konaní sú nadhodnotené a nepreukázané. Mal za to, že pomery na strane mal. detí sa od posledného rozhodnutia podstatne nezmenili. Bol názoru, že matka učí deti na zbytočný luxus vyplývajúci z jej majetkových pomerov nadobudnutých v krátkom čase, sama nevie rozpoznať správnosť hospodárenia s finančnými prostriedkami, čo nie je v záujme mal. detí s ohľadom na ich zdravý vývoj.
46. Otec nesúhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ohľadne jeho majetkových pomerov. Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že suma 130 000,- € bola získaná z predaja nehnuteľností jeho matky a jednalo sa o pôžičku z jej strany na kúpu rodinného domu, v ktorom doteraz býva matka mal. detí s mal. deťmi, čo v konaní potvrdila aj matka mal. detí. Vzhľadom na uvedené sumu 100 000,- € vrátil svojej matke a musí vrátiť aj sumu 30 000,- €. Súd prvej inštancie preto nemal sumu 37 535,78 € započítať do jeho majetku v plnej výške. Otec nesúhlasil ani so skutkovým záverom súdu prvej inštancie ohľadne jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 2 000,- €. Uviedol, že príjem deklarovaný pred kolíznym opatrovníkom v rozsahu 500 - 3 000,- € mesačne nepredstavuje jeho čistý mesačný príjem, jednalo sa len o výber do pokladne, ktorý používal aj na platenie stravy a ubytovania pre zamestnancov.
47. Podľa názoru otca sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti zo strany otca nedostatočne zaoberal majetkovými pomermi matky mal. detí. S poukazom na súpis majetku matky maloletých detí vo vyjadrení otca zo dňa 23.06.2022 podľa odhadu otca matka mal. detí vlastní viacero nehnuteľností v hodnote minimálne nad 1 milión € a obchodné spoločnosti v hodnote nad 2 milióny €, čo súd prvej inštancie vzhľadom na § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine nevzal do úvahy. Matka ďalej v roku 2022 predala rodinný dom s pozemkami za kúpnu cenu 335 360,- €, pričom podľa jej vlastného vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 16.09.2022 z tejto sumy darovala svojej matke a bratovi po 102 680,- €. Následne spoločnosť brata matky maloletých detí kúpila luxusné SUV značky Mercedes a dala ho do výpožičky matke maloletých detí, ktorá ho podľa jej vyjadrenia výlučne užíva, jedná sa teda podľa otca o účelovú kúpu motorového vozidla danou spoločnosťou, aby nebolo vo vlastníctve matky maloletých detí. Matka sa teda vzdala bez preukázaného dôležitého dôvodu finančných prostriedkov v hodnote spolu 205 360,- €, ale od otca maloletých detí požaduje výživné vo výške spolu 1 200,- € mesačne. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozsudku nevysporiadal a riadne ju neodôvodnil vzhľadom na § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine (čím otec mal. detí uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP
- konanie má inú vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. nepreskúmateľnosti jeho odôvodnenia v tejto otázke, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - poznámka odvolacieho súdu).
48. Súd prvej inštancie sa taktiež nezaoberal a nevysporiadal so skutočnosťou, z čoho matka financuje ňou deklarované výdavky na domácnosť, jej potreby, ako aj potreby mal. detí spolu vo výške 5 688,50 € mesačne pri ňou uvedenom príjme 1 300,- € zo zamestnania.
49. Otec mal. detí preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby ho zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
50. Otec mal. detí sa vyjadril aj k odvolaniu matky mal. detí, navrhol potvrdenie I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku, IV. výroku o vyslovení zmeny pôvodného rozhodnutia (v časti úpravy styku) a V. výroku o náhrade trov konania.
51. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom, nesúhlasil s tvrdením matky, že on nastavil deťom vysokú životnú úroveň platením výživného nie v súdom schválenej výške 300,- € mesačne, ale vo výške 840,- € mesačne, toto jej tvrdenie považoval za účelové a nepravdivé. Poukázal na to, že matka samotná v čase poslednej úpravy výživného vyčíslila výdavky na mal. M. sumou 200,- € mesačne a na mal. H. sumou 100,- € mesačne, pričom vyčíslenie nákladov v roku 2021 predložila aj v tomto konaní. Pokiaľ ide o jeho pomery, oproti jeho odvolaniu uviedol, že aj sumu 30 000,- € z pôžičky 130 000,- € už vrátil svojej matke. Vlastní síce štyri parkovacie miesta v N. v Banskej Bystrici, na ktorých kúpu si však požičal finančné prostriedky, ktoré musí vrátiť. Taktiež nie je pravdou, že v majetku jeho obchodných spoločností je 20 - 30 motorových vozidiel, pretože väčšina z nich je na leasing alebo úver zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva. Už v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že v
zahraničí už nepracuje a z akých dôvodov. Preto nie je relevantný poukaz matky mal. detí v jej odvolaní na priemernú mzdu v zahraničí. Taktiež mu nie je známe, z akých zdrojov matka vychádza ohľadne jej tvrdenia, že výživné sa určuje vo výške 30 - 35% z príjmu povinného rodiča. Otec nevidel dôvod na aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine ohľadne stanovenia jeho príjmu z podnikania, pretože v konaní preukázal a dokladoval svoje príjmy a boli sprístupnené aj daňové doklady obchodných spoločností. V ostatnom obsahu vyjadrenia v podstate zopakoval okolnosti uvedené už v jeho odvolaní.
52. Pokiaľ ide o súdnu úpravu styku otec uviedol, že dôvodom nestretávania sa s mal. deťmi nebola jeho práca v zahraničí, ale bránenie v styku zo strany matky. Potom, ako jej prestal prispievať na jej výdavky nad súdom určené výživné, dávala mu mal. deti, len keď to vyhovovalo jej kvôli jej pracovným povinnostiam alebo súkromným záležitostiam, ako napr. dovolenka na Kube. Poukázal na meniaci sa postoj matky k úprave styku otca s mal. deťmi v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Podľa otca matka napokon odvolala svoj súhlas s rodičovskou dohodou z dôvodu, že súd prvej inštancie vyslovil názor, že nie je dôvodné zvyšovať výživné z dôvodu výlučnej osobnej starostlivosti matky o mal. deti v prípade úpravy styku otca s mal. deťmi vo väčšom rozsahu, čím sa podľa otca preukázalo, že matka mal. detí má v prvom rade záujem o zvýšenie výživného a až potom na tom, aby otec trávil čas s mal. deťmi. Svoj meniaci sa postoj ohľadne úpravy styku otec napriek jeho záujmu o stretávanie sa s mal. deťmi odôvodnil obavou z toho, či mal. deti budú chcieť k nemu chodiť, keď býva len v jednej obytnej miestnosti s príslušenstvom.
53. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania účastníkov považoval otec za správne, stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia naň sa vzťahujúcim. Mal za to, že skutočnosti tvrdené v odvolaní matky sú nedôvodné, jemu takýmto konaním matky vznikajú ďalšie trovy právneho zastúpenia, preto žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
54. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam matky a otca mal. detí odporučil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že je daný dôvod na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. detí napriek tomu, že od poslednej úpravy uplynul len rok, pretože na strane mal. detí došlo ku zmene pomerov, sú vekovo staršie, navštevujú vyšší ročník základnej školy. Navyše v predošlom súdnom konaní obaja rodičia deklarovali, že sa na danej výške výživného dohodli z dôvodu, že po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti budú realizovať striedavú osobnú starostlivosť, a teda sa budú na starostlivosti o deti podieľať v rovnakom rozsahu. K realizácii striedavej starostlivosti nedošlo, a teda prevažnú starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka detí. Dôvodom zvýšenia výživného je aj inflácia, v dôsledku ktorej sa matke výrazne zvýšili výdavky na uspokojovanie potrieb detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvodné zvýšenie výživného bolo potrebné otcovi mal. detí vyčísliť aj zameškané výživné od podania návrhu matky.
55. Ohľadne súdnej úpravy styku otca s mal. deťmi kolízny opatrovník poukázal na počiatočný postoj matky v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá napriek tomu, že kolízny opatrovník spočiatku nepovažoval striktnú úpravu styku súdnym rozhodnutím za v záujme mal. detí vzhľadom na prácu otca v zahraničí a deklaráciu matky, že mu v styku s deťmi nebráni, trvala na striktnej úprave styku, dokonca dospela s otcom v tejto otázke k rodičovskej dohode, ktorú kolízny opatrovník odporučil súdu schváliť vzhľadom na to, že otec na pojednávaní deklaroval, že zostáva na Slovensku a svoje pracovné povinnosti si dokáže zariadiť tak, aby sa s deťmi mohol stretávať v čase, na ktorom sa rodičia dohodli. Kolízny opatrovník vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu vyjadril nepochopenie nad zmenou postoja matky ohľadne úpravy styku otca s mal. deťmi v podanom odvolaní. Mal za to, že úprava styku napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie vychádzajúca z rodičovskej dohody, od ktorej matka odstúpila, je v záujme mal. detí, nakoľko takto budú mať rodičia aj deti stanovené striktné pravidlá, ktoré bude potrebné dodržiavať a medzi rodičmi nebude dochádzať k nedorozumeniam pri realizácii kontaktu otca s deťmi.
56. Na záver svojho vyjadrenia kolízny opatrovník apeloval na rodičov mal. detí, aby si uvedomili, že peniaze sú síce dôležité, no mali by spraviť všetko pre to, aby ich „boj“ o peniaze nezasahoval do zdravého vývoja ich mal. detí.
57. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
58. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach podľa § 34 CSP preskúmal vec nielen v rozsahu odvolania v zmysle § 65 CMP, nakoľko sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno začať aj bez návrhu, nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 CMP z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pre potreby rozhodnutia dostatočne zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Na zdôraznenie vecnej správnosti jeho rozhodnutia reagujúc na odvolacie dôvody rodičov mal. detí odvolací súd dodáva nasledovné:
59. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada pri úprave rodičovských práv a povinností k nim vrátane určovania vyživovacej povinnosti na individuálne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Stanovenie konkrétnej výšky výživného totiž závisí od mnohých faktorov stanovených Zákonom o rodine
- odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, počtu mal. detí, prípadne existencie iných vyživovacích povinností, od starostlivosti o mal. deti, príjmov rodičov, ich nevyhnutných výdavkov, od schopností, možností a majetkových pomerov rodičov (aký majetok vlastnia a pod.) a v neposlednom rade aj od životnej úrovne rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 87/2017 zo dňa 29.11.2017 analogicky aplikujúc jeho úvahy ohľadne úpravy styku rodiča s mal. dieťaťom súdnym rozhodnutím aj na určenie výšky výživného na maloleté dieťa, z ktorého vyplýva, že je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôžu byť považované za pravidlo pre iné prípady.
60. Na jednej strane matka mal. detí vyčíta súdu prvej inštancie, že pri stanovení výdavkov na mal. deti vychádzal z priemerných odhadovaných odôvodnených výdavkov v prípadoch iných mal. detí, teda nevychádzal z individuálnych okolností prípadu, na druhej strane sama stanovuje paušálne percentuálne podiel z príjmu povinného rodiča na výživu mal. detí.
61. Úplne mylným je názor matky, že keďže sú mal. deti zverené do jej osobnej starostlivosti, všetky výdavky na mal. deti musí platiť druhý rodič - otec mal. detí. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. deťom majú v zmysle § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine obaja rodičia. Osobná starostlivosť o mal. deti v sebe zahŕňa aj zabezpečovanie ich (odôvodnených) potrieb, ich výživu, ktorú zabezpečuje rodič, ktorému sú zverené do osobnej starostlivosti v naturálnej forme, t.j. zakupovaním potravín, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, hradením výdavkov na ubytovanie, prípadne platením výdavkov spojených so záujmovou, resp. športovou činnosťou mal. detí. Na týchto výdavkoch je povinný sa v peňažnej forme podieľať v zmysle § 62 Zákona o rodine aj druhý rodič, ktorému neboli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti. Vzájomný pomer rodičov na podieľaní sa na týchto výdavkoch závisí (ako už bolo uvedené vyššie) od individuálnych, konkrétnych okolností prípadu.
62. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že životná úroveň matky už len vzhľadom na jej aktuálne majetkové pomery je výrazne vyššia ako životná úroveň otca mal. detí. Obaja podnikajú, matka má okrem toho omnoho vyšší príjem zo zamestnania, vlastní nielen pozemky, ale aj tri rodinné domy a byt nachádzajúci sa v Bratislave. O jej vysokej životnej úrovni svedčí aj finančná rezerva 100 000,- €, či darovanie značných finančných prostriedkov rodinným príslušníkom z predaja rodinného domu v marci 2022. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom otca mal. detí, že na zbavovanie sa majetku rodiča bez dôležitého dôvodu nemožno v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať, teda pri rozhodovaní o výživnom sa má za to, akoby tento majetok naďalej patril rodičovi. Matka teda mala a má dostatok finančných prostriedkov, aby si mohla zadovážiť motorové vozidlo zn. Mercedes, resp. iné vozidlo z vlastných zdrojov. Darovanie peňažných prostriedkov jej bratovi a následnú kúpu motorového vozidla obchodnou spoločnosťou jej brata, ktoré aj tak výlučne využíva matka mal. detí, aj odvolací súd považuje len za snahu nevykazovať motorové vozidlo v majetku matky pre účely rozhodovania o výživnom. Taktiež ako správne poukázal súd prvej inštancie, vzhľadom na vlastníctvo viacerých iných nehnuteľností a jej príjem zo zamestnania a podnikania nemožno považovať za nevyhnutný výdavok matky splátky hypotekárneho úveru na rodinný dom, v ktorom býva s mal. deťmi, preto naň súd prvej inštancie správne neprihliadol v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine.
63. Odvolací súd sa stotožňuje s výdavkami na mal. deti ustálenými súdom prvej inštancie, určenými odhadom s prihliadnutím na bežné výdavky na odôvodnené potreby mal. deti vo veku blízkom veku mal. M. a H.. Matka s tým nesúhlasí apelujúc na individuálne okolnosti prípadu. Z individuálnych okolností prípadu vyplýva, že matka samotná uvádzala v pôvodnom konaní v roku 2021 podstatne nižšie výdavky na mal. deti ako v súčasnosti, z návrhu na zvýšenie výživného vyplýva, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca požadovala pre nedodržanie ich ústnej dohody o striedavej osobnej starostlivosti o mal. deti, v dôsledku toho nemožnosť venovať sa jej pracovným povinnostiam a možnosť dosahovania príjmu vo väčšom rozsahu, keby otec dohodu dodržal, a naopak väčšie možnosti príjmu z podnikania na strane otca, ako dôvod zvýšenia výživného v návrhu neuvádzala zvýšené výdavky na mal. deti. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že nárast výdavkov na mal. deti za 1 rok a 4 mesiace uvádzaný matkou v priebehu konania ani s prihliadnutím na značnú mieru inflácie nemožno považovať za odôvodnený a je len vecou matky, ak takéto výdavky na mal. deti skutočne vynakladá, nemôže však požadovať od otca mal. detí, ktorého životná úroveň je podstatne nižšia, aby sa na nich podieľal v celom alebo aspoň polovičnom rozsahu. Vzhľadom na súdom prvej inštancie zistené majetkové pomery matky uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia sú zjavné možnosti matky financovať ňou deklarované výdavky na seba a mal. deti prevyšujúce jej príjem zo zamestnania a podnikania, preto nie je dôvodná ani odvolacia námietka otca, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, z čoho ich matka financuje. Napokon to, že ich vo výške 5 688,50 € pred súdom deklarovala, ešte neznamená, že ich aj skutočne v takej výške vynakladá, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná.
64. Pokiaľ matka poukazuje na skutočnosť, že otec mal. detí do februára, resp. marca 2022 prispieval nad rámec súdom určeného výživného mal. deti výživným vo výške 840,- € mesačne, preto jeho pomery odôvodňujú platenie výživného aspoň v tejto výške, otec mal. detí v konaní pred súdom prvej inštancie vysvetlil, že z tejto sumy sa čiastkou 500,- € podieľal na vtedajšej splátke hypotéky na rodinný dom, v ktorom býva matka s mal. deťmi, nakoľko mal za to, že po rozvode manželstva je táto pomoc nevyhnutná v záujme zabezpečenia bývania mal. detí. Na druhej strane podľa odvolacieho súdu je v schopnostiach a možnostiach otca bez ohľadu na to, aký príjem a majetok v konaní deklaroval, prispievať na výživné pre mal. deti o 220,- € mesačne viac, ak tak bol schopný činiť v minulosti a v približnej priemernej sume aj posledných 6 mesiacov pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Už samotná skutočnosť, že otec priebežne prispieva na výdavky maloletých (aj keď nie v takej miere, ako by chcela matka) nad rámec naposledy súdom určeného výživného, svedčí o jeho aktuálnych schopnostiach a možnostiach platiť vyššie výživné a ním pokrývať nielen nevyhnutné výdavky na mal. deti. Suma 130 000,- € vzhľadom na jej pôvod nie je relevantná z hľadiska súdom prvej inštancie stanovenej miery podieľania sa otca na zvýšených výdavkoch na potreby mal. detí odôvodnených ich vyšším vekom, navštevovaním vyššieho ročníka základnej školy a značnou infláciou, pretože túto sumu matka mal. detí poukázala otcovi až v apríli 2022, teda potom, ako prispieval na ich výživu nad rámec súdom naposledy určeného výživného. Aj po odpočítaní tejto sumy otec disponoval na svojom učte finančnými prostriedkami cez 7 000,- €. Životná úroveň otca je zvyšovaná aj hodnotou motorových vozidiel evidovaných v majetku jednej z jeho obchodných spoločností, resp. čistého zisku z ich prenájmu, a to napriek tomu, že prevažná časť z nich je leasingovo, či úverovo zaťažená, z čoho navyše vyplýva, že časť z nich (aj keď menšia) takto zaťažená nie je. Vysoká životná úroveň matky neodôvodňuje neprispievanie na výživné otcom, pretože aj on má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojím mal. deťom a aj jeho pomery mu umožňujú podieľať sa na ich odôvodnených výdavkoch. Aj keď životná úroveň matky je umožňovala a umožňuje uhrádzať zvýšené výdavky na potreby mal. detí spolu s doposiaľ určeným a plateným výživným zo strany otca, to automaticky neznamená, že otec nie je povinný prispievať na výživu detí vo vyššej výške. Pri posudzovaní výšky výživného sa má prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého rodiča (otca), ak tieto umožňujú zvýšenie výživného, životnej úrovne jeho detí. V takom prípade obšírne uvádzanie výdavkov a ich presný výpočet nie sú nevyhnutné vzhľadom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Inak povedané, čím je životná úroveň rodičov dieťaťa nižšia, o to viac treba podrobne skúmať jeho nevyhnutné odôvodnené potreby a naopak, ak rodičovi, prípadne obom dovoľujú schopnosti, možnosti a majetkové pomery mať zvýšenú životnú úroveň, musí sa to prejaviť aj vo zvýšenej životnej úrovni dieťaťa, čo samozrejme neznamená, že dôvodnosť (nie nevyhnutnosť) výdavkov na potreby mal. detí netreba skúmať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ani životná úroveň matky, ani životná úroveň otca nie sú tak nízke, že by výživné na ich mal. deti (poskytované matkou naturálne formou zabezpečovania starostlivosti o ne a otcom v peňažnej forme) malo pokrývať len ich nevyhnutné výdavky.
65. Pre potreby rozhodnutia súdu o (ne)zvýšení výživného považuje aj odvolací súd práve vzhľadom na individuálne okolnosti tohto prípadu, a to primeraný nárast výdavkov na mal. deti od posledného určenia výživného súdom vzhľadom na vysokú mieru inflácie a životnú úroveň rodičov za odôvodnené zvýšenie výživného odhadom spolu o 220,- € mesačne na obe mal. deti. Požadovanie vyššieho výživného od otca zo strany matky nie je namieste nielen pre jej nepomerne vyššiu životnú úroveň, ale aj vzhľadom na to, že medzičasom došlo k výraznejšiemu nárastu prídavkov na deti a daňového bonusu (čo je skutočnosť známa zo zákonov, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje), ktoré poberá na mal. deti ich matka a z ktorých možno pokryť väčšiu časť výdavkov na odôvodnené potreby mal. detí ako predtým.
66. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja ani argumenty matky, že v čase poslednej úpravy výživného (rodičovskej dohody) bola výška výživného podhodnotená vzhľadom na skutočnú dohodu rodičov o striedavej osobnej starostlivosti o mal. deti, že pred súdom uzavretá rodičovská dohoda, ktorej súčasťou bola okrem dohody na výživnom 300,- € mesačne aj dohoda o zverení mal. detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti, bola len formálna. V konaní o zmene vyživovacej povinnosti nie je súd oprávnený preskúmavať, či prehodnocovať správnosť predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného, skúma len, či došlo k podstatnej zmene pomerov oproti predošlej úprave a či táto odôvodňuje novú úpravu výživného. Preto nemožno považovať prístup súdu prvej inštancie, podrobne uvedený v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku za formalistický, ale zodpovedajúci zákonu. Je zákonnou povinnosťou účastníkov konania úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie, čo vyplýva z ust. § 25 a § 32 CMP. Súd je síce v zmysle § 35 CMP povinný zistiť skutočný stav veci, na jeho zisťovanie má však limitované možnosti a častokrát je v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých odkázaný na skutkové tvrdenia a dôkazy predkladané účastníkmi konania najmä ohľadne ich vzťahov, či pomerov. Ak z vykonaného dokazovania (vrátane iných súdom zadovážených dôkazov v zmysle § 36 CMP) nevyplynú pochybnosti o ich pravdivosti, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov. Rodičia mal. detí sa zhodli (dohodli) v predošlom konaní napokon na takej úprave rodičovských práv a povinností, že mal. deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, na určení výživného na mal. deti spolu vo výške 300,- € mesačne a úpravu styku otca s mal. deťmi na čas po rozvode manželstva žiadali neupravovať. Stanovenie vyživovacej povinnosti a (ne)úprava styku sú závislými od formy osobnej starostlivosti o mal. deti (výlučnej, striedavej, či spoločnej), čo vyplýva z ust. § 24 a § 25 Zákona o rodine. Súd schvaľujúci rodičovskú dohodu by preto zrejme pri vedomosti rodičov o ich „internej“ dohode ohľadne starostlivosti o mal. deti odporujúcej zneniu rodičovskej dohody uzavretej pred súdom takto rodičovskú dohodu nemohol, resp. nemal schváliť. Napr. pri vedomosti o dohode rodičov na striedavej osobnej starostlivosti by po vyhodnotení vtedajších pomerov rodičov a mal. detí mohol v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Práve preto, aby súd nemusel „hádať“, akými úvahami sa súd naposledy upravujúci pomery spravoval a aká bola skutočná „vôľa“ účastníkov konania, vychádza pri posudzovaní zmeny pomerov zo skutkového stavu zisteného v predošlom konaní a právneho posúdenia veci vyjadreného v právoplatnom rozhodnutí súdu, ktoré je v zmysle § 2 CMP v spojení s § 219 ods. 4 a § 228 ods. 1 CSP záväzné pre súd aj účastníkov konania (len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o právoplatné rozhodnutie o osobnom stave, v tomto prípade o rozvode manželstva, toto je v zmysle § 43 CMP záväzné pre každého).
67. Priebehu konania a dokazovania nezodpovedá ani tvrdenie matky v odvolaní, že otec neposkytol súdu prvej inštancie ním požadovanú súčinnosť za účelom zistenia jeho pomerov z podnikania. Preto neboli splnené podmienky ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine pre stanovenie príjmu otca z podnikania vo výške 20-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Len samotné konštatovanie súdu prvej inštancie, že otcom deklarovaný príjem 800,- € mesačne nepovažuje za zodpovedajúci jeho výdavkom vzhľadom na ďalšie okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, neznamená nesplnenie povinnosti rodiča požadovanej súdom podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, jedná sa o hodnotiaci úsudok súdu vyplývajúci z vykonaného dokazovania.
68. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie matky, že súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že celkové výdavky mal. M. sú 1 121,32 € a mal. H. 1 197,58 € mesačne. V tomto bode súd prvej inštancie uviedol, v akej sume tieto výdavky vyčíslila matka mal. detí, nie že ich považoval za odôvodnené pre účely rozhodnutia o výživnom. Výdavky mal. detí, ktoré súd prvej inštancie považoval za opodstatnené a z akého dôvodu, uviedol v bodoch 35. a 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
69. Skutočnosť, že otec po určitú dobu bezodplatne prenechal do užívania matky mal. detí motorové vozidlo, na ktoré splácal leasingové splátky po 1 000,- € mesačne neznamená, že otec zvyšoval o túto
sumu životnú úroveň detí, preto ako keby spolu so sumou 840,- € sa podieľal na výžive mal. detí do februára 2022 spolu sumou 1 840,- €, a preto je podľa matky v jeho možnostiach platiť výživné na mal. deti spolu vo výške 1 200,- € mesačne. Suma 1 000,- € je výdavkom otca na splátku leasingu, nie na výživné, ktorý by musel vynaložiť bez ohľadu na to, či by toto motorové vozidlo bolo používané pre potreby mal. detí. Životná úroveň mal. detí sa jeho odobratím matke neznížila, pretože táto zabezpečila (aj) pre ich potreby iné motorové vozidlo luxusnej značky. Na druhej strane rovnako ako u matky nemožno na účely rozhodovania o výživnom prihliadať na vzdanie sa časti jej majetku bez relevantného dôvodu v prospech jej matky a brata, ani u otca nemožno prihliadať na vzdanie sa potenciálneho benefitu, príjmu z užívania jeho motorového vozidla treťou osobou (známym) na úkor mal. detí.
70. Keďže odvolací súd vyhodnotil odvolania rodičov mal. detí proti II. a IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcim sa vyživovacej povinnosti otca ako nedôvodné, súdom prvej inštancie vyčíslené zameškané výživné zodpovedá rozdielu medzi splatným zvýšeným výživným a otcom mal. detí dovtedy zaplateným pôvodným výživným za rozhodujúce obdobie 6 mesiacov (od podania návrhu na začatie konania do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Napokon ani matka, ani otec osobitne nenapádali určenie zameškaného výživného a povolenie jeho splácania súdom prvej inštancie, proti tomuto výroku napadnutého rozsudku sa odvolali len z dôvodu, že výška zameškaného výživného je závislá od rozhodnutia o (bežnom) výživnom.
71. Pokiaľ ide o úpravu styku, bez ohľadu na pôvodný návrh matky na úpravu styku, či uzavretú rodičovskú dohodu v priebehu konania, od ktorej matka mal. detí následne odstúpila, súd prvej inštancie riadiac sa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 25 ods. 2 Zákona o rodine bol povinný styk otca s mal. deťmi v nejakom rozsahu upraviť, pretože na rozdiel od predchádzajúceho konania vzhľadom na posledné stanovisko otca premietnuté do rodičovskej dohody v tomto konaní aspoň jeden z rodičov žiadal styk otca s mal. deťmi upraviť. Otec sa odvolal len proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcim sa jeho vyživovacej povinnosti k mal. deťom a ani v podanom vyjadrení k odvolaniu matky nepožiadal súd, aby jeho styk s mal. deťmi neupravoval, teda ani v odvolacom konaní nebola splnená zákonná podmienka pre neupravenie styku rozhodnutím súdu. V konaní neboli zistené relevantné dôvody pre obmedzenie, či zákaz styku otca s mal. deťmi v zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Napokon samotná matka v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní uvádzala, že otcovi nebráni v stretávaní sa s mal. deťmi. V odvolaní len vyjadrila nesúhlas s podľa nej zo strany otca simulovanou úpravou styku s mal. deťmi.
72. Pokiaľ ide o samotný rozsah styku, tento zhodne so súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za súladný so záujmom mal. detí jednak z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, jednak z dôvodov uvedených vo vyjadrení kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky mal. detí. Matka relevantným spôsobom nepreukázala jej v odvolacom konaní produkované tvrdenia ohľadne neochoty mal. M. stretávať sa s otcom v v bývaní neadekvátnom k bývaniu matky a o s tým spojených problémoch. Navyše nie je zrejmé, prečo v takom prípade spočiatku súhlasila s úpravou styku formou rodičovskej dohody v rozsahu premietnutom do súdneho rozhodnutia.
73. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na nedostatočné, či nevhodné ubytovanie otca pre takúto úpravu styku, súd prvej inštancie apeloval na otca, aby si za tým účelom zabezpečil vhodné ubytovanie, nakoľko je to v jeho možnostiach, deklaroval záujem podnikať už len na Slovensku a bolo by to prejavom jeho skutočného záujmu o stretávanie sa s mal. deťmi (počas každého druhého víkendu). Odvolací súd taktiež opätovne poukazuje na to, že forma ubytovania otca matke pri uzatváraní rodičovskej dohody nevadila.
74. Taktiež vzhľadom na časovú následnosť odstúpenia od rodičovskej dohody zo strany matky po vyjadrení súdu prvej inštancie v spojitosti s rozsahom vyživovacej povinnosti otca, sa ako skutočná motivácia matky, ktorá ju viedla k odstúpeniu od rodičovskej dohody javí obava z toho, že širšia úprava styku otca s mal. deťmi sa premietne do menšieho rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k mal. deťom.
75. Napokon ani skutočnosť, že úprava styku nie je „odskúšaná“, pred rozhodnutím súdu neprebiehala v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím nebráni takejto úprave styku. Keďže predtým rodičia nežiadali styk otca s mal. deťmi upravovať, bolo ich vecou, kedy, kde a v akých časových frekvenciách sa otec s mal. deťmi stretával. Vzhľadom na záujem mal. detí na zabezpečení pravidelného stretávania sa s
otcom a nezhody rodičov ohľadne úpravy styku v priebehu tohto konania bola namieste úprava styku v rozsahu určenom súdom prvej inštancie.
76. Vecne správnym je aj V. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku účastníkov na náhradu trov konania vychádzajúci z ust. § 52 CMP. Civilný mimosporový poriadok má osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania oproti Civilnému sporovému poriadku. Preto v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nemá právny význam posudzovanie úspechu účastníkov v konaní podľa § 255 CSP. Ust. § 53 CMP sa týka len konaní vo veciach určenia rodičovstva a konaní vo veciach notárskych úschov. Ust. § 54 CMP pojednáva o separácii trov konania a nevzťahuje sa na tento prípad. Účastníci konania preto v zmysle § 52 CMP nemajú nárok na náhradu trov konania. Výnimku z toho pravidla predstavuje ust. § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Takéto okolnosti však v konaní nevyšli najavo. Musí sa jednať o výnimočné okolnosti odôvodňujúce výnimku z pravidla. Matkou mal. detí v odvolaní uvádzané okolnosti takýmito výnimočnými okolnosťami nie sú. Je úplne bežnou praxou, že ak sa rodičia na plnení vyživovacej povinnosti na mal. deti nevedia dohodnúť, resp. pre nezáujem niektorého z nich dohoda nie je možná, obráti sa jeden z nich alebo niekedy aj obaja na súd za účelom určenia, resp. zmeny vyživovacej povinnosti, inak by žiadne súdne konanie ani prebiehať nemuselo a tým pádom by sa nerozhodovalo o náhrade jeho trov. Účelom súdneho konania o výživnom je vo verejnom záujme zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému mal. deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, ak neprebieha na dobrovoľnej báze, pretože na rozdiel od neformálnej dohody rodičov o výživnom, je právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie upravujúce vyživovaciu povinnosť či už autoritatívnym rozhodnutím súdu, alebo schválením rodičovskej dohody potrebným na to, aby bola vykonateľná (v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine) exekučným titulom, t.j. na jeho základe možno výživné v prípade, ak ani potom povinný rodič neplní súdom uloženú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, vymáhať cestou exekúcie.
77. Krajský súd rovnako rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §§ 57, 58 a 52 CMP na návrh účastníkov konania aj o náhrade trov konania odvolacieho tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu jeho trov. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode nevidel odvolací súd dôvod na odchýlenie sa od zákonného pravidla uvedeného v § 52 CMP. Je právom účastníka konania (matky) podať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie a jeho nedôvodnosť nie je sama osebe dôvodom pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania druhému účastníkovi. Pre náhradu trov odvolacieho konania platia rovnaké pravidlá, resp. zásady ako pre náhradu trov prvoinštančného konania, k nedôvodnosti odvolania by musela pristúpiť ďalšia výnimočná okolnosť odôvodňujúca aplikáciu ust. § 55 CMP. Napokon nedôvodným je aj odvolanie otca, nakoľko taktiež neviedlo k ním požadovanej zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie a skutočnosť, že matka na rozdiel od neho nevyužila svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu a tým jej nevznikli ďalšie trovy jej nemôže byť na ťarchu.
78. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP)
Účastník konania má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená peňažná povinnosť, možno na základe návrhu oprávneného vykonať exekúciu proti povinnému zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a/alebo príkazom na zadržanie vodičského preukazu za splnenia zákonných podmienok (§ 50 ods. 1 v spojení s § 63 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo vykonateľné rozhodnutie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).