Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoPr-1-2014.pdf
PDF · 146.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s., so sídlom Námestie osloboditeľov 73, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 435 911, zastúpený JUDr. Annou Járošovou, advokátkou so sídlom E. XXXX, B. C., proti žalovanému: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, B. C., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 63 862 304, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 2.154,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Cpr/2/2012-186 zo dňa 3. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 7Cpr/2/2012-217 zo dňa 5. novembra 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 99,10 eur, pozostávajúce z trov právneho zastupovania, k rukám JUDr. Anna Járošovej, advokátky so sídlom E. XXXX, B. C., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.154,09 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania, od 12.07.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.293,25 eur, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Anny Járošovej, advokátky so sídlom v B. C., E. XXXX, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že po skutkovej stránke z pracovnej zmluvy zo dňa 03.02.2009 číslo 1/2009 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli pracovnú zmluvu, ktorou mal žalovaný vykonávať druh práce riaditeľ spoločnosti od 03.02.2009, miesto výkonu práce Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s., od 03.02.2009 do vymenovania riaditeľa spoločnosti. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá mzda vo výške 1.262,53 eur, ďalšie peňažné a nepeňažné plnenia, ktorých výška a podmienky budú obsahom mzdového dekrétu. Z návrhu na stanovenie ročných odmien výkonného manažmentu zo dňa 24.02.2010 bolo okresným súdom zistené, že predstavenstvo Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. adresovalo dozornej rade bytového podniku návrh na stanovenie ročných odmien výkonného manažmentu, a to riaditeľa, vedúceho ekonomického úseku, vedúceho technického úseku, vedúceho centrálneho nákupu, pričom navrhlo spôsob výpočtu ročnej odmeny. Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia dozornej rady spoločnosti Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s. zo dňa 20.04.2010 (členovia dozornej rady: JUDr. I. K. - predseda, C. D. - člen, K. T. - člen) zistil, že podľa bodu tri dozorná rada prerokovala návrh predstavenstva vo veci stanovenia ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti pre výkonný manažment na rok 2010. Po prehodnotení návrhu stanovila pre výkonný manažment, a to riaditeľa spoločnosti, vedúcu ekonomického úseku,
vedúceho centrálneho nákupu a vedúceho technického úseku nasledovné ukazovatele: 1. Plnenie hospodárskeho výsledku spoločnosti schváleného v obchodno-finančnom pláne na zasadnutí DR dňa 05.02.2010, a to dosiahnutie zisku vo výške 39.371 eur. 2. Zabezpečiť uzatvorenie nových zmluvných vzťahov vo veci výkonu správy bytov oproti stavu k 01.01.2010 tak, aby spoločnosť v rámci roka 2010 dosiahla správu bytov s počtom 4000. 3. Zabezpečiť zníženie pohľadávok v bytových domoch, ktoré predstavujú k 01.01.2010 výšku 3.833.192 eur o 50 %. 4. Zabezpečiť vypracovanie podnikateľského zámeru spoločnosti na obdobie 2010 - 2011 s premietnutím nových podnikateľských činností navonok. 5. Plnenie uznesení DR. Vyplatenie odmien podlieha schváleniu dozornej rady, ktorá má právomoc rozloženia váhy ukazovateľov s tým, že vyplatenie odmien sa môže uskutočniť až po schválení hospodárskych výsledkov spoločnosti na valnom zhromaždení za príslušný rok. Zálohové vyplatenie a výška záloh sa môže uskutočniť len na základe súhlasu dozornej rady po vyhodnotení kumulatívnych výsledkov za I.-IX. mesiacov a očakávaných výsledkov príslušného roku. Zo záznamu č. 9/2010 zo zasadnutia Predstavenstva Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. zo dňa 04.10.2010 bolo zistené, že na základe písomne predloženého vyhodnotenia plnenia ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti pani D., prítomní prerokovali vyhodnotenie stanovených ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 podľa výsledkov hospodárenia ku dňu 30.06.2010. Bolo konštatované, že stanovené ukazovatele za obdobie 1-6/2010 boli splnené, čo je predpokladom pre vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti. Predstavenstvo návrh schválilo a odporučilo predložiť dozornej rade na schválenie a vyplatenie preddavku vedúcim zamestnancom vo výplatnom období za mesiac 10/2010. Zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s. zo dňa 26.11.2010 bolo zistené z bodu 6, že podpredseda predstavenstva, žalovaný predložil členom dozornej rady predbežné vyhodnotenie ročných ukazovateľov k 30.06.2010 a taktiež návrh stanovenej zálohy pre vyplatenie odmien vedúcim zamestnancom spoločnosti za prvý polrok 2010. Uviedol, že predstavenstvo spoločnosti na svojom zasadnutí 04.10.2010 schválilo a odporučilo návrh na vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti za rok 2010 vedúcim zamestnancom predložiť na rokovanie dozornej rady na schválenie a vyplatenie vo výplatnom období 10/2010. Zároveň informoval členov dozornej rady, že po vyplatení preddavku hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 vedúcim zamestnancom v najbližšom výplatnom termíne, hospodársky výsledok spoločnosti nebude uspokojivý a z toho dôvodu to pozastavil. Návrh stanovenej zálohy pre vyplatenie odmien výkonného manažmentu za prvý polrok 2010 S. A., riaditeľ - 2.879,51 eur. Na základe uvedenej skutočnosti dozorná rada jednomyseľne prijala uznesenie č. 27/2010: Dozorná rada berie na vedomie informáciu podpredsedu predstavenstva vo veci vyhodnotenia ročných ukazovateľov k 30.06.2010 a návrh stanovenej zálohy pre vyplatenie odmien vedúcim zamestnancom spoločnosti za prvý polrok 2010 a schvaľuje vyplatenie preddavkov hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 vedúcim zamestnancom spoločnosti v prípade, že aj po vyplatení spoločnosť dosiahne kladný hospodársky výsledok. Z výkazu ziskov a strát ku dňu 31.12.2010 bolo zistené, že Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s. mal výsledok hospodárenia mínus 42.681 eur. Z písomnej výzvy žalobcu zo dňa 28.06.2011 bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.154,09 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal 01.07.2011. Z písomného prehlásenia Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. zo dňa 13.02.2011 bolo zistené, že v mesiaci december 2010 boli vyplatené preddavky hmotnej zainteresovanosti výkonnému manažmentu zo mzdových prostriedkov Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. Podľa stanov akciovej spoločnosti Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s. článok XII. bod 1 veta prvá: Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Podľa bodu 12 dozorná rada schvaľuje na návrh predstavenstva mzdu u vybraných riadiacich pracovníkov, ktoré budú určené štatútom predstavenstva. Podľa článku VIII. bod 1 písmeno h/ stanov: Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti. Zo štatútu predstavenstva obchodnej spoločnosti článok VI. bod 3: Predstavenstvo predkladá dozornej rade na schválenie zmluvný plat generálneho riaditeľa, výrobnotechnického riaditeľa, ekonomického riaditeľa, riaditeľa centrálneho nákupu spoločnosti. Zo zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva zo dňa 18.07.02009 bolo zistené, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva - podpredsedu, predmetom ktorej bola úprava právnych vzťahov medzi členom predstavenstva a spoločnosťou pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti. Žalobca sa zaviazal platiť žalovanému odmenu za výkon jeho funkcie 149,37 eur od 18.07.2009. Písomnosťou zo dňa 10.01.2011 žalobca oznámil žalovanému skončenie pracovného pomeru vo výkone funkcie riaditeľa, keďže došlo k vymenovaniu nového riaditeľa spoločnosti. Podľa článku 1 vnútropodnikového predpisu o odmeňovaní zamestnancov podniku na rok 2010 bolo zistené, že tento predpis sa vzťahu na všetkých zamestnancov v pracovnom pomere. Členom orgánov spoločnosti bude odmena poskytnutá na základe zmluvy o výkone práce a zmluvy o výkone funkcie v zmysle platných stanov spoločnosti. Podľa článku 4.1
zamestnávateľ môže vyplatiť v štvrtom štvrťroku 2010 pri predpokladanom priaznivom hospodárskom výsledku a priaznivej finančnej situácii podniku po odsúhlasení predstavenstvom a. s. odmeny vo výške priznanej mesačnej mzdy všetkým zamestnancom, ktorí neporušili v roku 2010 pracovnú disciplínu. Podľa časti VI. článku štyri kolektívnej zmluvy na rok 2010 poskytovanie odmien zamestnancom zo mzdového fondu rieši vnútropodnikový predpis odmeňovania. Z výplatnej pásky žalovaného za december 2010 bolo zistené vyplatenie odmeny 2.879,51 eur. Z rozhodnutia jediného akcionára zo dňa 07.01.2011 číslo dva bolo zistené, že žalovaný bol odvolaný z funkcie podpredsedu predstavenstva. Z prehľadu hospodárskych výsledkov Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a. s. boli zistené nasledovné údaje: január 2010 mínus 12.252,29 eur, február mínus 17.296,60 eur, marec mínus 1.600,97 eur, apríl 35.355,76 eur, máj 11.354,78 eur, jún 4.132,97 eur, júl mínus 18.545,47 eur, august mínus 25.513,96 eur, september 1.328,12 eur, október mínus 4.657,76 eur, november 853,88 eur, december mínus 42.681,02 eur. Predstavenstvo Bytového podniku Liptovský Mikuláš, a.s., písomnosťou zo dňa 20.10.2010 adresovalo dozornej rade predbežné vyhodnotenie ročných ukazovateľov k 30.06.2010 a návrh stanovenej zálohy pre vyplatenie odmien výkonného manažmentu pre prvý polrok 2010, výpočet odmeny riaditeľa podniku S. A. - nárok na vyplatenie zálohy: 2.879,51 eur, vedúci centrálneho nákupu K. V. - nárok na vyplatenie zálohy: 1.923,66 eur, Ing. T. I. - vedúca ekonomického úseku - nárok na vyplatenie zálohy: 710,87 eur, vedúci technického úseku Ing. I. T. - nárok na vyplatenie zálohy: 1.176,12 eur. Listina vyhotovená predstavenstvom na spodnom okraji obsahovala rukou písaný text súhlasím 20/12/2012 nečitateľný podpis štatutárneho zástupcu jediného akcionára spoločnosti.
Opierajúc sa o § 222 ods. 1, 2 Zákonníka práce, § 222 ods. 4 Zákonníka práce, § 222 ods. 6 Zákonníka práce,§ 118 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce, § 1 ods. 4 Zákonníka práce (v znení do 31.08.2011), § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka,§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,§ 563 Občianskeho zákonníka, okresný súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. V konaní bolo nesporné vyplatenie sumy 2.879,51 eur žalobcom žalovanému. Spornou bola skutočnosť, či uvedené peňažné plnenie bolo alebo nie vyplatené žalovanému bez právneho dôvodu, pretože neboli naplnené ukazovatele hmotnej zainteresovanosti stanovené dozornou radou a nebola splnená podmienka zálohového vyplatenia odmeny spočívajúca v dosiahnutí kladného hospodárskeho výsledku za rok 2010.
Okresný súd zdôraznil, že predmetom konania bolo peňažné plnenie vyplatené žalobcom žalovanému zo mzdových prostriedkov zamestnávateľa, v súvislosti s výkonom práce žalovaného na základe pracovnej zmluvy číslo 1/2009 a nie odmena za výkon funkcie žalovaného ako člena orgánu obchodnej spoločnosti a to podpredsedu predstavenstva. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj výslovne žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu. Okresný súd mal preukázané, že v zmysle stanov a štatútu predstavenstva ako aj nespornej dovtedajšej praxe u žalobcu, bol vymedzený okruh riadiacich pracovníkov označených ako výkonných manažérov, u ktorých vyplatenie odmien podliehalo splneniu ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti stanovených dozornou radou. Podľa stanov dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Zo stanovených ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti, pre výkonných manažérov, do okruhu ktorých patril aj žalovaný ako riaditeľ, neboli splnené prvé tri ukazovatele hmotnej zainteresovanosti. V konaní bolo nesporné, že za kalendárny rok 2010 žalobca nedosiahol zisk v určenej výške 39.371 eur, keďže hospodárskym výsledkom bola strata. Druhý ukazovateľ dosiahnutie správy bytov s počtom 4.000 taktiež nebol naplnený, keďže žalobca mal výkonom správy zmluvne zabezpečených len 3.710 bytov. Tretí ukazovateľ zabezpečenie zníženie pohľadávok bytových domov o 50 % nebol naplnený. Ku dňu 01.01.2010 výška pohľadávok predstavovala 3.833.194 eur. Evidovaný stav pohľadávok k 31.12.2010 bol vo výške 3.564.481 eur, čo predstavuje zníženie len o 7 %. Z rozhodnutia dozornej rady jednoznačne vyplýva potreba naplnenia piatich ukazovateľov hmotnej zainteresovanosti pre vznik nároku na vyplatenie odmien, nie alternatívne jedného z nich, prípadne len niektorých ukazovateľov. Toto mal okresný súd potvrdené z výpovede svedka predsedu dozornej rady JUDr. I. K.. Tiež mal preukázané, že na zasadnutí dňa 26.11.2010 dozorná rada schválila vyplatenie konkrétneho preddavku hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 vedúcim zamestnancom predstavujúci výkonný manažment, ktoré schválenie výslovne podmienila tým, že aj po vyplatení spoločnosť dosiahne kladný hospodársky výsledok. Podľa daňového priznania, nespochybňovaného auditu spoločnosti a štandardného vyúčtovania výsledkov hospodárenia spoločnosti dovtedajšími zamestnancami spoločnosť žalobcu nedosiahla kladný hospodársky výsledok. Preto, že k splneniu vyššie uvedených piatich ukazovateľov nedošlo, ako ani nebol dosiahnutý kladný hospodársky výsledok,
nevznikol žalovanému ani nárok na vyplatenie ročnej odmeny. Ak mu bol za týmto účelom vyplatený preddavok, je potrebné ho žalobcovi vrátiť späť.
K obrane žalovaného, že výsledok hospodárenia za rok 2010 mohol byť aj kladný, ak by sa účtovne postupovalo inak, okresný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že jednotlivé príklady možného pozitívneho ovplyvnenia hospodárskeho výsledku uvádzané žalovaným v konaní boli vyvrátené výsluchom svedkyne T., Ing. I.. Nesúhlas žalovaného s ukazovateľmi hmotnej zainteresovanosti vyhodnotil okresný súd ako bez právneho významu pre vznik nároku na odmenu, keďže mu takáto kompetencia ako riaditeľovi spoločnosti neprislúchala. Bolo povinnosťou žalovaného, ako zamestnanca spoločnosti, naplniť stanovené kritériá v súvislosti s prevzatím žalobnej odmeny. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že preddavok na odmenu bol viazaný len na predpoklad očakávania výsledkov k určenému obdobiu. Obidva orgány obchodnej spoločnosti a to predstavenstvo ako aj dozorná rada používali pojem záloha pre vyplatenie odmeny výkonného manažmentu a žalovaný ako predseda predstavenstva podpísal listinu predstavenstva zo dňa 20.10.2010 vo veci návrhu stanovenej zálohy pre vyplatenie odmien výkonného manažmentu. Každá záloha má preddavkový charakter, pričom podľa uznesenia dozornej rady č. 27/2010 bolo práve vyplatenie preddavku podmienené dosiahnutím kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti a to aj po vyplatení preddavku. K vzniku povinnosti žalovaného vrátiť preddavok v dôsledku nenaplnenia podmienky vyplatenia preddavku, žalovaný nepotreboval žiadnu normu, keďže rozhodnutie dozornej rady je jednoznačné a určité. Očakávanie kladného hospodárskeho výsledku zo strany žalovaného, už z akéhokoľvek dôvodu, bolo bez právneho významu, keďže vznik nároku na odmenu a to aj tej časti, ktorá bola vyplatená ako preddavok podmienečne, bol viazaný už nie na predpoklad, ale na reálne dosiahnutý hospodársky výsledok. O uvedenej primárnej podmienke vzniku nároku na odmenu žalovaný mal vedomosť, keďže bol prítomný na zasadnutí dozornej rady dňa 26.11.2010 ako podpredseda predstavenstva a nemohol dobromyseľne očakávať, ale čakať na naplnenie predpokladu vzniku nároku na odmenu. Okresný súd konštatoval, že peňažné plnenie prijaté žalovaným predstavovalo plnenie bez právneho dôvodu, ktoré bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať.
Argumentácia žalovaného týkajúca sa peňažného plnenia prislúchajúceho žalovanému ako členovi orgánu spoločnosti (podpredsedu predstavenstva) bola bez právneho významu, keďže predmetom tohto konania bolo vyplatenie zálohovej odmeny zo mzdových prostriedkov žalobcu, žalovanému ako zamestnancovi v pracovnej pozícii riaditeľa, na základe pracovnej zmluvy. V tomto smere je potrebné vyhodnotiť aj jeho argumentáciu týkajúcu sa valného zhromaždenia a s tým súvisiaceho rozhodovania (valné zhromaždenie schvaľuje pravidlá odmeňovania členov orgánov spoločnosti, nie zamestnancom alebo vybraným riadiacim pracovníkom). V danom prípade sa nejednalo ani o odmenu žalovaného za odpracované roky u žalobcu a tradícia dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti, na ktorú žalovaný poukazoval, nebola zaradená medzi ukazovatele hmotnej zainteresovanosti stanovené dozornou radou.
Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.154,09 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.07.2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Výška úrokov z omeškania bola stanovená vykonávacím predpisom a to navýšením 8 % nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou, po uplynutí lehoty plnenia stanovenej žalobcom vo výzve adresovanej žalovanému, ktorú prevzal 01.07.2011. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný prislúchala plná náhrada trov konania voči žalovanému v konaní neúspešnému.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Bol toho názoru, že rozsudok okresného súdu nie je správny, pretože súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je navyše nepreskúmateľné.
Uvádzal, že súd I. stupňa vydal rozhodnutie, ktoré je zjavne nepreskúmateľné najmä z dôvodu, že nevysvetlil ako dospel k záveru o preukázaní vedomosti žalovaného o tom, že poskytnuté plnenie mu nepatrí. V tomto smere je zjavné nevysporiadanie so žalovaným označenou judikatúrou v danej otázke reprezentovanej rozsudkom NS SR sp. zn. 1Cdo/10/2008 (ZSP 40/2009). Súd navyše nevymedzil, prečo je prijatie plnenia o ktorom rozhodla dozorná rada a aj valné zhromaždenie bezdôvodným obohatením, resp. o ktorú formu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 222 ods. 1 Zákonníka práce má v danom prípade ísť.
Pokiaľ ide o hodnotenia skutkového stavu veci, je treba označiť závery súdu za v celom rozsahu nesprávne a nekomplexné, odporujúce obsahu ust. § 222 ods. 1 ods. 2 Zákonníka práce. Súd to vo svojom rozhodnutí nedefinuje, aleje zrejmé, že v danom prípade odmena vyplatená žalovanému nenapĺňa pojmové znaky majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu, ani plnenia z neplatného právneho úkonu, ani plnenia z právneho dôvodu, ktorý by odpadol a ani plnenia z nepoctivých zdrojov. Už z týchto dôvodov nebolo možné v danom prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení a jeho vydaní. Definovanie tejto odmeny je obsiahnuté len v jedinom doklade predloženom žalovanému a to je výplatná páska, kde je špecifikovaná ako ostatné odmeny (nie ako záloha na odmenu, ani preddavok na odmenu ale ako odmena). Iný doklad preukazujúci vyplatenie žalovanej sumy odporcovi, ktorý by bol doručovaný odporcovi neexistuje. Odmena žalovaného bola dozornou radou schválená a bola odsúhlasená aj valným zhromaždením, ako najvyšším orgánom spoločnosti. Uvedené plnenie preto svojou povahou nie je bezdôvodným obohatením, navyše už tieto okolnosti vylučujú vedomosť žalovaného o ich neoprávnenom vyplatení. Pracovné zaradenie žalovaného v podniku žalobcu nemalo nič spoločné s ekonomickými kategóriami a ani s právnymi záležitosťami, tieto veci sa osoby žalovaného nedotýkali, preto odvodzovanie jeho vedomosti od jeho postavenia, nemožno dovodzovať vedomosť o bezdôvodnom obohatení, najmä ak :
a/ spoločnosť žalobcu mala v čase vyplatenia odmien kladný hospodársky výsledok za prvých 9 mesiacov 2010,
b/ na účtoch spoločnosti bola finančná hotovosť cca 500.000 eur,
c/ spoločnosť žalobcu nikdy v minulosti počas pôsobenia odporcu v ňom nemala záporný hospodársky výsledok.
Pokiaľ sa súd zaoberal kompetenciou dozornej rady, je treba poukázať na to, že bol zjavne nedôsledný. Tu treba poukázať na to, že dozorná rada má podľa ustanovenia čl. XII ods. 12 písm. b/ stanov právo schvaľovať mzdu u vybraných riadiacich pracovníkov, ktoré budú určené štatútom.
Z uvedeného ustanovenie nevyplýva kompetencia určovať kritériá pre vyplatenie mzdy a ani právo schvaľovať odmeny. Ak takéto právo z uvedeného ustanovenia nevyplýva, je úplne právne bezvýznamný obsah rozhodnutí dozornej rady v týchto záležitostiach. S poukazom na obsah § 187 ods. 1 písm. i/ Obchodného zákonníka možno uviesť, že ak stanovy spoločnosti navrhovateľa nezverovali právo schvaľovať pravidlá odmeňovania členov orgánov spoločnosti, potom táto kompetencia ex lége patrila výlučne valnému zhromaždeniu. O otázkach nepatriacich do kompetencie dozornej rady rozhoduje valné zhromaždenie, ktoré odmeny schválilo bezvýhradne. Súd sa s existenciou tohto rozhodnutia valného zhromaždenia nijako nevysporiadal, pričom dozornej rade prisúdil postavenie orgánu nadradenému valnému zhromaždeniu, hoci sa to prieči hierarchii orgánov akciovej spoločnosti tak ako ju definuje zákon.
Za daného stavu nebolo vôbec potrebné zaoberať sa povahou rozhodovania dozornej rady, nakoľko táto nemala stanovami zverené právo rozhodovať o odmenách, iba o mzde.
Ak súd hodnotil obsah rozhodnutí dozornej rady v danej veci, nezobral do úvahy všetky pre vec rozhodujúce skutočnosti, osobne fakt, že dozorná rada vyplatenie odmien vedúcim zamestnancom na svojom zasadnutí 26.11.2010 uznesením č. 27/2010 jednomyseľne, 100 % väčšinou prítomných členom schválila.
V tomto smere bola teda naplnená aj pomyselná požiadavka súhlasu dozornej rady, ktorá de iure potrebná nebola, pričom je úplne irelevantné aké boli predchádzajúce rozhodnutia dozornej rady v danej veci, Ak by bola dozorná rada oprávnená schvaľovať odmeny, potom by bola oprávnená prijať
v danej veci akékoľvek rozhodnutie, pričom by nič nebránilo dozornej rade aby svoje predchádzajúce rozhodnutie zmenila. Vo vzťahu k vyplateniu odmien je preto úplne bezvýznamné aké kritériá mala určiť dozorná rada pre vyplatenie odmien dňa 20.04.2010. Neskôr prijaté rozhodnutie o rovnakej veci má prednosť a ak je v rozpore s predtým prijatým rozhodnutím má ten účinok, že skôr prijaté rozhodnutie je zrušené.
Pokiaľ ide o rozhodnutie dozornej rady z 20.04.2010, poukázal na to, že svedok JUDr. K. uviedol, že dozorná rada svoje rozhodnutia vždy prijímala formou uznesenia. To znamená, že rozhodnutie dozornej rady muselo mať formu uznesenia, išlo o formalizovaný právny úkon. Pokiaľ sa celý žalobný návrh odvíja od údajných stanovených kritérií alebo ukazovateľov ekonomickej úspešnosti podniku, vychádzajúc zo záverov dozornej rady, resp. zápisnice z rokovania dozornej rady z 20.04.2010, tak potom si nemožno nevšimnúť, že pokiaľ ide o bod 3 daného rokovania dozornej rady, v rámci tohto bodu a rozpravy nebolo prijaté žiadne uznesenie, Určenie kritérií teda nemá podobu, ktorá v zmysle stanov podniku žalobcu bola predpísaná pre rozhodnutia dozornej rady. Preto ak by sa skúmala povaha týchto ukazovateľov, tak potom ak boli stanovené bez prijatia meritórneho rozhodnutia formou uznesenia zo strany dozornej rady, potom nejde o rozhodnutie dozornej rady, neobsahuje totiž predpísanú formu a je nulitné. Na margo tvrdenia, že išlo asi o omyl alebo nedopatrenie poukázal na to, že k bodu 2 danej zápisnice bolo prijaté uznesenie č. 11 z roku 2010 a k bodu 4 bolo prijaté uznesenie č. 12 z roku 2010, to znamená, že je tam jasná následnosť a nebolo preskočené žiadne uznesenie ani žiadne číslo uznesenia nechýba, jednoducho pri rozprave o bode 3 nebolo prijaté žiadne uznesenie.
Navyše, ak aj bolo dozornou radou prijaté nejaké rozhodnutie z 20.04.2010 o ukazovateľoch, dozorná rada má právo svoje rozhodnutie korigovať, opraviť, zmeniť, zrušiť. Mal za to, že v tomto smere už samotné rozhodnutie dozornej rady z 26.11.2010, ktoré rozhodlo o schválení odmien pre jednotlivých výkonných pracovníkov, v podstate negovalo dôsledky predchádzajúceho úkonu dozornej rady z 20.04.2010, ktoré ale formu rozhodnutia nemá.
Ukazovatele, ktoré boli určené pod bodom 1-5, boli sčasti splnené bez akéhokoľvek rozporu medzi účastníkmi tohto konania, osobitne plnenie uznesení dozornej rady, zabezpečenie podnikateľského plánu. Pokiaľ ide o bod 3, sám p. Ing. Q. ako zástupca navrhovateľa pripustil, že tento bod bol nesplniteľný, resp. podmienka bola nesplniteľná, teda naň sa ani nemôže prihliadať a právny úkon spočívajúci v nesplniteľnej podmienke je neplatný. Pokiaľ ide o bod 2, žalovaný poukazuje na rovnaké vyjadrenie Ing. Q. a pokiaľ ide o bod 1, bolo stanovené podľa tohto záveru dozornej rady dosiahnutie určitého zisku, avšak aj v tomto smere dozorná rada svoje predchádzajúce rozhodnutie korigovala na zasadnutí z 10.11.2010, kde zobrala na vedomie predpokladaný výsledok hospodárenia na rok 2010, ktorý nespracoval žalovaný. Tiež poukázal na to, že pokiaľ išlo o uvedené ukazovatele ani svedok JUDr. K. netvrdil, že by išlo o kumulatívne podmienky, z ktorých nesplnenie čo i len jednej z nich mohlo mať za následok nepriznanie odmeny a navyše sám priznal a podrobne vysvetlil dovetok, ktorý sa spája so stanovením týchto ukazovateľov spočívajúcich vtom, že práve dozorná rada má právomoc rozloženia váhy ukazovateľov. Čo je však zásadné, preddavok na odmenu, resp. časť odmeny za hospodárske výsledky prvých deviatich mesiacov, bol v podstate viazaný len na predpoklad očakávania výsledkov ku koncu príslušného roku (posledná veta zápisnice z 20.04.2010 k bodu 3). Samotný proces rozhodovania dozornej rady z 26.11.2010 dokazuje, že v dozorná rada chválila zmenu hospodárskeho výsledku stým, že očakávaný hospodársky výsledok, ktorý opäť nespracovával odporca, ale spracovávali účtovníčky a ekonómky spoločnosti, predpokladal dosiahnutie kladného hospodárskeho výsledku na konci roka. Takže očakávanie kladného hospodárskeho výsledku tu bolo, a toto bola jediná podmienka pre vyplatenie odmeny, ktorá splnená bola v celom rozsahu.
Pokiaľ išlo o odmenu, resp. preddavok hmotnej zainteresovanosti, tento sa viazal jednoznačne na už dosiahnuté výsledky, nie očakávané výsledky. V danom prípade sa žalovanému poskytla odmena, ktorá bola viazaná už na vykonanú prácu a už na dosiahnuté výsledky. To, že dozorná rada zvolila dosť krkolomnú formuláciu a v podstate boli vyplácané takýmto spôsobom odmeny za prvý polrok, ktoré ale boli viazané na výsledky za prvých 9 mesiacov kalendárneho roka, nemôže ísť na ťarchu zamestnanca ktorým žalovaný bol, pretože aj hospodárske výsledky k 30. 06. 2010 aj hospodárske výsledky ku koncu mesiaca september 2010, boli kladné.
Poukázal na výpoveď svedkov JUDr. K., ale aj Ing. Q., ktorí priznali aj ďalšiu medzi stranami nespornú skutočnosť, a síce tú, že v rámci interných predpisov spoločnosti žalobcu neexistovala žiadna právna norma ani žiadna interná právna norma, ktorá by hovorila o tom, že už raz vyplatené plnenie, ktoré je v
podstate odmenou za pracovné výsledky za určité obdobie, by sa malo vracať. Zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí. Dobromyseľnosť žalovaného preukazuje výplatná páska, ktorá hovorí o tom, že mu nebol vyplácaný preddavok, nebola mu vyplácaná záloha, ale bola mu vyplácaná odmena. Odmena je odplata za dobre vykonanú prácu. V neposlednom rade žalovaný poukázal na to, že na účtoch tohto podniku bola finančná čiastka okolo 500.000 eur, ktorá bola majetkom podniku, aj keď to bol naakumulovaný zisk z predchádzajúcich rokov, ale stále to bol majetok spoločnosti, ktorá mohla s týmto majetkom voľne disponovať a použiť ho aj na odmeny. O schválení odmeny žalovanému bolo rozhodnuté dokonca aj valným zhromaždením. Táto skutočnosť zohráva aj pri posúdení subjektívnej stránky konania odporcu v tomto konaní svoj význam, pretože aj o tejto odmene rozhodol aj jediný akcionár, teda valné zhromaždenie spoločnosti, čo svojou výpoveďou potvrdil svedok JUDr. J.. Pri pracovnoprávnych vzťahoch je potrebné právne úkony hodnotiť osobitne v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 Zákonníka práce a hodnotiť v kontexte idey, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Pokiaľ ide o vzťah valného zhromaždenia a dozornej rady, jednoznačne aj dozorná rada je orgán spoločnosti, ktorú zaväzujú rozhodnutia valného zhromaždenia. Pokiaľ by aj boli rozhodnutia valného zhromaždenia a dozornej rady v rozpore, tak rozhodnutie valného zhromaždenia má väčšiu právnu silu a zaväzuje aj dozornú radu, ktoré je rozhodnutiami valného zhromaždenia viazaná.
Z týchto dôvodov mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepreukázal zavinenie žalovaného, nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia, nepreukázal nedobromyseľnosť na strane žalovaného pri prijatí tohto plnenia, ktoré sa vyplácalo za už dovtedy vykonanú prácu, nie za prácu, ktorá sa mala vykonáva v budúcnosti. Ak súd tieto okolnosti nezohľadnil, jeho rozhodnutie je vecne nesprávne a nespravodlivé.
Rovnako nesprávny resp. predčasný je výrok povinnosti nahradiť trovy konania žalobcu. V tomto smere sa súd predovšetkým nevysporiadal s tým, že žalovaný je dnes starobným dôchodcom, pričom jediným zdrojom jeho príjmu je starobný dôchodok. Uloženie povinnosti žalovanému nahradiť trovy konania žalobcu dosahujúcej viac ako 50 % žalovanej istiny je preto nespravodlivé a priečiace sa existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Uvádzal, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil.
Predmetom sporu je vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy vo výške 2.154,09 eur, ktorú žalobca vyplatil žalovanému v decembri 2010 ako preddavok na odmenu za rok 2010, a nie posudzovanie účtovných postupov navrhovateľa. Pojem preddavok v účtovníckej terminológii znamená zálohu, ktorá podlieha zúčtovaniu. Taktiež je nepodstatná obrana žalovaného, že na výplatnej páske predmetná platba bola špecifikovaná ako „ostatné odmeny", a nie ako preddavok, resp. záloha na odmenu. Počítačový program neobsahuje termín „preddavok na odmenu ani záloha na odmenu". Preddavok na odmenu bol žalovanému vyplatený ako členovi výkonného manažmentu - riaditeľovi spoločnosti, t. j. ako zamestnancovi žalobcu, a nie ako členovi orgánu spoločnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z listu zo dňa 20.10.2010, ktorý adresovali dozornej rade členovia predstavenstva, a ktorý sám žalovaný predložil ako dôkaz v súdnom konaní. Súhlas jediného akcionára Mesta Liptovský Mikuláš - reprezent. Ing. I. J., PhD. - vyjadrený jediným podpisom so slovkom „Súhlasím" podľa žalovaného predstavuje rozhodnutie valného zhromaždenia - ako najvyššieho orgánu spoločnosti. Z hľadiska kompetencií je tento súhlas irelevantný, pretože podľa čl. VII. Stanov spoločnosti do kompetencie valného zhromaždenia patrí schvaľovanie pravidiel odmeňovania len členov orgánov spoločnosti, a nie zamestnancov. Pokiaľ by mal podpis jediného akcionára so slovným vyjadrením „Súhlasím" nahrádzať rozhodnutie valného zhromaždenia, tak nespĺňa podmienky rozhodovania valného zhromaždenia (uznesenie, zápisnica s pripojenými návrhmi a materiálmi, atď.) a tiež nemá náležitosti rozhodnutia valného zhromaždenia v zmysle platnej legislatívy a tiež čl. X. Stanov žalobcu.
Výška a spôsob odmeňovania výkonného manažmentu spoločnosti, ako aj splatnosť ročných odmien, bola stanovená v internom predpise spoločnosti označenom „Návrh na stanovenie ročných odmien výkonného manažmentu" prijatom predstavenstvom žalobcu dňa 24.02.2010 - ktorý bol podpísaný aj žalovaným ako podpredsedom predstavenstva. Tento interný predpis predstavenstvo predložilo na
schválenie dozornej rade v súlade s čl. 6.2., bod 2. písm. h/ Štatútu predstavenstva navrhovateľa a tiež v zmysle či. XII. ods. 12 písm. b/ Stanov dňa 20.04.2010. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že rozhodnutie dozornej rady o ukazovateľoch hmotnej zainteresovanosti zo dňa 20.04.2010 je nulitné z dôvodu, že neobsahuje číslo uznesenia. Ako vo svojej výpovedi potvrdil bývalý predseda dozornej rady JUDr. I. K. a tiež v konaní sp. zn. 8Cpr/l/2012 svedok C. D., ktorý zápisnicu zhotovoval, pri prijatí rozhodnutia bol zachovaný postup a členovia dozornej rady o návrhu riadne hlasovali, výsledok hlasovania bol uvedený v zápisnici. Dozorná rada na svojom zasadnutí zo dňa 26.11.2010 schválila svojím uznesením č. 27/2010 vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti na rok 2010, a nie odmeny za rok 2010 - ako uvádza v odvolaní žalovaný. Zároveň toto podmienila tým, že aj po vyplatení spoločnosť dosiahne kladný hospodársky výsledok. Ako vyplýva z účtovnej závierky navrhovateľa za rok 2010, žalobca kladný hospodársky výsledok a ani zisk za r. 2010 nedosiahol (strata po zdanení:
- 42.681 eur). Tvrdenia žalovaného sú účelové, nakoľko sám dobre vedel, že ukazovatele hmotnej zainteresovanosti sú nereálne a nebudú môcť byť splnené. Na druhej strane však ako podpredseda predstavenstva nepodnikol žiadne zákonné kroky s cieľom dosiahnuť ich zmenu.
Žalovaný z titulu svojej funkcie podpredsedu predstavenstva bol oboznámený s hospodárskou situáciou spoločnosti - každý mesiac obdržal tabuľku s kumulatívnymi výsledkami hospodárenia spoločnosti, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj vedúca učtárne finančného oddelenia svedkyňa R. T.. Preto vedel, a tiež z daných okolností musel predpokladať, že neboli splnené podmienky pre vyplatenie preddavku na odmeny. Z uvedeného dôvodu pri prijímaní peňažného plnenia vo výške 2.154,09 eur nebol dobromyseľný v tom, že mu preddavok na odmenu patrí. Tvrdenie žalovaného, že vo vnútornom liste zo dňa 20.10.2010 bol uvedený omylom dátum 30.06.2010 namiesto 30.09.2010, je tiež zavádzajúce, nakoľko všetky skutočnosti v liste, t. j. aj zisk vo výške 4.098,04 eur, korešpondujú s vyhodnotením ku dňu 30.06.2010, a nie ku 30.09.2010, kedy bol dosiahnutý zisk 1.328,12 eur. Aj svedkyňa R. T. uviedla, že k 04.10.2010 mohli byť spracované len ekonomické výsledky k 31.08.2010, údaje za mesiac september 2010 mohli byť spracované ku koncu októbra alebo až začiatkom novembra 2010. Pritom zisk k 30.06.2010 vo výške 4.098,04 eur je neporovnateľne nízky so ziskom stanoveným v prémiových ukazovateľoch, ktorý mal byť splnený vo výške 39.371, eur. Nie je pravdou, že spoločnosť žalobcu nikdy v minulosti nemala záporný hospodársky výsledok - tieto skutočnosti môžeme na pojednávaní preukázať (záporný hospodársky výsledok bol aj v r. 2005 a 2008).
Je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný ako riaditeľ spoločnosti a zároveň podpredseda predstavenstva prerokoval, odporučil a schválil návrh na vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti na r. 2010 vedúcim zamestnancom spoločnosti (uznesenie č. 71/2010 zo dňa 04.10.2010) aj napriek tomu, že vedel, že hospodársky výsledok spoločnosti nebude uspokojivý a nebudú môcť byť vyplatené odmeny ostatným zamestnancom spoločnosti.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust.§ 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Na doplnenie považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal aj odvolací súd preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.154,09 eur, ktorá predstavovala vyplatenú zálohu (preddavok) na odmeny za rok 2010, pre ktoré však neboli splnené za dané obdobie ukazovatele, a preto nárok na vyplatenie odmeny nevznikol. Žalovaný vyplatený preddavok odmietol dobrovoľne vrátiť, a preto poskytnuté plnenie považoval žalobca za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný bez právneho dôvodu.
Prvostupňový súd sa podrobne oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, návrhom na stanovenie ročných odmien výkonného manažmentu, prijatom predstavenstvom žalobcu dňa 24.02.2010, ktoré predstavenstvo predložilo na schválenie dozornej rade v súlade s čl. 6.2., bod 2. písm. h/ Štatútu predstavenstva navrhovateľa a tiež v zmysle či. XII. ods. 12 písm. b/ Stanov dňa 20.04.2010 a Dozorná rada stanovila ukazovatele hmotnej zainteresovanosti pre výkonný manažment na rok 2010, a to : 1. Plnenie hospodárskeho výsledku spoločnosti schváleného v obchodno-finančnom pláne na zasadnutí DR dňa 05.02.2010, a to dosiahnutie zisku vo výške 39.371 eur. 2. Zabezpečiť uzatvorenie nových zmluvných vzťahov vo veci výkonu správy bytov oproti stavu k 01.01.2010 tak, aby spoločnosť v rámci roka 2010 dosiahla správu bytov s počtom 4000. 3. Zabezpečiť zníženie pohľadávok v bytových domoch, ktoré predstavujú k 01.01.2010 výšku 3.833.192 eur o 50 %. 4. Zabezpečiť vypracovanie podnikateľského zámeru spoločnosti na obdobie 2010 - 2011 s premietnutím nových podnikateľských činností navonok. 5. Plnenie uznesení DR a na svojom zasadnutí zo dňa 26.11.2010 schválila svojím uznesením č. 27/2010 vyplatenie preddavku hmotnej zainteresovanosti na rok 2010 po predbežnom vyhodnotení ročných ukazovateľov zo dňa 20.10.2010, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, tiež okrem výsluchu účastníkov, vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Po preskúmaní záverov, ktoré prezentoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, odvolací súd má za to, že postup prvostupňového súdu bol správny, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav veci a následne vyvodil aj správny právny záver. Jeho rozhodnutie je logické, zdôvodnené vyčerpávajúcim spôsobom a netrpí vadou nepreskúmateľnosti.
V danej veci je nepochybné, že žalobca prostredníctvom svojich orgánov, kde v predstavenstve pôsobil aj žalovaný, stanovil ukazovatele hmotnej zainteresovanosti vedúcich pracovníkov s tým, že v prípade ich splnenia vznikne nárok na vyplatenie ročnej odmeny. V konaní bolo nesporné, že za kalendárny rok 2010 žalobca nedosiahol zisk v určenej výške 39.371 eur, keďže hospodárskym výsledkom bola strata. Nebol splnený ani druhý ukazovateľ- dosiahnutie správy bytov s počtom 4.000, keďže žalobca mal výkonom správy zmluvne zabezpečených len 3.710 bytov. Ani tretí ukazovateľ- zabezpečenie zníženie pohľadávok bytových domov o 50 % nebol naplnený, nakoľko ku dňu 01.01.2010 výška pohľadávok predstavovala 3.833.194 eur. Evidovaný stav pohľadávok k 31.12.2010 bol vo výške 3.564.481 eur, čo predstavuje zníženie len o 7 %. Žalovanému bola vyplatená záloha (preddavok) na ročnú odmenu, ktorej vyplatenie bolo viazané na splnenie jednotlivých ukazovateľov. Pretože k splneniu týchto ukazovateľov nedošlo, nevznikol žalovanému ani nárok na vyplatenie ročnej odmeny. Ak mu bol za týmto účelom vyplatený preddavok, je potrebné ho vrátiť späť. Posudzovanie dobromyseľnosti pre prijatie plnenia v tomto prípade nemá význam. Ak je prijatá záloha na ročnú odmenu, pričom vyplatenie celej je viazané na splnenie určitých kritérií, ktoré však v konečnom dôsledku splnené neboli, je zrejmé, že nárok na vyplatenie ročnej odmeny nevznikol, a teda nevznikol ani nárok na ponechanie si zálohy vyplatenej z tohto titulu. V opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 222 ods. 2 Zákonníka práce).
Ďalšie namietané skutočnosti týkajúce sa oprávnenia dozornej rady, formy jej rozhodnutia, označenia prijatého plnenia na výplatnej páske možno v kontexte s uplatňovaným nárokom považovať za irelevantné, nakoľko predmetom dokazovania bolo splnenie stanovených ukazovateľov pre vyplatenie ročných odmien a na tom základe právny dôvod vyplatenia preddavku.
Odvolací súd sa, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko okresný súd správne rozhodol aj o priznaní úroku z omeškania, s rozhodnutím prvostupňového súdu, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožňuje a keďže žalovaný v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by
sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ žalovaný označil za nesprávny, resp. predčasný výrok o povinnosti nahradiť trovy konania, pretože sa okresný súd predovšetkým nevysporiadal s tým, že žalovaný je dnes starobným dôchodcom, pričom jediným zdrojom jeho príjmu je starobný dôchodok a uloženie povinnosti žalovanému nahradiť trovy konania žalobcu dosahujúcej viac ako 50 % žalovanej istiny považoval za nespravodlivé a priečiace sa existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného odvolací súd uvádza, že aj v tomto smere považuje rozhodnutie okresného súdu za správne.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu).
Aplikácia ust. § 150 O. s. p., prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Okresný súd správne pri rozhodovaní o trovách aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi trovy priznal. To že je žalovaný dôchodca nemožno s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu považovať za výnimku pre nepriznanie trov úspešnému účastníkovi.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a preto mu patrí náhrada za jeden úkon a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.12.2013. Žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon vo výške 99,10 eur pozostávajúce z tarifnej odmeny 91,29 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10.11.2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom ku dňu vykonania úkonu, ďalej len „vyhláška") a režijného paušálu 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Nakoľko odvolací súd po preskúmaní zistil, že výpočet trov odvolacieho konania bol urobený v súlade s vyhláškou, trovy v uplatnenej výške priznal.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné .