Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-42-2014.pdf
PDF · 83.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: E. P. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S. XXXX/XX, W., občan SR, proti odporkyni: D. P., rod. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. S. XXXX/XX, W., občan SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov E. P., nar. XX.XX.XXXX a D. P., rod. P., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev E. úradu W. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že v roku 2011 sa začali prejavovať ich názorové rozdiely v životných hodnotách, kedy odporkyňa získala prácu v Prahe a do miesta spoločného bydliska dochádza raz za dva až tri týždne a i napriek jeho žiadosti o návrat odporkyňa návrat odmieta. Tieto okolnosti viedli k ich vzájomnému odcudzeniu, ich manželstvo je fyzicky aj ekonomicky oddelené od novembra 2011. Súhlasil s prejednaním vecí bez nariadenia pojednávania a zároveň sa vzdal práva na verejné prejednanie veci.
Odporkyňa sa k podanému návrhu pripojila, súhlasila s prejednaním vecí bez nariadenia pojednávania a práva na verejné prejednanie veci sa vzdala.
Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 17.3.2014.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.10.1998 v Žiline, je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Žilina vo zväzku 38, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Obaja sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR, u oboch ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko je na adrese T. S. XXXX/XX, W..
Priestor pre úpravu vzťahov psychologickou intervenciou nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie navrhovateľky, ktorá rozvod vidí ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy.
Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o rodine.
Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní bolo nesporné, že manželstvo účastníkov si dlhšiu dobu neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy účastníci trvale spoločne nežijú, nehospodária a každý z nich zabezpečuje svoje potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Je zrejmé, že nedostatočná komunikácia a neochota zmeniť svoje správanie pre dobro druhého manžela ovplyvnilo ich ďalšie spolužitie a tieto okolnosti napokon viedli k ich citovému odcudzeniu. Manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu a preto súd za stavu, že ani jeden z manželov nechce v ňom zotrvať návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Nakoľko v prejednávanej veci súd nezistil predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov rozhodol o ich náhrade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 144 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. je tento rozsudok v časti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti predbežne vykonateľný, lehota na plnenie nastáva od doručenia rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.