Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-32-2014.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/32/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Flaga spol. s.r.o., so sídlom Šenkvická 14/R, Pezinok, IČO: 34 116 940, zast.: Lukačka s.r.o., so sídlom Tehelná 25, Bratislava, IČO: 36 858 927, proti žalovanej: Q. J., H. XXX, H., zast.: JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, o zaplatenie sumy 790,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/235/2013-87 zo dňa 13. januára 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/235/2013-87 zo dňa 13. januára 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,83 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Michal Kováča, so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 6,70 eura titulom náhrady iných trov konania a 379,71 eura titulom trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
S poukazom na ust. § 166 ods. 1, 2 a 3, § 167 ods. 2 a § 146 ods. 2 OSP súd prvého stupňa uviedol, že na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu uznesením č.k. 14Cb/235/2013-74 zo dňa 11.12.2013 konanie zastavil podľa § 96 OSP a rozhodol o vrátení súdnych poplatkov obom účastníkom konania. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nerozhodol o náhrade trov konania, pričom žalovaná požiadala súd o vydanie dopĺňacieho uznesenia podľa § 166 ods. 2 OSP. Ďalej uviedol, že vzhľadom na splnenie podmienok rozhodol dopĺňacím uznesením. V danom prípade zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, preto súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a ich náhradu priznal žalovanej. Trovy konania žalovanej v celkovej výške 386,41 eura pozostávanú z nevrátenej časti súdneho poplatku zaplateného za odpor vo výške 6,70 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 379,71 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávanú z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odporu á 51,45 eura + 1 tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - zastupovanie na súde dňa 26.11.2013 (pojednávanie odročené) - 12,86 eura + 3x 7,81 eura režijný paušál, z náhrady cestovných nákladov právneho zástupcu žalovanej za deň 26.11.2013 vo výške 110,42 eura za cestu osobným motorovým vozidlom na trase Z. - B. Z. a späť (spolu 428km x 0,258 eura, pričom suma 0,258 eura pozostáva z náhrady za PHM 0,075 eura/1km a základnej náhrady 0,183 eura/1km) a z náhrady za stratu času cestou na pojednávanie dňa 26.11.2013 vo výške 130,00 eur (10 polhodín á 13,01 eura) s tým, že náhradu trov konania je žalobca podľa § 149 OSP povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalovanej.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie žiadajúc jeho zmenu tak, že súd zaviaže žalobcu iba na náhradu účelne vynaložených trov žalovanej v celkovej sume 145,89 eura (6,70 eura + 139,19 eura).
Uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách konania dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že súdne konanie prebiehalo na Okresnom súde v Nových Zámkoch, žalovaná udelila plnomocenstvo na zastupovanie advokátovi so sídlom v Z., pričom žalovaná uvádza ako svoje bydlisko buď H. XXX, ktoré sú vzdialené od B. Z. 5,5km alebo Y. XX, B. Z.. Namietal neúčelnosť trov, ktoré vznikli v súvislosti s cestovaním právneho zástupcu zo Z. na pojednávanie na súde v B. Z. a späť. Tieto trovy (cestovná náhrada a náhrada za stratu času) by bolo možné považovať za dôvodné a účelné iba za cestu z miesta, ktoré je miestom trvalého, resp. obvyklého pobytu žalovanej, resp. z miesta rozumnej blízkosti do miesta sídla súdu, na ktorom konanie prebieha. Preto, ak si žalovaná zvolila na zastupovanie právneho zástupcu so sídlom neúmerne vzdialeným od sídla súdu a zároveň neúmerne vzdialeným od miesta jej trvalého alebo obvyklého pobytu, cestovné náklady, ktoré v tejto súvislosti vznikli, nepredstavujú trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva žalovanej. V mieste pobytu žalovanej Slovenská advokátska komora eviduje 56 advokátov. Preto mal žalobca za to, že trovy konania spojené s náhradou cestovných nákladov za cestu na pojednávanie zo Z., ktorá je vzdialená od miesta sídla súdu a bydliska žalovanej cca 220km a cca 2,5 hod cesty autom, nie sú účelne vynaložené a preto nie je v súlade so zákonom, aby ich náhradou súd zaviazal žalobcu. Poukázal aj na ust. § 142 ods. 1 OSP.
K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná, pričom uviedla, že osobou zodpovednou za to, že pojednávanie na Okresnom súde Nové Zámky sa dňa 26.11.2013 muselo konať, je výlučne žalobca, resp. jeho právny zástupca. Právny zástupca navrhovateľa si bol pred pojednávaním dňa 26.11.2013 vedomý toho, že právny zástupca odporkyne je advokát zo Z., no napriek tomu nežiadal v záujme hospodárnosti konania o odročenie pojednávania vopred, ale učinil tak až priamo na pojednávaní dňa 26.11.2013 a to z dôvodu obdržania ďalších dokladov a záujmu o mimosúdne prerokovanie veci so žalovanou. Odporkyňa si musela v ten deň zobrať dovolenku a jej právny zástupca sa musel na uvedené pojednávanie dostaviť zo Z.. Uviedla, že k žiadnemu mimosúdnemu prerokovaniu nedošlo. Poukázala na to, že právny zástupca jej poskytuje právne služby už viac ako sedem rokov a ide o tzv. rodinného advokáta. S poukazom na znenie § 19 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,77 eura, ktoré predstavujú tarifnú odmenu právneho zástupcu žalovanej za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.02.2014.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V tomto prípade sa žalobca svojim návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.06.2013 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 790,69 eura s príslušenstvom a trov konania. Súd prvého stupňa vydal dňa 23.09.2013 platobný rozkaz č.k. 14Cb/235/2013-52, proti ktorému podala žalobkyňa odpor. Súd prvého stupňa následne konanie uznesením č.k. 14Cb/235/2013-74 zo dňa 11.12.2013 právoplatným dňa 02.01.2014 zastavil z dôvodu späťvatia žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP. Následne z dôvodu podania návrhu žalovanej na doplnenie predmetného uznesenia súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal namietanú neúčelnosť trov konania spojených s náhradou cestovných nákladov za cestu na pojednávanie zo Z. a späť.
Zastúpenie advokátom je vecou úvahy účastníka konania, pričom na takéto zastúpenie má účastník právo vyplývajúce priamo zo zákona. Právo na obhajobu a spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je právo na prístup k advokátovi, zaručuje aj Charta základných práv Európskej únie (EÚ) a Európsky dohovor o ľudských právach.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Medzi predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania okrem iných patrí účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a ako aj trovy právneho zástupcu (advokáta).
Na priznanie náhrady trov konania je zákonnou požiadavkou teda to, aby trovy konania potrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva boli vynaložené predovšetkým účelne (§ 142 ods. 1 OSP). Žalovaná teda má právo na zastupovanie advokátom v spore, teda aj na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.
Vo vzťahu k namietanej neúčelnosti trov konania spojených s náhradou cestovných nákladov za cestu na pojednávanie zo Z. a späť, odvolací súd konštatuje, že nárok advokáta na náhradu výdavkov súvisiacich s cestovným a na náhradu za stratu času vyplýva z § 15 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Osobitný charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje v určitých prípadoch použitie vlastného cestného motorového vozidla na cestu za úkonom právnej služby do miesta alebo mesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho advokátskej kancelárie, a preto pôjde o účelne vynaložené cestovné náklady, na náhradu ktorých má advokát nárok. Obdobný postup sa vyžaduje aj v súvislosti s priznávaním náhrady za stratu času.
Je však potrebné uviesť, že slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú. Napr. voľba advokáta z úplne opačného konca republiky by bola neprimeraná, ak by sa všetky konania prvostupňové aj odvolacie konali v jednom meste, pričom o miestnej príslušnosti by nebolo pochýb a zároveň by nešlo o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. V takom prípade by bola dôvodná aplikácia výkladového ust. § 2 OSP, podľa ktorého súdy dbajú okrem iného na to, aby sa práva nezneužívali na úkor fyzických a právnických osôb. Prostriedky vynaložené na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, by neboli v takejto situácii potrebné na účelné bránenie práva, tak ako to má na mysli § 142 ods. 1 OSP a účastník by ich mal znášať zo svojho (nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 736/2012).
V tomto prípade sa však o uvedenú situáciu nejedná. Trovy právneho zastúpenia žalovanej v tomto konaní nie je možné považovať za neúčelne vynaložené a vzhľadom na predmet konania ani nie sú
neprimerané žalovanej pohľadávke. Právny zástupca žalovanej totiž nemá sídlo v takej vzdialenosti od miesta konania pojednávania, ktorú by bolo možné považovať za neprimeranú (Z. - B. Z.) a zároveň je potrebné zohľadniť aj to, že právny zástupca žalovanej uskutočnil len jednu cestu na pojednávanie dňa 26.11.2013, na ktoré bol riadnym spôsobom predvolaný. Trovy konania vynaložené na právne zastúpenie žalovanej spôsobené sídlom advokáta mimo miesta konania pojednávania tak nespôsobili neúmerné navýšenie trov konania.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,83 eura. Tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby odvolací súd vypočítal podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty 240,52 eura (predmet odvolacieho konania bol rozdiel medzi priznanou sumou 386,41 eura a navrhovanou sumou 145,89 eura) vo výške 21,58 eura. Náhrada trov odvolacieho konania v tomto prípade pozostáva výlučne z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.02.2014 vo výške 1 z 21,58 eura, t.j. 10,79 eura podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky a režijného paušálu vo výške 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.
Na podklade vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.