Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-363-2013.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/363/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci navrhovateľa: R. N., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX T., E. XXX, zastúpený: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom 924 01 Galanta, Bratislavská 47/59, proti odporcom: 1/ P. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX U. XX, X/ P. B., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX T., K. XXX/X, X/ C. G., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX U. XX, o náhradu škody v sume 27 510,01 EUR takto
rozhodol:
Odporcovia v 1/ až 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 510,01 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 1.11.2012 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia.
Odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 597,47 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zvyšnej časti súd návrh zamieta.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2013 v zmysle navrhnutej zmeny tohto žalobného návrhu ktorá bola pripustená uznesením prijatým na pojednávaní dňa 20.3.2014 domáhal, aby súd uložil odporcom v 1/ až 3/ rade zaplatiť mu finančnú čiastku 27 510,01 Eur spolu s príslušenstvom a odporcovi v 1/ rade samostatne finančnú čiastku 597 049,- Eur. Uplatnená čiastka vo výške 27 510,01 Eur pritom pozostáva z náhrady z titulu bolestného v sume 4 681,34 Eur, z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2 006,20 Eur a z náhrady skutočnej škody na príjme navrhovateľa vo výške 822,47 Eur. Poslednou zložkou uplatneného nároku bola navrhovateľom označená náhrada nemajetkovej ujmy ako morálnej škody v sume 20 000,- Eur. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tak, že dňa 13.6.2008 došlo k protiprávnemu konaniu odporcov, ktoré spočívalo v tom, že spoločným konaním a to údermi a kopancami spôsobili navrhovateľovi zranenia a taktiež v rámci uvedeného konania došlo k tomu, že odporca v 1/ rade vybral navrhovateľovi z vrecka nohavíc finančnú čiastku 597,49 Eur, ktorú si ponechal. Za toto konanie boli odporcovia uznaní za vinných a bol im uložený trest v rámci trestného konania vedeného pred Okresným súdom Galanta, pod sp. zn. 3T 162/2010, ktoré bolo ukončené rozsudkom zo dňa 1.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2012.
Odporcovia sa k návrhu vyjadrili tak, že v podstate v priebehu celého konania nerozporovali uplatnený nárok v časti uplatnenej náhrady za bolesť v sume 4 681,34 Eur v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2 006,20 Eur ako aj k náhrade majetkovej ujmy spočívajúcej v rozdiele v príjmoch zo zárobkovej činnosti vo výške 822,47 Eur. Odporcovia rozporovali uplatnený nárok v časti nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- Eur. Svoj nesúhlas odôvodňovali tým že pre priznanie uvedeného nároku nie sú splnené podmienky, nakoľko zásah do osobnostných práv osoby je podľa ich názoru uhrádzaný v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. taktiež odporcovia poukazovali na nutnosť uplatnenia zásady proporcionality ako aj na to, že právna úprava náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je právnou normou špeciálnej povahy vo vzťahu k ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov. Súd sa taktiež oboznámil s obsahom trestného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T 162/2010 ako aj s obsahom ostatného a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, pričom po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 3T 162/2010-502 zo dňa 1.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2012 boli odporcovia v 1/ až 3/ rade uznaní za vinných a to odporca v 2/ rade za prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Odporca v 1/ rade za prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a odporca v 3/ rade bol uznaný za vinného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Protiprávneho konania sa mali dopustiť odporcovia v 1/ až 37 rade tak, že dňa 13.6.2008 spoločným konaním spôsobili navrhovateľovi zranenia spočívajúce v dvojitej zlomenine sánky, otrase mozgu, trieštivej zlomenine pravého členka s jeho vykĺbením, odierky na tvári, čele a dolnej pere.
Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je okrem iného viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ako aj z obsahu spisu Okresného súdu Galanta 3T 162/2010 súd zistil, že odporcovia v 1/ až 3/ rade sa dopustili protiprávneho konania, pričom v dôsledku tohto ich protiprávneho konania utrpel navrhovateľ zranenia. V danom prípade súd v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia vychádzal z toho, že za škodu na zdraví ktorú utrpel navrhovateľ jednoznačne zodpovedajú odporcovia v 1/ až 3/ rade. Z uvedeného dôvodu súd pri svojom rozhodovaní o uplatnenej náhrade škody nebral do úvahy výhrady odporcu v 1/ rade, ktoré vznášal na ústnych pojednávaniach a ktoré spočívali v tom, že sa podľa jeho tvrdenia nedopustil žiadneho protiprávneho konania a na mieste spáchania trestného činu ani nebol. Uvedenú obranu odporcu v 1ú rade mal súd za vyvrátenú výsledkami dokazovania v rámci trestného stíhania a následného konania pred súdom, ktoré v konečnom dôsledku viedli k právoplatnému odsúdeniu odporcu v 1/ rade.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednoznačne odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
V zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení nakoľko mal súd preukázanú zodpovednosť odporcov v 1/ až 3/ rade za protiprávne konanie ktorého následkom bola škoda na zdraví navrhovateľa, súd pri stanovovaní výšky uplatnených náhrad za bolesť sťaženie spoločenského uplatnenia a rozdielu na zárobku navrhovateľa vychádzal zo záverov trestného konania a z obsahu znaleckých posudkov a vyjadrení, ktoré sú obsiahnuté v spise sp. zn. 3T 162/2010. Pri stanovovaní výšky týchto náhrad aplikoval ustanovenia zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 3 ods. 2 Zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia preto súd navrhovateľovi priznal náhradu za bolesť, ktorú si navrhovateľ vytrpel v dôsledku protiprávneho konania odporcov v 1/ až 3/ rade, pričom pri stanovení výšky tejto náhrady vychádzal zo znaleckého posudku U.. U. K. Č.. XX/XXXX K. Y. XX.X.XXXX, ktorý je obsahom trestného spisu sp. zn. 3T 162/2010. V zmysle tohto znaleckého posudku bolo bolestné stanovené v hodnote 330 bodov, v celkovej výške 4 681,34 Eur. voči záverom tohto znaleckého posudku odporcovia v konaní nenamietali. Z tohto dôvodu ho súd vyhodnotil za vypracovaný objektívne a v súlade so zákonom.
Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 437/2004 Z.z. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 4 ods. 2 Zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Na základe vyššie cit. zákonných ustanovení súd navrhovateľovi taktiež priznal právo na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 006,20 Eur, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal z obodovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré dňa 2.11.2009 vykonal U.. K. U., kde bola stanovená hodnota náhrady na 150 bodov, čo celkovo predstavuje sumu 2 006,210 Eur. Taktiež proti tejto časti uplatneného nároku odporcovia nevznášali námietky a nijako ju nerozporovali.
Súd taktiež navrhovateľovi priznal voči odporcovi v 1/ rade právo na zaplatenie sumy 597,47 Eur a to z titulu vecnej škody, nakoľko v dôsledku protiprávneho konania ktorého sa dopustil v rámci skutku sám odporca v 1/ rade bola navrhovateľovi spôsobená majetková ujma v uvedenej výške a to tak, že počas fyzického útoku resp. bezprostredne po ňom vybral vyššie uvedenú čiastku odporca v 1/ rade navrhovateľovi z vrecka a ponechal si ju. V dôsledku tohto súd konštatoval, že protiprávnym konaním odporcu v 1/ rade došlo k škode na majetku v uvedenej výške, pričom táto výška bola ustálená v priebehu trestného konania, ktoré bolo vedené voči odporcom.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Na základe vyššie cit. zákonných ustanovení súd posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Uplatnenie svojho nároku v tejto časti navrhovateľ v žalobnom návrhu zo dňa 30.10.2013 bližšie neodôvodnil, pričom k tomuto nároku vyjadril navrhovateľ až na pojednávaní dňa 20.3.2010 a to na otázky právneho zástupcu odporcov v 1/ až 3/ rade kde uviedol, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo tak, že v čase fyzického útoku boli prítomní jeho zamestnanci a taktiež, že k zníženiu jeho vážnosti a tým do zásahu do osobnostných práv malo dôjsť aj preto, že on sám vykonáva podnikateľskú činnosť a z tohto dôvodu ho pozná veľa ľudí. Navrhovateľ taktiež uviedol, že v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv trpel poruchami spánku a stresom, v dôsledku ktorých sa zdržiaval iba doma.
Súd v danom prípade dospel pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme uplatnenej navrhovateľom k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie takejto náhrady, nakoľko navrhovateľ v konaní neprodukoval dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že konaním odporcov došlo k takému zásahu do jeho osobnostných práv, ktoré by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy nadrámec už priznaného zadosťučinenia vo forme priznanej náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Súd v tejto súvislosti navrhovateľovi dáva do pozornosti, že koncepcia ochrany osobnostných práv v zmysle § 11 a nasled. Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že súčasťou osobnostných práv je integrita osobnosti najmä v oblasti života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. V danom prípade navrhovateľ argumentoval, že k zásahu do jeho osobnostných práv nedošlo v časti ochrany zdravia jeho osobnosti ale v časti zníženia jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, preto súd uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy posudzoval práve ako prípadnú náhradu za zásah do osobnosti navrhovateľa v zložke dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Z tohto dôvodu musel súd konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, či skutočne protiprávnym konaním odporcov došlo k zníženiu jeho vážnosti a dôstojnosti. Súd zastáva názor, že je nesporné, že protiprávne konanie navrhovateľov je nesporne takým konaním, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv, avšak táto samotná spôsobilosť nemôže sama osebe odôvodňovať priznanie uplatneného nároku. Pre priznanie takéhoto nároku musí mať súd navyše aj preukázané, že následky takéhoto konania sa prejavili vo vzťahu spoločnosti a okolia voči poškodenej osobe. V danom prípade preto pre odôvodnenie oprávnenosti uplatneného nároku nepostačuje, že protiprávnemu konaniu odporcov došlo pred zamestnancami navrhovateľa, prípadne pred inými tretími osobami. Pre priznanie tohto nároku musel navrhovateľ pred súdom preukázať, akým konkrétnym spôsobom sa toto konanie ktorého boli svedkami jeho zamestnanci prejavilo v ich postoji voči nemu, prípadne v ich hodnotení jeho osoby. Žiadne takéto dôkazy však navrhovateľ pred súdom neprodukoval.
Navrhovateľ taktiež pred súdom neprodukoval dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé a ktorými by odôvodňoval prečo mu doteraz poskytnuté zadosťučinenie nepostačovalo a prečo by mal súd poskytnúť a priznať navrhovateľovi ďalšie zadosťučinenie nad tento rámec. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľovi ako je v rozsudku uvedené vyššie súd poskytol zadosťučinenie v oblasti ochrany jeho zdravia a to priznaním jednorazovej náhrady za nim vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Taktiež súd za morálne zadosťučinenie navrhovateľa považuje tú skutočnosť, že odporcovia v 1/ až 3/ rade boli za nimi spáchaný trestný čin riadne odsúdení a boli im uložené tresty.
Súd nevyhovel žiadosti odporcov aby im umožnil časť nároku priznanú navrhovateľovi zaplatiť v splátkach a to z tohto dôvodu, že k škode na zdraví navrhovateľa došlo v dôsledku úmyselného trestného činu, ktorého sa dopustili odporcovia. V dôsledku toho sa súdu javí ako spravodlivým také vzájomné usporiadanie vzťahov účastníkov, v dôsledku ktorého nebude osoba ktorá utrpela škodu na zdraví odkázaná na čiastkové úhrady priznaného nároku. Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a to na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi. Súd sám ďalšie dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj na právo na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
O trovách konania súd rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O.s.p.).
Za splnenia vyššie uvedených podmienok prípustnosti odvolania je možné odvolanie podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.