Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-19-2014.pdf
PDF · 108.33 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: N. C., D.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - W. C., D.. XX.XX.XXXX, bytom D.. Z. XXX/XX, W. Z. a otec - R. B., D.V.. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, W. Z., t.č. v ÚVTOS Želiezovce, právne zastúpený: JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou, so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N.Á. C., D.. XX.XX.XXXX
z n i ž u j e zo sumy 100,- eur na sumu zodpovedajúcu výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, počnúc od 16.07.2013.
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11P/39/2010-26 zo dňa 22.03.2011 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal dňa 18.02.2014 na tunajší súd návrh na zníženie výživného voči jeho maloletému synovi zo sumy 100,- eur mesačne na sumu vo výške životného minima počnúc od 16.07.2013, t.j. od kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Vo svojom návrhu otec uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11P/39/2000 zo dňa 22.03.2011, súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému N. na sumu 100,- eur mesačne z dovtedajších 39,86 eura (1.200,- Sk). Túto sumu však nie je schopný platiť, nakoľko od 16.07.2013 je vo výkone trestu odňatia slobody, kde síce pracuje ako kuchár, avšak jeho zárobkové možnosti sú obmedzené. O konaní, v ktorom došlo k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému N. na sumu 100,- eur mesačne nemal vedomosť, zistil to až v súčasnosti. Pritom pri nástupe do výkonu trestu svoju vyživovaciu povinnosť riadne zahlásil, nemal však k dispozícii rozsudok súdu, a o konaní ani nevedel, keďže v tom čase sa nenachádzal na území Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že okrem maloletého N. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti - voči maloletému synovi B. B., v sume určenej súdom a voči maloletej dcére G. B., nar. XX.XX.XXXX, s matkou ktorej žil v spoločnej domácnosti pred nástupom do výkonu trestu a výživné na maloletú doposiaľ nebolo súdom určené.
Matka maloletého sa k návrhu otca písomne nevyjadrila, dňa 25.03.2014 však predložila súdu: rodný list maloletého N., výdavkový doklad zo dňa 21.03.2014 preukazujúci, že od právnej zástupkyne otca prevzala sumu 4.644,52 eura titulom jeho zaostalosti na výživnom na maloletého N., potvrdenie o
poberaní prídavku na dieťa aktuálne v sume 23,52 eura, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi aktuálne v sume 96,30 eura (predtým za obdobie od 01/2013 do 06/2013 v sume 185,70 eura), kópiu dodatku k nájomnej zmluve, kópiu nájomnej zmluvy na rodinný dom, vyúčtovanie nákladov služieb (plyn, elektrina, voda, odpad) za december 2013 v sume 169,98 eura, za január 2014 v sume 220,03 eura, za február 2014 v sume 205,01 eura, správu o špeciálno-pedagogickom vyšetrení maloletého, písomné vyjadrenie k školskému začleneniu maloletého, potvrdenie o tom, že maloletý navštevoval pohybovú terapiu - alapozó terapia, kvôli dyslexii a dysgrafii, za ktorú matka zaplatila v roku 2012: 360,- eur a 292,- eur, v roku 2013: 230,- eur a 255,- eur a kópiu osobného spisu maloletého dieťaťa v školskom klube detí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, vypočul prednes splnomocnenej zástupkyne otca, ďalej oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi ako aj s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 11P/39/2010, sp.zn. 4P/101/2004 a sp.zn. 6C/173/2001, keď vykonal pojednávanie s poukazom na ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti otca maloletého a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4P/101/2004-20 zo dňa 07.01.2005 bol otec zaviazaný k plateniu výživného na maloletého v sume 1.200,- Sk mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11P/39/2010-26 zo dňa 22.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07.05.2011, bolo výživné na maloletého zvýšené zo sumy 1.200,- Sk na sumu 100,- eur mesačne počnúc od 01.08.2010. Otec mal hlásený pobyt bezdomovca v meste Dunajská Streda, preto mu bol rozsudok doručovaný vyvesením oznámenia o mieste uloženia písomnosti Okresného súdu Dunajská Streda na úradnej tabuli mesta Dunajská Streda. Z návrhu otca vyplýva, že tento je od 16.07.2013 vo výkone trestu odňatia slobody, túto skutočnosť potvrdil súdu aj ústav, pričom oznámil, že menovaný má predpokladaný koniec trestu stanovený na 16.07.2014 a t.č. žiadne ďalšie tresty nariadené nemá. Je pracovne zaradený vo väzenskej kuchyni ako kuchár od septembra 2013. Okrem maloletého N. má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému B. a to vo výške 2.500,- Sk (pri konverznom kurze 1,- euro = 30,1260 SKK je to 82,98 eura). Má tiež ďalšie maloleté dieťa - maloletú dcéru G., ktorá sa narodila v roku 2010 a s ktorou žil pred nástupom do VTOS v spoločnej domácnosti aj s jej matkou, preto k nej výživné nebolo súdom určené. Žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť od 16.07.2013 na sumu rovnajúcu sa životnému minimu, nakoľko nie je v jeho silách počas pobytu vo VTOS platiť výživné na maloletého N. v sume 100,- eur, čím sa vystavuje možným sankciám titulom neplatenia výživného.
Na pojednávaní sa zúčastnila právna zástupkyňa otca maloletého, ktorá predniesla, že žiada, aby súd od 16.07.2013 znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu zo sumy 100,- eur mesačne na sumu rovnajúcu sa 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, nakoľko od toho dňa je otec vo výkone trestu a nie je schopný a nemá ani možnosti platiť výživné na maloletého v inej výške. Dodala, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči ďalším dvom jeho maloletým deťom. Otec je zaradený na výkon práce vo väzenskej kuchyni ako kuchár, jeho zárobkové možnosti sú však obmedzené, čo vyplýva z predloženého rozúčtovania príjmu väzňa (5 ks pások). Právna zástupkyňa otca uviedla, že t.č. prebieha trestné konanie na OR PZ Dunajská Streda, kde sa očakáva jeho zastavenie. Jedná sa o trestné stíhanie otca práve pre prečin zanedbania povinnej výživy voči maloletému N., kde vyšetrovateľ vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 01.01.2008 do 16.07.2013, kedy otec nastúpil do výkonu trestu, kde si svoju vyživovaciu povinnosť riadne zahlásil, na sumu 4.644,52 eura. Otec maloletého túto sumu zaplatil matke maloletého, o čom sa v spise (č.l. 23) nachádza aj potvrdenie. Túto sumu odovzdala matke právna zástupkyňa otca. V rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 21.03.2014 právna zástupkyňa otca navrhla trestné stíhanie zastaviť, nakoľko dlžná suma bola uhradená k rukám matky maloletého dieťaťa. Záverom zhrnula, že je potrebné prihliadnuť na zmenu pomerov, najmä na strane otca, keďže mu pribudli vyživovacie povinnosti, je obmedzený na slobode a teda nemá riadne možnosti príjmu. Treba však poukázať i na fakt, že matka môže v takomto prípade využiť príslušné inštitúty sociálnej pomoci, resp. dávky, ktoré plnia funkciu náhradného výživného. Dodala, že je aj v záujme dieťaťa, aby otec nebol, vzhľadom k tomu, že nemá dostatočný príjem, vystavovaný riziku ďalšieho trestného stíhania. Skonštatovala, že pobytom vo výkone trestu u neho došlo k prehodnoteniu jeho doterajšieho prístupu k životu, o čom svedčí aj úhrada dlžného výživného v sume 4.644,52 eura.
Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastníčka konania matka maloletého uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. S otcom maloletého nie je vôbec v kontakte, už šesť rokov ho nevidela. Poukázala na výdavky, ktoré na maloletého má a ktoré založila do spisu dňa 25.03.2014. Potvrdila, že dňa 21.03.2014 obdržala od advokátky otca sumu vo výške 4.644,52 eura ako vyrovnanie dlžného výživného za obdobie od 01.01.2008 do 16.07.2013 tak ako ho vyčíslil vyšetrovateľ. Zdôraznila však, že otec maloletého jej 5 rokov ničím neprispieval, maloletého nenavštevoval, nič mu nekupoval, všetky výdavky zanášala sama, s pomocou svojej rodiny. Uviedla, že neverí, že keď otec vyjde z basy začne riadne platiť výživné, nakoľko tak nerobil ani doteraz, preto nevidí dôvod, aby súd výživné znižoval.
Kolízna opatrovníčka navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko to nie je v záujme dieťaťa a stanovená výška výživného v sume 100,- eur zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. §163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca maloletého dieťaťa). Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 /veta druhá/ Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania súdu o výživnom (t.j. od mája 2011).
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11P/39/2010-36 zo dňa 22.03.2011, ktorým bolo výživné na maloletého N. zvýšené na sumu 100,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 07.05.2011. V tom čase tunajší súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že matka okrem prídavku na dieťaťa poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 110,- eur, maloletý navštevoval 1. ročník základnej školy, dosť ťažko sa učil, preto sa mu matka musela intenzívne venovať. Otec sa na pojednávanie sa nedostavil, na dieťa ničím neprispieval, bolo konštatované, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností u matky zostal zachovaný, u otca pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej G. (v predchádzajúcom súdnom konaní preukázaná nebola). Matka aj t.č. poberá dávky v hmotnej núdzi, aktuálne v sume 96,30 eura (predtým za obdobie
od 01/2013 do 06/2013 v sume 185,70 eura), býva v prenajatom rodinnom dome, kde platí 150,- eur mesačne nájom, plus režijné náklady tak ako to zdokladovala. Maloletému platila v roku 2012 a 2013 špeciálnu terapiu kvôli dyslexii a dysgrafii. Výdavky zvláda s pomocou svojej rodiny, najmä matky. V čase predchádzajúcej úpravy výživného neboli príjmy otca zdokladované, z dôvodu, že sa konania osobne nezúčastnil. V tom čase však nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Momentálne od 16.07.2013 je obmedzený na slobode, a výkon trestu ukončí pravdepodobne dňa 16.07.2014. Je pracovne zaradený ako kuchár od septembra 2013, kde po strhnutí odvodov a zrážok mu ostáva vreckové v sume: 14,13 eura, 12,40 eura, 14,17 eura, 2,43 eura, 14,04 eura a 13,22 eura (obdobie od 09/2013 do 02/2014). Maloletý N. v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia mal necelých 7 rokov, chodil do 1. triedy. Momentálne má vyše 9 rokov, navštevuje základnú školu a školský klub, mal problémy s dyslexiou a dysgrafiou, kvôli čomu navštevoval pohybovú terapiu a bol podrobený špeciálno-pedagogickému vyšetreniu.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania a s ohľadom na uvedené zistenia v predmetnej veci súd dospel k záveru, že niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov účastníkov konania, najmä na strane otca, odôvodňujúcej zníženie jeho vyživovacej povinnosti na toto maloleté dieťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec maloletého je od 16.07.2013 vo výkone trestu odňatia slobody, preto došlo preukázateľne k zmene v jeho doterajších možnostiach ako povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Z predložených výplatných listín otca bolo preukázané, že nastal pokles jeho príjmov, ktorý ovplyvní situáciu otca ako povinného a to nie len na krátky čas (z dôvodu jeho umiestnenia vo výkone trestu odňatia slobody, kde má obmedzené možnosti zárobku). Treba povedať, že pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na strane otca sú tieto limitované minimálnou dostupnosťou práce v ústave na výkon trestu, ktorá je aj navyše nízko ohodnotená.
Vzhľadom na účastníkmi predložené a súdom zaobstarané podklady na vyhodnotenie príjmov a výdavkov u všetkých účastníkov, súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného ako taký možno považovať za dôvodný, keďže preukázateľne na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom smere, že jeho príjem je minimálny a je výrazne ovplyvnený možnosťami práce v ústave na výkon trestu. Je zrejmé, že otec vzhľadom na svoje zárobkové pomery o obmedzené možnosti pri výbere (resp. skôr limitovanej ponuke) práce, nie je schopný platiť výživné v takom rozsahu ako v čase predchádzajúcej úpravy. Výkon trestu by mal ukončiť 16.07.2014. Súd má za to, že takto zmenené pomery odôvodňujú zmenu výživného, pričom za najpodstatnejšiu zmenu pomerov súd považoval zmenu práve na strane otca maloletého. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd znížil výživné zo sumy 100,- eur na sumu zodpovedajúcu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu (ktorým je zákon č. 601/2003 Z.z.) a to počnúc od 16.07.2013, kedy došlo k zmene pomerov, ktorá výška síce nie je primeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, na strane druhej je však primeraná aktuálnym možnostiam otca.
Súd len záverom poznamenáva, že vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami, a povinný rodič musí plniť výživné aj na vlastný úkor. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru v danom čase. Otcovi súd dáva do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ktorú sú povinní si plniť, a to hoc i na svoj vlastný úkor.
S poukazom na citované ust. § 163 ods. 2 O.s.p. týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11P/39/2010-36 zo dňa 22.03.2011 v časti týkajúcej sa rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).