Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/134/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: T. E., I.. XX.XX.XXXX, Z. N.Ž. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 32522/2018-M_OPS zo dňa 03.07.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 32522/2018- M_OPS zo dňa 03.07.2018 v spojení s rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo INF/52/2018-M_OPS, č. záznamu 20112/2018 zo dňa 13.04.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovanému bola dňa 29.01.2018 doručená písomná žiadosť, v ktorej žalobkyňa podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) žiadala od žalovaného: „... o nahliadanie a sprístupnenie všetkých a kompletných dokumentov týkajúcich sa kurzov, seminárov a akýchkoľvek aktivít firmy Združenie žien v podnikaní, Pluková 2, Bratislava. Jedná sa o aktivity, ktoré firma organizovala v Z. v r. 2008 v rámci Európskeho sociálneho fondu. Ak mala nejaké aktivity' v r. 2007 v Z., tak aj za tento rok.“

2. Žalovaný žalobkyni sprístupnil požadované informácie nahliadnutím do spisovej dokumentácie s vylúčením osobných údajov dotknutých osôb v zmysle § 9 ods. 2 a brožúr v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií.

3. Rozhodnutím žalovaného číslo INF/52/2018-M_OPS 20112/2018 zo dňa 13.04.2018 žalovaný rozhodol nesprístupnení časti informácií (osobné údaje dotknutých osôb, brožúry) na základe žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorú podala žalobkyňa dňa 29.01.2018, zaregistrovanej pod poradovým číslom 5078/2018, a to podľa § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií.

4. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného číslo INF/52/2018-M_OPS 20112/2018 zo dňa 13.04.2018 rozklad, o ktorom rozhodol Minister práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 03.07.2018 číslo 32522/2018-M_OPS tak, že zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie žalovaného. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 27.07.2018.

II.

Žaloba

5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2018 sa žalobkyňa domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 32522/2018-M_OPS zo dňa 03.07.2018 v spojení s rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo INF/52/2018-M_OPS, č. záznamu 20112/2018 zo dňa 13.04.2018. V žalobe uviedla, že na základe oznámenia žalovaného o rozsahu požadovanej dokumentácie a nemožnosti vyhotovenia fotokópií súhlasila s tým, že informácie jej budú sprístupnené formou nahliadnutia do spisovej dokumentácie a umožnenia vyhotovenia fotokópií zo spisu. Žalovaný jej po vykonanej anonymizácii sprístupnil požadované dokumenty, do ktorých nahliadala a vyhotovovala si prostredníctvom fotoaparátu kópie dokumentov. Nahliadnutie do dokumentov sa takýmto spôsobom uskutočnilo vzhľadom na rozsah dokumentácie vo viacerých termínoch, a to dňa 13.03.2018, 15.03.2018, 22.03.2018, 29.03.2018 a 04.04.2018. Žalovaný jej zároveň s poslednými dvomi termínmi nahliadnutia oznámil, že ďalšie nahliadnutie už nebude umožnené, nakoľko to údajne nie je možné z dôvodu, že už nahliadala tri krát. Po uvedených nahliadnutiach v čase, kedy ešte neboli žalobkyni poskytnuté všetky ňou žiadané informácie sa žalovaný rozhodol, že jej už ďalej plošne v celom rozsahu nesprístupní žiadne ďalšie informácie, bez ohľadu na ich charakter a obsah a formálne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré odôvodnil tým, že žalobkyni neboli sprístupnené dokumenty a informácie z dôvodu ochrany osobných údajov dotknutých osôb a z dôvodu ochrany práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva. V odôvodnení žalovaný rozporuplne uviedol, že jej nesprístupnil časť dokumentov z dôvodu, že dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa v dokumentoch nachádzali, nedali súhlas so sprístupnením osobných údajov, pričom v závere odôvodnenia žalovaný uviedol, že dokumenty anonymizoval.

6. Žalobkyňa namieta postup žalovaného, ktorý jej na základe rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia niektorých dokumentov, ktoré v rozhodnutí vôbec nešpecifikoval, odmietol sprístupniť plošne úplne všetky dokumenty a odmietol jej poskytnúť termín nahliadnutia a i do tých dokumentov, ktoré neobsahujú žiadne osobné údaje a ani informácie, ktorých poskytnutím by boli porušené autorské práva tretích osôb. S uvedenými skutočnosťami je v priamom súvise aj skutočnosť, že žalovaný vôbec žiadnym spôsobom nešpecifikoval konkrétne dokumenty, ktoré by mali obsahovať informácie, ktoré nie je možné sprístupniť a už vôbec neuviedol, aké osobné údaje tieto dokumenty obsahujú, resp. aké práva duševného vlastníctva by mohli byť ohrozené alebo porušené. Akékoľvek rozhodnutie vydané v správnom konaní by malo napĺňať formálne aj obsahové požiadavky.

7. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného vo výroku nie je podľa žalobkyne zrozumiteľné ani vykonateľné, nakoľko neobsahuje ani náznak špecifikácie konkrétnych dokumentov, ktoré jej žalovaný nie je oprávnený sprístupniť. Prvostupňové rozhodnutie je tým zároveň nepreskúmateľné odvolacím orgánom. V prípade, ak žalobkyni žalovaný nebol oprávnený sprístupniť nejaké konkrétne dokumenty, bolo jeho povinnosťou v rámci rozhodnutia uviesť, o aké dokumenty išlo (napr. prezenčná listina z konkrétneho dátumu) a aké osobné údaje obsahujú (napr. mená, priezviská a vlastnoručné podpisy dotknutých osôb). Uvedené však žalovaný nevykonal, vydal nepreskúmateľné a nevykonateľné rozhodnutie, ktorého vady prevzal do napadnutého rozhodnutia aj minister, pričom práve v dôsledku uvedenej procesnej vady došlo k nesprávnemu výkonu a nezákonnému postupu žalovaného, ktorý jej odmietol sprístupniť aj také dokumenty, ktoré neobsahujú žiadne osobné údaje, ani žiadne výsledky tvorivej duševnej činnosti (autorské diela). Vo vzťahu k nevyhnutnosti rešpektovať právo na ochranu osobných údajov tretích osôb uvádza, že žalovaný postupoval nezákonne tým, že žalobkyni plošne odmietol sprístupniť celé dokumenty. Žalovaný tým porušil ustanovenie § 12 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého je povinný vylúčiť z poskytnutia iba tie informácie, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia a akékoľvek sprievodné informácie bol povinný jej poskytnúť. Uvedené najskôr žalovaný dodržiaval pri umožnení nahliadnutia do časti dokumentácie, ktorú žalobkyňa požadovala, ale neskôr sa

svojvoľne rozhodol, že ust. § 12 zákona o slobode informácií už nemieni ďalej rešpektovať a odmietne žalobkyni sprístupniť akékoľvek ďalšie informácie, ktoré jej do dňa 04.04.2018 neboli sprístupnené.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.02.2019 uviedol, že občianske združenie - Združenie žien v podnikaní, ktorej sa žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií týkala, ako konečný prijímateľ uzavrelo so žalovaným ako poskytovateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu „Informačné a podporné centrum zamestnanosti“. Nenávratný finančný príspevok je poskytovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu. Žalovaný po prijatí a zaevidovaní žiadosti žalobkyne u príslušného organizačného útvaru zisťoval rozsah a formu požadovaných informácií, ktorými tento útvar disponuje. Následne s ohľadom na rozsah požadovaných informácií a nejednoznačnosť žiadosti žalobkyne v tom, akým spôsobom požaduje informácie sprístupniť, prebehla medzi žalobkyňou a žalovaným komunikácia v súlade s § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií. Záverom predmetnej komunikácie bola dohoda žalobkyne ako oprávnenej osoby a žalovaného ako povinnej osoby v zmysle ustanovenia § 14 ods. 7 zákona o slobode informácií, a to, že žalobkyni budú sprístupnené na nahliadnutie požadované informácie vo vopred dohodnutých a odsúhlasených termínoch. V tejto súvislosti chce žalovaný podotknúť, že termíny na sprístupnenie požadovaných informácií boli výsledkom dohody oboch strán a nie ich direktívneho určenia zo strany žalovaného.

9. K objasneniu skutočností o rozsahu a forme požadovaných informácií žalovaný uvádza, že požadované informácie sa nachádzali v 4 samostatných veľkých zakladačoch v rozsahu 200 - 300 strán. Jednotlivé dokumenty mali rôznu formu, čo prakticky okrem samotného rozsahu strán, znemožnilo vyhotovenie kópií v elektronickej alebo tlačenej podobe. Mnohé dokumenty boli zapečatené, zviazané v rôznych typoch väzieb (trikolóra, strunová väzba, tepelná väzba a pod.), prípadne mali rôzny formát, t.j. nešlo by o mechanické skenovanie, resp. kopírovanie na veľkokapacitnom prístroji. Aj z tohto dôvodu sa žalovaný ako povinná osoba snažil dohodnúť so žalobkyňou na forme sprístupnenia nahliadnutím. Z rovnakých dôvodov nebolo možné sprístupňované informácie zo strany žalovaného vopred anonymizovať. Priamo pri nahliadaní do dokumentácie, t.j. za prítomnosti žalobkyne informácie, ktorých sprístupnenie obmedzuje samotný zákon, prekryl. V rámci možností predtým oznámil, prípadne ukázal žalobkyni, o aký dokument sa jedná. Napríklad nadpis životopis, prezenčná listina, ktorej obsahom boli osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, bydlisko, prípadne dátum narodenia alebo iné kontaktné údaje, ktoré by danú osobu mohli identifikovať a bolo by tým porušené jej právo na ochranu osobných údajov v zmysle o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobkyňa opakovane v rozpore so skutkovým stavom v žalobe uvádza, že jej neboli poskytnuté všetky žiadané informácie, resp. ich nemala k dispozícii na nahliadnutie. Ako už bolo uvedené vyššie, od prvého termínu sprístupňovania požadovaných informácií mala žalobkyňa tieto informácie vždy v celom rozsahu k dispozícii.

10. Spôsob sprístupňovania informácií nahliadnutím v zmysle § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií je jedným zo zákonných spôsobov sprístupňovania informácií a je najčastejšie v praxi využívaný práve v prípadoch, kedy je rozsah požadovaných informácií príliš veľký. Obvykle samotný žiadateľ má aspoň minimálnu predstavu o tom, čo sa v spise nachádza a o aké informácie má záujem pre dosiahnutie svojho cieľa. V prípade žalobkyne už samotná formulácia žiadosti „všetko a kompletne“, na ktorej trvala aj potom, čo bola písomne oboznámená a následne aj osobne pri prvom termíne nahliadania videla rozsah požadovaných informácií, vedie žalovaného k dôvodným pochybnostiam o tom, či mala žalobkyňa skutočne záujem o sprístupnenie konkrétnych informácií. Tieto dôvodné pochybnosti boli ešte výraznejšie po tom, aký spôsob nahliadania žalobkyňa zvolila. Každú stranu každého dokumentu si žalobkyňa fotila svojim fotografickým aparátom, a to opakovane, z rôznych uhlov a bez zjavného významu. Takýto spôsob nahliadania neprimerane predlžoval čas nahliadania na jednotlivé dokumenty. Žalobkyňa nedôvodne obviňovala zamestnankyne žalovaného z nekalého konania vo veci sprístupňovania požadovaných informácií. Napriek tejto skutočnosti nahliadanie do dokumentácie prebehlo v celom dohodnutom rozsahu. Je zrejmé, že konanie žalobkyne vykazuje prvky šikanózneho výkonu práva. Žalovaný má za to, že časový rozsah nahliadania do spisu nepodlieha vôli či požiadavkám žalobkyne. Žalovaný zastáva názor, že časový rozsah nahliadania do spisu, resp. dokumentácie musí vykazovať prvok primeranosti. Primeranosť sa vzťahuje tak na časový úsek, počas

ktorého bola spisová dokumentácia žalobkyni k dispozícii na nahliadanie, ako aj na mieru zaťaženia, ktorú musí povinná osoba pri nahliadaní do spisu strpieť. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

11. Nakoľko predmetom obmedzenia sprístupnenia informácií napadnutým prvostupňovým rozhodnutím v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií boli osobné údaje účastníkov kurzov a ich lektorov, žalovaný by žalobkyni mohol na základe ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona sprístupniť informácie vylúčené zo sprístupnenia iba na základe písomného súhlasu dotknutých osôb. Keďže žalovaný nedisponoval súhlasom týchto osôb so sprístupnením informácií o ich osobe, požadované informácie sprístupniť nemohol. Sprístupnením osobných údajov dotknutých osôb žalobkyni by žalovaný porušil nielen zákon o slobode informácií, ale aj . Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

12. Žalobkyňa v replike zo dňa 01.04.2019 nesúhlasila s konštatovaním žalovaného, že zamestnanci žalovaného boli neprimerane zaťažení vybavením jej žiadosti a že boli ohrozené kompetencie odboru. Poukázala na princíp prevažujúceho verejného záujmu, napr. o informáciách týkajúcich sa používania verejných prostriedkov alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

V.

Právne posúdenie

13. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 23.03.2023.

14. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

17. Podľa , orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

18. Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom,9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca.16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.13)

Odkaz pod 9): o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Odkaz pod 16): až 30 . Odkaz pod 13): .

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom23) s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov 23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Odkaz pod 23): Napríklad o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, o ochrane topografií polovodičových výrobkov v znení , o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých , o právnej ochrane odrôd rastlín, Autorský zákon.

24. Podľa § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií, povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.

25. Podľa § 16 ods. 10 zákona o slobode informácií, povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.

26. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§14 ods. 3).

27. Podľa zákona o slobode informácii, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.28) Odkaz pod 28): o správnom konaní (správny poriadok).

28. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 47 správneho poriadku.

29. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -59 z 28.06.2007 „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis ). ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia

určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj ).“

31. Správny súd pripomína, že zákon o slobode informácií predstavuje predpis verejného práva upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona o slobode informácií je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobode informácií, ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.

32. Správny súd poukazuje na to, že „Pri strete práva na informácie a ich šírení s právom na ochranu osobnosti a súkromného života, teda základných práv stojacich na rovnakej úrovni, je predovšetkým vecou všeobecných súdov, aby s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu zvážili, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým“ (M., V..-N., D.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, (veľký komentár), r. 2020, str. 165 a odkaz na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. ).

33. Ohľadom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) aplikovateľnej na prejednávanú vec správny súd dáva do pozornosti nasledovný právny záver: „Súd už konštatoval, že pojem „súkromný“ život je široký a nie je vhodný na vyčerpávajúcu definíciu. Pri rozhodovaní, či osobné informácie uchovávané orgánmi zahŕňajú akýkoľvek súkromnoprávny aspekt v zmysle článku 8, bude Súd patrične prihliadať na osobitný kontext, v rámci ktorého boli sporné informácie zaznamenané a uchované, charakter záznamov, spôsob, akým sú záznamy používané a spracúvané a výsledky, ktoré možno získať“ (M., V..-N., D.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, (veľký komentár), r.2020, str.166 a odkaz na rozhodnutie ESĽP vo veci N. M. a ďalší proti SR a M. Z. a ďalší proti SR, sťažnosť č. 11809/12, č.35284/13).

34. Správny súd k výkladu obmedzenia poskytovania informácií odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pri realizácii zaručeného práva na informácie, garantovaného článkom 17 Listiny základných práv a slobôd, v spojení so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, je potrebné akékoľvek obmedzenia poskytovania informácií vykladať reštriktívnym spôsobom. Iný postup, t.j. extenzívny výklad podmienok, za existencie ktorých zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje právo na poskytnutie informácií obmedziť a informácie neposkytnúť, by bol zameraný proti vlastnému zmyslu a účelu tohto zákona, ako aj zaručeného verejného subjektívneho práva garantovaného článkom 17 Listiny základných práv a slobôd. Právo na informácie predstavuje vo vzťahu k verejnej správe jednu zo záruk zákonnosti, ktorá by v prípade extenzívneho výkladu bola značne obmedzená. Primeraná informovanosť o verejných záležitostiach má pre verejnosť veľký význam, pretože prístup verejnosti k informáciám posilňuje jej dôveru k verejnej správe. Toto právo samozrejme nie je absolútne, ale je limitované obmedzeniami vyplývajúcimi z potreby ochrany legitímnych verejných záujmov, medzi ktoré patrí aj ochrana súkromia. Za týmto účelom bolo potrebné prioritne posúdiť, či táto informácia je výlučne súčasťou súkromia označeného subjektu údajov alebo patrí do sféry verejnej. Odvolací súd skonštatoval, že verejnosť má právo, aby bola informovaná o činnosti tzv. osôb verejného záujmu,... pričom tomuto režimu podliehajú údaje súvisiace s ich verejnou, či úradnou činnosťou, funkčným alebo pracovným zaradením. Za stavu, že požadované údaje v posudzovanej veci sa netýkajú súkromia osoby verejného záujmu, nebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod zneprístupnenia žalobcom požadovanej informácie, samozrejme v upravenej forme, t.j. bez uvedenia identifikačných údajov“ (M., V..-N., D.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, (veľký komentár), r. 2020, str. 171 a odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

35. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preskúmať v intenciách žalobných dôvodov zákonnosť rozhodnutia Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 32522/2018-M_OPS zo dňa 03.07.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým bol zamietnutý rozklad žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo INF/52/2018-M_OPS, č. záznamu 20112/2018 zo dňa 13.04.2018 o nesprístupnení časti informácií žalobkyni (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie.“)

36. Správny súd pri prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným nie je sporné to, že forma poskytnutia informácií bola dohodnutá tak, že žalobkyňa bude na základe dohodnutých termínov nahliadať do žalovaným sprístupnených podkladov, z ktorých si vyhotovovala fotokópie. Nie je sporné ani to, že takéto stretnutia žalobkyne u žalovaného sa uskutočnili.

37. Spor medzi žalobkyňou a žalovaným spočíva v tom, že žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutia nie sú zrozumiteľné v tom, aké osobné údaje a aké autorské práva by mali byť sprístupnením informácií dotknuté, ako aj to, že nie je zrejmé, akých konkrétne podkladov sa zákaz sprístupnenia týka.

38. Správny súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že žalovanému bola dňa 29.01.2018 doručená písomná žiadosť, v ktorej žalobkyňa podľa zákona o slobode informácií požadovala od žalovaného sprístupnenie nasledovných informácií: „žiadam o nahliadanie a sprístupnenie všetkých a kompletných dokumentov týkajúcich sa kurzov, seminárov a akýchkoľvek aktivít firmy Združenie žien v podnikaní, Pluková 2, Bratislava. Jedná sa o aktivity, ktoré firma organizovala v Z. v r. 2008 v rámci Európskeho sociálneho fondu. Ak mala nejaké aktivity' v r. 2007 v Z., tak aj za tento rok.“

39. Správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého druhostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 23.02.2018 navrhol žalobkyni ako spôsob sprístupnenia informácií nahliadnutie do spisu s možnosťou vyhotoviť odpis alebo výpis v súlade s § 16 ods. 1 a 9 zákona o slobode informácií. Nahliadnutie sa uskutočnilo dňa 13.03.2018. Žalobkyňa nebola prístupná k určitej selekcii sprístupňovaných dokumentov. Žalovaný v snahe sprístupniť žalobkyni požadované informácie jej poskytol ďalšie dva termíny nahliadnutia do spisu na deň 15.03.2018 (od 9.00 hod. do 10.30 hod.) a 22.03.2018 (od 09.20 hod. do 10.30 hod.). Postup pri nahliadaní do spisu v týchto dňoch prebiehal obdobne ako dňa 13.03.2018. Žalovaný následne poskytol žalobkyni ďalšie dva termíny na nahliadanie do spisu; nahliadanie do spisu sa uskutočnilo dňa 29.03.2018 (od 09.20 hod. do 10.30 hod.) a dňa 04.04.2018 (od 09.00 hod. do 11.00 hod.). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že technicky a personálne už nemal možnosť zabezpečiť žalobkyni ďalšie termíny na nahliadanie do požadovaných spisov. Po ukončení nahliadania do spisov žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení časti informácií.

40. V napadnutom druhostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že nahliadanie do spisov sa uskutočňovalo za plnej prevádzky odboru právnych služieb, v kancelárii zamestnancov odboru právnych služieb, pričom pri nahliadaní do dokumentov z dôvodu ich anonymizácie okrem zamestnankyne, ktorá má agendu zákona o slobodnom prístupe k informáciám v náplni práce, po celý čas asistovala ďalšia zamestnankyňa odboru právnych služieb. Sprístupňovanie informácií pre žalobkyňu tak neprimerane administratívne a personálne zaťažilo odbor právnych služieb, čím boli ohrozené aj primáme kompetencie odboru. Ďalej sa v ňom uvádza, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nesprístupnil žalobkyni „informácie, ktorých sprístupnenie je podľa zákona o slobode informácií obmedzené. Išlo o osobné údaje a informácie, ktorých sprístupnením možno porušiť ochranu duševného vlastníctva, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii, do ktorej žiadateľka nahliadala. Odvolací orgán sa stotožňuje s postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu o nesprístupnení uvedených údajov ako aj s odôvodnením, ktoré v ňom bolo uvedené. K námietke žalobkyne o nedostatočnom čase na nahliadanie do spisu, ktorý jej nepostačoval na prezretie všetkých dokumentov obsiahnutých v spise, odvolací orgán uvádza, že časový rozsah nahliadania do spisu nepodlieha vôli či požiadavkám žiadateľa o sprístupnenie informácie. Odvolací orgán zastáva názor, že časový rozsah nahliadania do spisu musí vykazovať prvok primeranosti. Primeranosť sa vzťahuje tak na časový úsek, počas ktorého je spisová dokumentácia žiadateľovi k dispozícii na nahliadanie, ako aj na mieru zaťaženia, ktorú musí povinná osoba pri nahliadaní do spisu strpieť.“

41. V napadnutom druhostupňovom rozhodnutí sa nachádza aj odkaz na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že „nemožno považovať za žiadosť o poskytnutie informácie žiadosť o poskytnutie celého spisu“ () a tiež „Typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Zneužívaná je skutočnosť, že výkon práva na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti. Skutočnosť, že informácie nepodliehajú poplatkovej povinnosti však znamená, že právo musí byť vykonávané primeraným spôsobom.“ (). Na základe uvedeného orgán

rozhodujúci o rozklade uzavrel, že rozsah piatich dní v celkovom trvaní vyše 8 a pol hodiny, keď bola spisová dokumentácia žalobkyni k dispozícii na nahliadanie a keď mala žalobkyňa prístup ku všetkým dokumentom v nej obsiahnutým (s nevyhnutným zohľadnením obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 až 11 zákona o slobode informácií), napĺňa prvok primeranosti. Primeranosť je tiež potrebné vnímať aj s ohľadom na právo na informácie iných fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré môže byť neprimerane zaťažujúcim vybavovaním jednej žiadosti o sprístupnenie informácie narušené. Personálne a časové zahltenie povinnej osoby vybavovaním jednej žiadosti tak, že to ohrozuje plynulé vybavovanie iných žiadostí, popiera princíp dobrej verejnej správy.

42. Správny súd s poukazom na obsah prvostupňového rozhodnutia žalovaného zistil, že dôvodom nesprístupnenia informácií bolo to, že žalovaný nedisponuje písomným súhlasom osôb, ktorých osobné údaje sa v spisovej dokumentácii sprístupňovanej žalobkyni nahliadnutím nachádzajú, pričom povinnosť sprístupniť informácie o týchto osobách neustanovuje žiaden osobitný zákon. Z uvedeného dôvodu nemôže žalovaný žalobkyni požadované informácie sprístupniť. Na základe vyššie uvedeného žalovaný vo všetkých sprístupňovaných dokumentoch anonymizoval osobné údaje dotknutých osôb. Nakoľko v sprístupňovaných dokumentoch sa nachádzali aj brožúry, ktoré sú autorským dielom, žalovaný z dôvodu ochrany duševného vlastníctva, túto časť dokumentov nesprístupnil.

43. Správny súd konštatuje, že žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí neuvádza ako dôvod nesprístupnenia časti informácií žalobkyni šikanózny výkon práva, neprimeranosť dĺžky a rozsahu nahliadania do spisovej dokumentácie. Tento dôvod sa prvýkrát objavuje až v rozhodnutí druhostupňovom, pričom je potrebné uviesť, že toto druhostupňové rozhodnutie nezmenilo výrok prvostupňového rozhodnutia. Druhostupňovým rozhodnutím bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré je založené na nesprístupnení časti informácií podľa § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií.

44. Správny súd pripomína, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúma-teľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.

45. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého druhostupňového rozhodnutia trpí vadou vnútorného rozporu, keďže z neho nie je zrejmé, čo je dôvodom nesprístupnenia informácií, t.j. v čom konkrétne skutkovo a právne tento dôvod spočíva.

46. Z odôvodnenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia nie je zrozumiteľné, či je dôvodom nesprístupnenia ochrana osobných údajov a duševného vlastníctva alebo spôsob, akým realizovala žalobkyňa právo na nahliadnutie do spisov žalovaného.

47. Správny súd konštatuje, že žalovaný najskôr na základe dohody so žalobkyňou jej umožnil realizovať právo podľa zákona o slobode informácií nahliadaním do spisovej dokumentácie, ktorú anonymizoval, avšak po určitom čase zamedzil nahliadanie do spisovej dokumentácie, čo odôvodnil neprimeranosťou výkonu práva realizovaného žalobkyňou. Avšak právny dôvod nesprístupnenia informácií uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia spočíva v ochrane osobných údajov a autorských práv, a nie v neprimeranosti výkonu práva zo strany žalobkyne.

48. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie nie je zrozumiteľné, lebo neobsahuje údaj o tom, aké konkrétne podklady nemôže žalovaný sprístupniť a tiež neobsahuje údaj o tom, o aké osobné údaje a práva duševného vlastníctva opiera svoje rozhodnutie o nesprístupnení.

49. V napadnutom prvostupňovom rozhodnutí žalovaného je v odôvodnení tohto rozhodnutia nezrozumiteľné aj to, že na jednej strane žalovaný neuvádza, aké údaje bolo potrebné anonymizovať a aké údaje sú dôvodom nesprístupnenia, no na strane druhej uvádza, že anonymizoval údaje vo všetkých sprístupňovaných dokumentoch, a teda podľa názoru správneho súdu nie je zrejmé, prečo žalovaný rozhodol tak ako rozhodol. Správna úvaha žalovaného tak vykazuje vady jej nepreskúmateľnosti.

50. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil podľa pre nepreskúmateľnosť rozhodnutie žalovaného Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 32522/2018-M_OPS zo dňa 03.07.2018 ako aj rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo INF/52/2018-M_OPS, č. záznamu 20112/2018 zo dňa 13.04.2018, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

51. Žalovaný sa v ďalšom konaní opätovne meritórne vysporiada so žiadosťou žalobkyne o poskytnutie informácií a v prípade vydania rozhodnutia, toto riadne odôvodní.

52. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.