Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Er-275-2009.pdf
PDF · 75.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/275/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, zast. JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou so sídlom AK Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému Z. S., N.. XX.XX.XXXX A. W. B. XXX, XXX XX R. V., na vymoženie pohľadávky vo výške 111,52 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, ul. Profesora Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 497/09, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 55,64 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Oprávnenej sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou sa dňa 20. 04. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 497/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 111,52 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným výmerom Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo, pobočka Banská Bystrica číslo PV 2002214104 zo dňa 23.09.2002, PV 2003213213 zo dňa 17. 09. 2003. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 017511 zo dňa 19. 05. 2009, ktoré udelil exekučný súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu podania a exekútorského spisu súdnej exekútorky vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný v súčasnosti nedisponuje majetkom z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, ani nie je predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. Šetrením nebol zistený žiadny majetok ani finančné zdroje povinného. Povinný sa v mieste posledne známeho bydliska nezdržuje. V registri obyvateľov SR má hlásený pobyt bezdomovca. Mestská polícia v Liptovskom Mikuláši nám oznámila, že povinný sa zdržiava v Českej republike. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášala oprávnená.
Nakoľko z obsahu podania a exekútorského spisu súdnej exekútorky mal súd v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 55,64 eura. Oprávnená si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnila trovy exekúcie vo výške 33,65 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenej uhradiť súdnej exekútorke vzniknuté trovy exekúcie.
Exekučný súd uznal súdnej exekútorke odmenu v určenej výške podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške spolu 13,18 eura, z toho poštovné predstavuje 7,50 eura, poplatky predstavujú 0,70 eura a telekomunikačné predstavuje 4,98 eura.
Na základe uvedeného exekučný súd v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou a po oboznámení sa s exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdnej exekútorky vo výške 55,64 eura oprávnenú, z toho odmena predstavuje 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 13,18 eura a 20% DPH (základ dane 46,37 eura) predstavuje 9,27 eura.
Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávnenej uplatnených v návrhu na vykonanie
exekúcie zaviazať povinnú. Súd preto o uplatnených trovách exekúcie oprávnenej rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich náhrada sa oprávnenej nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.