Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-253-2013.pdf
PDF · 71.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/253/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Z. Ž., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., Y. Č.. XX, proti odporcom: X. I. X., T.. XX.X.XXXX, H.Ú. D. Y., R. Č.. XX, Z. X. Z. K., T.. X.X.XXXX, H. D. Y.Š., F. Č.. XX, obom zastúpeným JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20,o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 2.000,- eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13. júna 2013 č.k. 19C 131/2011-105 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania a to po 165,65 eura každej z nich na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením:
1/ konanie z a s t a v i l a
2/ z a v i a z a l navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi v 1. rade vo výške 193,03 eura a odporkyni v 2. rade vo výške 193,03 eura, ktoré mu uložil povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia právnej zástupkyni odporcov v 1. a 2. rade.
Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 O.s.p., lebo navrhovateľ skôr, než začalo pojednávanie listom zo dňa 3.6.2013 oznámil súdu, že svoj návrh na začatie konania voči odporcom v 1., 2. rade berie späť a žiada konanie vo veci zastaviť a odporcovia so späťvzatím súhlasili.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., lebo uzavrel, že navrhovateľ tým, že vzal svoj návrh späť zavinil zastavenie konania a odporcom v 1. a 2. rade v súvislosti s bránením ich práva vznikli trovy ich právneho zastúpenia - odmena za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania, vyjadrenie k návrhu na začatie konania a zastupovanie na pojednávaní dňa 13.6.2013) + rež. paušál + 20% DPH.
Proti tomuto uzneseniu - jeho výroku o trovách konania sa včas odvolal navrhovateľ. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmeniť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že sa domnieva, že súd mal v tomto prípade postupovať podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že pochybil aj pri samotnom výpočte trov právneho zastúpenia a tiež uznal úkon účasti na pojednávaní napriek skutočnosti, že konštatuje, že konanie bolo zastavené skôr, než začalo pojednávanie.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.
Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (ods. 2 cit. ustanovenia).
Platná právna úprava v citovanom ustanovení upravuje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci (vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p.) a uplatňuje sa na rozhodovanie o trovách zastaveného konania. Vyplýva z nej, že v prípade zastavenia konania nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov konania podľa výsledku konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Ak však zastavenie konania niektorý z účastníkov zavinil, uplatňuje sa na rozhodnutie o trovách zastaveného konania zásada zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania vyjadrená v ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie navrhovateľom platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, lebo k nemu došlo v dôsledku jeho procesného úkonu. Zavinenie na zastavení konania je totiž potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (nie podľa hmotného práva). Výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. je jeho druhá veta, použitie ktorej prichádza do úvahy len v prípade, že späťvzatý bol návrh na začatie konania, ktorý bol podaný dôvodne a k jeho spätvzatiu došlo v dôsledku správania sa odporcu (napr. odporca čiastku, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ svojím návrhom proti nemu domáhal, po podaní návrhu na začatie konania zaplatil).
V posudzovanom prípade konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom, ktorý svoj procesný úkon späťvzatia návrhu ničím neodôvodnil, t.j. najmä neuviedol, že sa tak stalo pre správanie sa odporkýň. Preto navrhovateľ je povinný uhradiť trovy odporkýň podľa cit. ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ktoré na svoje rozhodnutie správne aplikoval aj prvostupňový súd. Z vyššie uvedených dôvodov je odvolanie navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal rozhodnutia o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nedôvodné.
Stotožniť sa však možno s odvolaním navrhovateľa pokiaľ namietal, že súd prvého stupňa pochybil pri výpočte trov právneho zastúpenia, keď priznal odporkyniam náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby spočívajúci v účasti na pojednávaní dňa 13.6.2013 v plnej výške, aj keď k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo skôr, než začalo pojednávanie.
Podľa ust. § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za zastupovanie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmien. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní nariadenom súdom prvého stupňa na deň 13.6.2013 vec už nebola meritórne prejednávaná a po procesnom prednese právnej zástupkyne odporkýň došlo len ku vyhláseniu uznesenia o zastavení konania, lebo navrhovateľ už písomným podaním zo dňa 3.6.2013 (č.l. 92) vzal svoj návrh na začatie konania späť. Z uvedeného vyplýva, že za tento úkon, t.j. zastúpenie na uvedenom pojednávaní patrí len polovica odmeny, t.j. namiesto odmeny priznanej za tento úkon súdom prvého stupňa vo výške 45,65 eura iba suma 22,83 eura (45,65 : 2 = 22,83) + režijný paušál 7,81 eura + 20% DPH, t.j. 6,13 eura. V iných smeroch súdom prvého stupňa priznané trovy právneho zastúpenia zodpovedajú právnej úprave vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ust. § 10 ods. 1 a 8, § 13 ods. 2 a § 14). Po odpočítaní nesprávne priznanej čiastky 22,83 eura + z toho vyplývajúcej nesprávne určenej DPH od súdom prvého stupňa priznanej náhrady trov konania patrí preto každej z
odporkýň náhrada trov konania vo výške 165,65 eura. Rozdiel medzi nesprávne vyčíslenými a súdom prvého stupňa priznanými trovami za vyššie uvedený úkon 64,15 eura a sumou, ktorá správne mala byť za tento úkon priznaná, t.j. 36,77 eura (22,83 + 7,81 + 6,13 = 36,77) činí 27,38 eura (64,15 - 36,77 = 27,38) a o túto sumu bolo potrebné znížiť priznanú náhradu každej z odporkýň (193,03 - 27,38 = 165,65).
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyniam a to každej z nich po 165,65 eura. Túto náhradu je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporkýň JUDr. Ivety Rajtákovej.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.