Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Ca-22-2020.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Area
Subarea
20Ca/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 17 310 598, právne zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o. so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: M-Trade Slovakia, spol. s r. o. so sídlom Hornozoborská 159/1673, Nitra, IČO: 35 969 920, právne zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. so sídlom 29. augusta 36A, Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 57,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 57,60 € s príslušenstvom. Tvrdil, že vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom. Uviedol, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Tvrdil, že žalovaný prevádzkuje predajňu s názvom: M-Trade Slovakia, spol. s r. o. - Potraviny na adrese: C. XX, L. (ďalej len „prevádzka“). Z kontrolnej činnosti zistil, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu 57,60 € podľa sadzobníka žalobcu; ide o sadzbu za druh prevádzky: obchodná prevádzka, rozloha 51 až 200 m2, s rádiom, a to za rok 2019. Žalobca vyzval žalovaného, aby dlh uhradil do 30. apríla 2020. Žalovaný dlh neuhradil. Žalobca požaduje priznať žalovaný nárok aj s príslušenstvom s poukazom na § 143 ods. 1 a 2, § 145 ods. 2 písm. f), § 165 ods. 1, § 169 ods. 4, § 27 ods. 1 a 2, § 99 ods. 1 a 2, § 110, § 119 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení účinnom do 24. marca 2022 (ďalej len „Autorský zákon“) a § 489 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).
2. Súd vydal na žalovaný nárok platobný rozkaz, ktorý bol ale zrušený, pretože žalovaný proti nemu podal odpor. V odpore (č. l. 34-35) žalovaný tvrdil, že nikdy so žalobcom neuzatvorili žiadnu zmluvu a nikdy nedisponoval technickým zariadením, ktorým by dochádzalo v prevádzke k vykonávaniu
verejného prenosu. V replike (č. l. 40-41) žalobca uviedol, že na vznik nároku žalobcu sa nevyžaduje uzatvorenie zmluvy so žalobcom. K jednej z povinností podnikateľov patrí aj povinnosť uhrádzať odmenu organizáciám kolektívnej správy. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že v prevádzke nedochádzalo k verejnému prenosu, pretože v rokoch 2019 disponoval v prevádzke technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos. Uviedol, že kontroly jednotlivých prevádzok sú vykonávané externými zamestnancami žalobcu, pričom o priebehu kontrol sú vyhotovované interné, neformálne záznamy. Nárok považuje za dôvodný. Žalovaný v duplike (č. l. 74) zotrval na argumentácii a poukázal na to, že nikdy nedisponoval technickým zariadením, ktorým by v prevádzke vykonával verejný prenos, ani v prevádzke nikdy nedošlo k výkonu súvisiacej kontroly externými zamestnancami žalobcu. Poukázal na to, že žalobca sám vyhlásil, že neeviduje nárok v účtovníctve. Žiada preto žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie listinou predloženou žalobcom (výzva žalobcu z 21. apríla 2020 na č. l. 27). Iné dôkazy strany vykonať ako dôkazy nenavrhovali. Žalobca žiadal vykonať dokazovanie vyžiadaním hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam so sídlom Rastislavova 914/3, Bratislava, IČO: 00 178 454 (ďalej len „SOZA“) na r. 2019. Žalobca uvedeným dôkazom (ktorého existencia nebola nijako osvedčené a nikým potvrdená) hodlal preukázať v prevádzke žalovaného existenciu technického zariadenia slúžiaceho na verejný prenos. Súd túto edičnú povinnosť podľa § 189 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) organizácii SOZA neuložil, pretože by to za konkrétnych okolností danej veci bolo v rozpore s čl. 17 CSP, podľa ktorého súd má konať bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania iných osôb. Konkrétne súd poukazuje na to, že žalobca je povinný v žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP). Súčasne je k žalobe povinný pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). V žalobe popisoval žalobca v rámci rozhodujúcich skutočností, že u žalovaného bola vykonaná kontrolná činnosť žalobcu zameriavajúcej sa na zistenie, či v prevádzke dochádza k verejnému prenosu a akým technickým zariadením, pričom o týchto kontrolách sú vyhotovované len interné, neformálne záznamy. Opakovane na to poukazoval vo vyjadrení k odporu žalovaného. Ak teda žalobca tvrdil, že u žalovaného vykonal kontrolnú činnosť a z nej vyplynuli zistenia vedúce k podaniu predmetnej žaloby a súčasne vyhotovil len neformálne záznamy, potom musí byť žalobca spôsobilý výsledky tejto kontrolnej činnosti preukázať (formou záznamov v akejkoľvek podobe) alebo inak (napr. výsluchom svedkov, ktorí kontrolnú činnosť vykonali a pod.). Ak teda takýto dôkaz neoznačil a nepredložil, konal žalobca v rozpore s § 132 ods. 3 CSP a učinil tak žalobca z vlastnej viny. Ak strana sporu zatajuje skutočnosti (v danom prípade kontrolné záznamy, o ktorých tvrdí, že existujú, pretože vykonal kontrolu u žalovaného), s ktorými mohol súd oboznámiť, nechová sa procesne korektne a jej prístup ku konaniu je čiastočne nevierohodný, čo oslabuje jej pozíciu a váhu jej tvrdení. Za týchto okolností, kedy si žalobca zjavne nesplnil svoju vlastnú povinnosť podľa § 132 ods. 3 CSP, ktorá by bez ďalšieho preukázala ním tvrdené skutočnosti, je v rozpore s čl. 17 CSP žiadať od tretích osôb a zaťažovať ich edičnou povinnosťou, aby suplovali procesné povinnosti a pasivitu žalobcu. Preto súd požadovanú listinu od organizácie SOZA nevyžiadal. Z takto vykonaného dokazovania a zo zhodných a nepopretých skutkových tvrdení strán zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch kolektívnej správy práv: výber primeranej odmeny za použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu. Z výzvy žalobcu z 21. apríla 2020 bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu 57,60 € do 30. apríla 2020. Sporné medzi stranami bolo, či žalovaný v priestoroch prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Uvedenú skutočnosť žalobca zistil pri kontrole prostredníctvom externými zamestnancami, na čo poukazoval aj vo vyjadrení k odporu (č. l. 36 spisu), ktorí z kontroly vyhotovili interné, neformálne záznamy. Uvedené skutkové tvrdenie však žalovaný poprel, pričom po popretí tohto skutkového tvrdenia sa jeho pravdivosť žalobcovi nepodarilo preukázať. Žalovaný nevedel označiť ani to, kedy a kým bola predmetná kontrola vykonaná. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení súd k záveru, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.
5. Podľa § 27 Autorského zákona verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli (ods. 1). Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela (ods. 2).
6. Podľa § 99 ods. 2 písm. b) Autorského zákona výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti.
7. Podľa § 110 písm. a) Autorského zákona výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
8. Podľa § 119 Autorského zákona výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
9. Podľa § 143 ods. 1 Autorského zákona kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
10. Podľa § 145 ods. 2 písm. f) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.
11. Podľa § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade na vznik prípadného záväzku žalovaného voči žalobcovi v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka postačuje, že dôjde na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a z bezdôvodného obohatenia vzniknutý nárok si je žalobca oprávnený nárokovať podľa § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona v spojení s § 99 ods. 2 písm. b), § 110 písm. a) a § 119 Autorského zákona v prípade, že došlo zo strany žalovaného v prevádzke žalovaného neoprávnene k použitiu zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom, k použitiu zvukového záznamu technickým predvedením alebo k použitiu audiovizuálneho záznamu verejným prenosom. Pre vznik uvedeného nároku nie je potrebné uzatvorenie zmluvy. Súd však dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno k tvrdeniu, že v priestoroch prevádzky žalovaný v rokoch 2019 disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Toto tvrdenie bolo žalovaným popreté. Žalobca poukazoval na to, že kontroly jednotlivých prevádzok sú vykonávané externými zamestnancami žalobcu, pričom o priebehu kontrol sú vyhotovované interné, neformálne záznamy. Práve v tej súvislosti bolo namieste, aby svoje tvrdenie o existencii, resp. o prítomnosti zariadenia na verejný prenos v prevádzke v roku 2019 preukázal, napríklad spomínanými záznamami, ktoré vyhotovujú jeho externí zamestnanci pri kontrolách alebo ich prípadnými výsluchmi. Nebolo preukázané, že by v priestoroch prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k žalobným tvrdeniam. Za týchto okolností preto súd nemal inú možnosť než dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniam, od ktorých odvíjal vznik nároku z bezdôvodného obohatenia a preto žalobu zamietol.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
16. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalovanému preto súd v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.