Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1208-2001.pdf
PDF · 67.34 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/1208/2001
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: F. o vymoženie 232,26 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I.Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom PhD., Exekútorský úrad Košice, Južná trieda č. 93, z a s t a v u j e .
II. Povinný je povinný zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 136,50 EUR do 3 /troch/ dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 9.4.2001 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, pre uspokojenie oprávneného vo vyššie uvedenej sume.
Súdny exekútor dňa 8.4.2013 podal na tunajší súd podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že došlo k prekluzii práva vyplývajúceho z rozhodnutia o priestupku, ktoré sa stalo exekučným titulom. Zároveň vo svojom písomnom podaní žiadal, aby súd rozhodol o náhrade trov exekúcie v sume 152,44 EUR.
Podľa § 57 ods. 1 písm.f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Rozhodnutie o uložení pokuty/ exekučný titul/ sa stalo vykonateľným dňa 27.10.1998.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže uplynula trojročná lehota na vykonanie spomínaného rozhodnutia a v exekučnom konaní nie je možné pokračovať, súd v súlade s vyššie citovanými právnymi ustanoveniami exekúciu zastavil.
Súd sa zaoberal aj návrhom exekútora na priznanie trov exekúcie v sume 152,44 EUR.
Podľa § 203 Exekučného poriadku oprávnený znáša trovy exekúcie ak zavinil zastavenie exekúcie alebo ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V konkrétnom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ani jedného dôvodu § 203 Exekučného poriadku. Podľa dikcie odseku 1 tohto ustanovenia je potrebné skúmať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. V tomto prípade súd zistil, že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Právo na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z predmetného exekučného titulu si včas uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie ( návrh zo dňa 21.3.2001). Je teda nepochybné, že zastavenie exekúcie oprávnený v žiadnom prípade zaviniť nemohol. Nakoniec, nebola preukázaná ani skutočnosť, aby majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, teda tu neprichádza v úvahu ani použitie odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia.
V súlade s vyššie citovaným právnym ustanovením súd preto podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z., trovy exekúcie, ktoré si exekútor uplatnil v tomto konaní, uložil uhradiť povinnému.
Súd priznal náhradu trov exekúcie v celkovej sume 136,50 EUR.
Tieto pozostávajú z odmeny účtovanej podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu, teda podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky za 1 začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu v sume 6,64 EUR ( vypracovanie - vyúčtovania trov, návrhu na zastavenie, zaslanie spisu, vrátenie poverenia v trvaní 1 hodinu).
Podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/,h/ citovanej vyhlášky súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu v sume 19,92 EUR ( za 6 úkonov po 3,32 EUR).
Hotové výdavky súdneho exekútora v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky predstavujú sumu celkove 95,38 EUR. Tieto zahŕňajú poštovné v sume 12,5 EUR a to za 3 zásielky po 1,40 EUR, 1 zásielku po 0,10 EUR, 1 zásielku po 1,03 EUR a 1 zásielku po 1,65 EUR, 1 zásielku po 0,93, 1 zásielku po 2,56 EUR, 1 zásielku po 0,23 EUR, 1 zásielku po 0,27 EUR a 1 zásielku po 1,55 EUR. Telekomunikačné výdavky predstavujú sumu 2,-EUR. Cestovné predstavuje náhradu za cestu dňa 25.5.2001 sumu 1,89 EUR, dňa 6.9.2001 sumu 32,69 EUR a dňa 14.12.2001 sumu 29,80 EUR, spolu cestovné v sume 64,38 EUR.
Podľa § 23 ods. 1,2 citovanej vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada za stratu času pri úkonoch mimo sídla exekútorského úradu a preto mu súd priznal náhradu za stratu času za pracovnú cestu dňa 25.5.2001 v počte 30 minút po 1,33 EUR / 40,-Sk/ za 1 pracovníka t.j. 0,66 EUR, za cestu 6.9.2001 v počte 160 minút za 2 pracovníkov po 1,33 EUR /40,-Sk/ t.j. 7,92 EUR a dňa 14.12.2001 v počte 175 minút za 2 pracovníkov , t.j. 7,92 EUR, celkove 16,50 EUR.
DPH z odmeny 20 % zo základu ( t.j. 121,94 EUR) činí sumu 24,39 EUR. Spolu trovy exekúcie v celkovej sume 146,33 EUR.
Povinný uhradil sumu 9,83 EUR. Teda suma odmeny po odrátaní uhradenej čiastky predstavuje sumu 136,50 EUR.
Súd krátil navrhovanú náhradu odmeny exekútorovi o sumu 13,28 EUR ( za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu , t.j. 2 x 6,64 EUR), nakoľko položka - preštudovanie spisového materiálu, založenie spisu v trvaní 1 hodina a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 1 hodina, bola zahrnutá a priznaná v paušálnej odmene podľa § 14 ods. 1písm.b/,3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a/,c/ citovanej vyhlášky.
Poučenie:
1/ Proti výroku I uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.
2/ Proti výroku II odvolanie nie je prípustné.