Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-188-2009.pdf
PDF · 126.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/188/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou C.. Q. I. v právnej veci navrhovateľov : 1. Július Moži , bytom H. E., D. X , X. G. G., R. F., D. O. : X. C. L., R. H. H. R. , Š. 6, zastúpený C.. K. L., advokátom vo H. R., E. XX, 2. U.M. L., bytom v E., Š. XX, zastúpená C.. B. C., advokátom so sídlom v R., L. XX , o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume 217,30 eur na účet právneho zástupcu č. XXXXXXXXX/XXXX, vedený cja odporkyni v 2. rade trovy právneho zastúpenia v sume
V Slovenskej sporiteľni, a.s., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyni v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 23.02.2004 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali proti odporcom v 1. a 2. rade určenia , že kúpna zmluva uzavretá dňa 26.8.2003 medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom v 1. rade ako predávajúcimi a odporkyňou v 2. rade ako kupujúcou, o prevode nehnuteľnosti
- rodinného domu v katastrálnom území Senec, zapísaného na M. Č.. XXX, a pozemku parc. Č.. XX, zastavané plochy o výmere 219m2, je neplatná. V návrhu na začatie konania uviedli, že navrhovatelia mali uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou mali odpredať nehnuteľnosť, medzičasom však zistili, že Osvedčenie o dedičstve , č.k. XXD XXXX/XX, N. XXX/XX právoplatné dňa 24.11.2001, je neplatné. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu od samého začiatku a hoci došlo na základe neho k účinnému prevodu vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností, navrhovatelia majú právny záujem na vyslovení neplatnosti predmetnej zmluvy.
K návrhu navrhovateľov sa podaním doručeným súdu dňa 03.05.2006 vyjadril odporca v 1. rade. Uviedol, že dňa 26.8.2003 uzavreli kúpnu zmluvu ako predávajúci spoluvlastníci , pričom kupujúcou bola odporkyňa v 2. rade. Predmetom kúpnej zmluvy bol rodinný dom súpisné číslo 1279 na Pivničnej ulici v Senci spolu s pozemkom a príslušenstvom domu. Kúpnu zmluvu všetci podpísali slobodne a vážne. Podpisy na zmluve boli notársky overené. Vklad do katastra bol povolený Správou katastra E. pod č. H.
- XXXX/XXXX zo dňa 09.09.2003. Výhrady navrhovateľov sú špekulatívneho charakteru a sú zmätočné. Odporca v 1. rade navrhol preto návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť.
Podaním doručeným súdu dňa 19.5.2006 sa k návrhu na začatie konania vyjadrila odporkyňa v 2. rade. Uviedla, že navrhovatelia uzavreli kúpnu zmluvu slobodne a vážne, zmluva nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumeli a na znak
súhlasu ju podpísali. Dňa 26.8.2003 vyhotovil znalec B.. C. B. znalecký posudok, v ktorom uviedol, že posudok bol vyžiadaný navrhovateľom v 1. rade ako vlastníkom nehnuteľnosti. Znalec vykonal ohliadku nehnuteľnosti a ohodnotil ju na sumu 98.670,-Sk. Zmluvné strany sa následne dohodli na kúpnej cene 98.670,-Sk a podpísali kúpnu zmluvu. Pri podpise kúpnej zmluvy žiadali navrhovatelia a odporca v 1. rade odporkyňu v 2. rade o zaplatenie trhovej ceny 750.000,-Sk. Odporkyňa v 2. rade takýto obnos nemala a zaplatila odporcovi v 1. rade sumu 100000,-Sk a navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 100.000,- Sk, teda spolu 200000,-Sk s tým, že zvyšok peňazí im prevedie na účet ( t.j. zvyšných 500.000,-Sk ). Dňa 05.09.2003 odporkyňa v 2. rade previedla na účet navrhovateľov v 1. a 2. rade sumu 550.000,-Sk. Hneď v ten deň bol podaný návrh vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporkyne v 2. rade bol povolený dňa 09.09.2003 a odporkyňa bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala odporkyňa v 2. rade návrh na začatie konania zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými súdnom spise : kúpna zmluva zo dňa 26.08.2003, znalecký posudok Č. XXX/XXXX , výpis z listu vlastníctva č. 844 k 25.08.2003, potvrdenie o prevzatí peňazí , potvrdenie prevode sumy 550.000,-Sk, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 26.08.2003, výpis z listu vlastníctva Č.. XXX ku dňu 14.11.2005, návrh na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 06.03.2006, súhlas k dohode o vzájomnej výmene bytov zo dňa 30.09.1996, Osvedčenie o dedičstve XXD XXXX/XX, N. XXX/XX zo dňa 08.11.2001, kúpna zmluva zo dňa 09.12.2002, výpis z listu vlastníctva č. XXX k 28.03.2014 , rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.3.2013.
Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, kde vypočul prítomných účastníkov konania.
Po vykonanom dokazovaní ustáli tento skutkový stav :
Na základe Súhlasu k dohode o vzájomnej výmene bytov zo dňa 30.9.1996 vydaným Primátorom mesta Senec sa právny predchodca odporcu v 1. rade C.M. L. K. T. L. dohodli na výmene bytov, podľa ktorej sa právny predchodca odporcu v 1. rade presťahoval z nehnuteľnosti v E. U. D. 1 do nehnuteľnosti na F. X H. E. a T. L. do domu na D. X H. E.. .
Osvedčením o dedičstve XXD XXXX/XX, N. XXX/XX zo dňa 08.11.2001 nadobudli dedičia po zomrelom C. L., odporca v 1. rade a jeho matka Elene Kudorová ? rodinného domu v katastrálnom území Senec, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX, parc. Č. XX - zastavaná plocha o výmere 219m2 a to každý v ? nadobúdacieho podielu.
Podľa výpisu Listu z vlastníctva zo dňa 15.11.2002 boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných v okrese Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec, zapísaných na Liste vlastníctva Č..XXX - pozemok parcelné číslo 29 o výmere 219m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom - súpisné číslo - XXXXX - Y. L. v podiele ? a odporca v 1. rade v podiele ? k celku.
Kúpnou zmluvou zo dňa 09.12.2002 previedla matka odporcu v 1. rade ako podielová spoluvlastníčka vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele ? k celku svoj spoluvlastnícky podiel na navrhovateľov v 1. a 2. rade - C. G. s manželkou G. G.Ž., rod. Kollárikovou za kúpnu cenu 250.000,-Sk. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra Senec povolený dňa 27.1.2003.
Podľa výpisu Listu z vlastníctva zo dňa 06.8.2003 boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných v okrese Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec, zapísaných na Liste vlastníctva č.XXX - pozemok parcelné číslo XX o výmere 219m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom - súpisné číslo - XXXXX - navrhovatelia v 1. a 2. rade v podiele ? a odporca v 1. rade v podiele ? k celku.
Kúpnou zmluvou zo dňa 26.08.2003 previedli navrhovatelia v 1. a 2. rade ako podielová spoluvlastníčka vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele ? k celku a odporca v 1. rade ako podielový spoluvlastník podielu ? k celku svoje spoluvlastnícke podiely na kupujúcu Natáliu Kollárikovú- odporkyňu v 2. rade. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 98.670,-Sk v súlade s cenou určenou znaleckým posudkom B.. C. B. s tým, že z toho ? ceny - 74.002,50 Sk bude vyplatené navrhovateľom v 1. a 2. rade a ? ceny - 24.667,50,-Sk bude vyplatené odporcovi v 1. rade. Kúpna cena podľa článku III. Zmluvy bola vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy odporcovi v 1.rade a navrhovateľom v 1. a 2. rade prevodom na účet.
Podľa znaleckého posudku číslo XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený znalcom B.. C. B. , bolo úlohou znalca stanoviť cenu nehnuteľnosti za účelom jej predaja Znalcom bola zistená ťarcha - exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie zriadením záložného práva na podiele ? k celku. Znalec stanovil cenu nehnuteľnosti na sumu 98.670,-Sk.
Podľa Potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 26.08.2003 prevzal odporca v 1. rade od odporkyne v 2. rade dňa 26.8.2003, sumu 24.667,50 Sk , za predaj rodinného domu súpisné číslo XXXX na parc. Číslo XXXX, pozemku parc. č. XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 219m2, zapísanom na LV č. XXX.
Podľa Potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 26.08.2003 prevzali navrhovatelia v 1. a 2. rade od odporkyne v 2. rade dňa 26.8.2003, sumu 74.002,50 Sk , za predaj rodinného domu súpisné číslo XXXX na parc. Číslo XXXX, pozemku parc. č. XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 219m2, zapísanom U. M. Č.. XXX.
Dňa 27.8.2003 bol Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správa katastra Senec doručený Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra , ktorý bol podpísaný navrhovateľmi v 1.a 2. rade ako aj odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade. Správa katastra vklad vlastníckeho práva povolila 09.09.2003 pod č. V - XXXX/XXXX.
Podľa výpisu Listu z vlastníctva zo dňa 28.03.2014 je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných v okrese E., O. E., katastrálne územie E., zapísaných na Liste vlastníctva č.XXX - pozemok parcelné číslo 29 o výmere 219m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom - súpisné číslo - XXXXX - odporkyňa v 2. rade.
Dňa 07.03.2006 podala odporkyňa v 2. rade na Okresný súd Bratislava II návrh na vypratanie nehnuteľností - zapísaných v okrese E., obec Senec, katastrálne územie Senec, zapísaných na Liste vlastníctva č.XXX - pozemok parcelné Č. XX o výmere 219m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom - súpisné číslo - XXXXX, proti navrhovateľom v 1. a 2. rade, v ktorom dôvodila, že od predaja nehnuteľnosti uplynuli viac ako 2 roky , avšak navrhovatelia v 1. a 2. rade stále nehnuteľnosť užívajú a odmietajú ju vypratať.
Návrhom doručeným súdu dňa 09.2.2004 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali vyslovenia neplatnosti Osvedčenia o dedičstve č.k. XXD XXXX/XX, N. XXX/XX, konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. Q.. XC XXX/XXXX. Rozsudkom zo dňa 11.3.2013, č.k. XC XXX/XXXX-XXX bol návrh navrhovateľky v 2. rade zamietnutý. Navrhovateľ v 1. rade zobral návrh na začatie konania späť a súd konanie v tejto časti uznesením zo dňa 21.11.2006 zastavil.
Súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, kde predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov.
Na pojednávanie dňa 17.04.2007 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade dostavili. Pred otvorením pojednávania bez dovolenia a odôvodnenia opustili pojednávaciu miestnosť. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 06.11.2008. Navrhovatelia v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 22.09.2008 žiadali o odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu, že je súčasne vedené konanie o " zrušenie dedičstva ". Pojednávanie bolo vytýčené na deň 19.05.2009. Navrhovatelia podaním doručeným súdu dňa 29.04.2009 požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu potreby ustanovenia advokáta . Pojednávanie bolo opätovne vytýčené na deň 27.09.2013. Podaním doručeným súdu dňa 26.09.2013 požiadali navrhovatelia o jeho odročenie z dôvodu, že ich ustanovený advokát nedostal predvolanie na pojednávanie. Zároveň požiadali o ustanovenie nového " štátneho advokáta ".
Súd preskúmal obsah spisu a zistil, že pri podaní návrhu boli navrhovatelia v 1. a 2. rade zastúpení advokátom C.. H. R.. Tento podľa oznámenia na doporučenej zásielke vrátenej súdu 05.04.2005 zomrel. Plná moc udelená na zastupovanie inému advokátovi, alebo uznesenie o jeho ustanovení sa v súdnom spise nenachádza a navrhovatelia v 1. a 2. rade neboli v tomto konaní právne zastúpení. V konaní XC XXX/XXXX bol uznesením zo dňa 12.08.2009 navrhovateľke v 2. rade ustanovený právny zástupca, toto ustanovenie sa však na konanie XC XXX/XXXX nevzťahuje.
Bezplatná právna pomoc je poskytovaná občanom prostredníctvom Centra právnej pomoci pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky , ktoré na základe žiadosti žiadateľa posudzuje
podmienky na strane žiadateľa, ktorých splnenie je nevyhnutné pre rozhodnutie o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci občanovi . Ustanovovanie právnych zástupcov z úradnej moci - teda rozhodnutím súdu , bolo z Občianskeho právneho poriadku vyňaté. Súd preto nebol oprávnený rozhodnúť o ustanovení zástupcu navrhovateľov z radov advokátov. Súd opätovne predvolal účastníkov konania na pojednávanie vytýčené na deň 17.01.2014. Navrhovatelia svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili z dôvodu zdravotných ťažkostí a požiadali o odročenie pojednávania. K žiadosti o odročenie pojednávania pripojili Potvrdenie zo dňa 15.1.2014- podľa ktorého bola navrhovateľka na vyšetrení v ambulancii G.. G. G. a potvrdenie jej bolo vydané pre účely ospravedlnenia jej neprítomnosti v zamestnaní. Na potvrdení je perom a rukou dopísané - chorá od 15.1.2014 do 17.1.2014. Súd po preskúmaní predmetného potvrdenia konštatoval , že nespĺňa podmienky uvedené v § 119 a nasl. OSP .
§ 119
(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
(2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
(3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Potvrdenie o návšteve lekára v danom prípade predložila iba navrhovateľka v 2. rade. Navrhovateľ v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil . Predložené potvrdenie o absolvovaní vyšetrenie u lekára je tzv. priepustkou, ktorú zamestnanec predkladá svojmu zamestnávateľovi pre účely ospravedlnenia jeho neprítomnosti na pracovisku počas návštevy u lekára. Predložené potvrdenie neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že navrhovateľka v 2. rade nie je schopná zúčastniť sa zo zdravotných dôvodov súdneho pojednávania. Predložené potvrdenie nie je vystaveným potvrdením o práceneschopnosti navrhovateľky v 2. rade , je na ňom iba rukou dopísané ( otázne koho rukou ) " chorá od 15.1.2014 do 17,12014 " . Napriek uvedeným zrejmým nedostatkom, súd žiadosť o odročenie pojednávanie zo strany navrhovateľov v 1. a 2. rade akceptoval a pojednávanie odročil na 28.3.2014. Na pojednávanie sa navrhovatelia v 1. a 2. rade nedostavili , neúčasť neospravedlnili. Doručenie predvolania na pojednávanie mali vykázané.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal v ich neprítomnosti a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a prednesov prítomných účastníkov konania. Následne vec v neprítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok.
Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2014 navrhovatelia v 1. a 2. rade ospravedlnili svoju neúčasť na súdnom pojednávaní dňa 28.3.2014 z dôvodov ťažkostí ich syna , ktorý ochorel. Uvedené ospravedlnenie súd už nemohol akceptovať nakoľko bolo doručené 14 dní po konajúcom sa pojednávaní a potom, ako súd vo veci rozsudkom rozhodol.
Záverom súd iba konštatuje, že od podania návrhu v roku 2004 sa navrhovatelia zúčastnili iba jediného pojednávania , z ktorého ešte pred jeho otvorením bezdôvodne a bez súhlasu súdu odišli. Následne sa už iba ospravedlňovali a žiadali pojednávania odročiť, pričom uvádzané dôvody neboli preukázané. Navrhovatelia iniciovali súdne konanie o ktorého priebeh už potom nejavili záujem, skôr ho svojím konaním marili. Ich žiadosti o odročenie pojednávania súd vyhodnotil ako účelové .
Odporca v 1. rade na pojednávaní vypovedal, že na okolnosti uzavretia zmluvy sa už nepamätá. Odporkyňa v 2. rade prišla na ním, že chce kúpiť nehnuteľnosť, dohodli sa a predali to. Kúpna cena mu bola vyplatená v hotovosti v sume 100.000,-Sk.
Právny zástupca odporcu v 1. rade uviedol, že celý problém vznikol na základe toho, že manželia G. H.ymenili nehnuteľnosti s rodičmi odporcu v 1. rade. G. išli bývať do domu, ktorý je predmetom sporu. Išlo o zmenu užívacieho práva a vlastnícke vzťahy tým zostali nedotknuté. Po smrti otca tak nadobudol odporca v 1. rade 1/3 spoluvlastníckeho podielu. Jeho matka nadobudla 2/3 a tieto previedla kúpnou zmluvou na navrhovateľov v 1. a 2. rade. Kúpna zmluva s odporkyňou v 2. rade sa podpisovala v Senci , k uzavretiu došlo slobodne a vážne. Návrh navrhovateľov v1. a 2. rade je preto potrebné zamietnuť.
Právny zástupca odporkyne v 2. rade uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Tvrdenia navrhovateľov nemajú akýkoľvek vecný, skutkový a reálny základ, evidentne ide o žalobu účelovú. Navrhovatelia ako jediní dôkaz predložili kúpnu zmluvu zo dňa 26.8.2003, z ktorej nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by mala zmluva byť vyhlásená za neplatnú. Navrhovatelia žiadnym spôsobom nekonkretizovali v čom vidia neplatnosť tohto právneho úkonu a svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi. Neunesenie dôkazného bremena je preto zrejmé. Ide o stav trvajúci vyše 10 rokov a aj po tomto čase trpí žaloba vadami, pre ktoré by malo byť konanie zastavené. Navrhovatelia v 1. a 2. rade uzavreli s odporkyňou v 2. rade zmluvu dňa 26.8.2003, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Senec. Predmetná zmluva spľňa všetky náležitosti , ktoré existujúca právna úprava pre tento právny úkon predpisuje . Bola dodržaná písomná forma, zmluva je datovaná podpísaná, bol v nej individualizovaný predmet kúpy, bola dohodnutá kúpna cena, ktorá bola riadne zaplatená. Navrhovatelia v 1. a 2. rade podpisom zmluvy prejavili svoju slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu s obsahom zmluvy ju slobodne a vážne podpísali. V čase prevodu neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá by navrhovateľom a odporcovi v 1. rade bránila nakladať s predmetom zmluvy. Navrhovatelia zachytili svoj prejav vôle i na Návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý sami podali dňa 27.8.2003. V čase prevodu nebola na liste vlastníctva zapísaná žiadna ťarcha alebo poznámka, v čase prevodu vlastníctva bolo teda vlastníctvo predávajúcich nepochybné. Odporkyňa v 2. rade bola dobromyseľnou nadobúdateľkou nehnuteľnosti. Námietka neplatnosti dedičského rozhodnutia je preto neopodstatnená a to s poukazom na § 486 OZ. Dotknutá osoba sa môže domáhať v takom prípade vydania bezdôvodného obohatenia, avšak v inom konaní. Navrhovatelia v 1. a 2. rade ani náznakom nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odporkyňa v 2. rade žalobu navrhovateľov ako v celom rozsahu nedôvodnú odmieta a žiada, aby ju súd zamietol a zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade na náhradu trov spoločne a nerozdielne.
Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní i keď sú účastníci konania nečinní a preto za danej situácie súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobný návrh uplatnený navrhovateľmi v 1. a 2. rade kou je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa navrhovatelia domáhali autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môže účastník domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom.
Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je naliehavý právny záujem právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.
Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
V danom prípade je naliehavý právny záujem daný tým, že bez rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003 , nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu stavu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
Po ustálení, že navrhovateľom svedčí naliehavý právny záujem na požadovanom určení , súd vykonal dokazovanie a po zistení skzkového stavu veci, zaujal nasledujúce právne stanovisko.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami treba vykladať nielen podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyselnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný
Základnou otázkou, ktorú súd musel v tomto konaní riešiť, bolo posúdenie platnosti právneho úkonu
- Kúpnej zmluvy zo dňa 26.8.2003 uzavretej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade, odporcom v 1. rade ako predávajúcimi a odporkyňou v 2. rade ako kupujúcou , z hľadiska podstatných náležitostí právneho úkonu v zmysle § 37ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých právnych skutočností, ktoré zákon s takýmtom prejavom vôle spája. Aby bol právny úkon platný, musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon je možné urobiť konaním - teda výslovne ( písomne, alebo ústne ) alebo konkludentne ( inak ako výslovne ), alebo opomenutím . V danom prípade bol právny úkon urobený písomne. Pri písomnom právnom úkone , sa na jeho platnosti vyžaduje podpis osoby, ktorá písomne prejavila svoju vôľu. sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.
Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka.
Právny úkon nie je urobený vážne (doopravdy), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali (napr. za účelom vyučovania, hry, žartu). Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný.
Pokiaľ právny úkon urobený písomne, nie je na znak súhlasu s ním podpísaný osobou, ktorá takýto úkon urobila , nemožno hovoriť o platnom právnom úkone, práve pre chýbajúcu náležitosť vôle, ako podstatnej zložky právneho úkonu. Vôľa bez prejavu, nie je totiž poznateľná. Takýto úkon je potom absolútne neplatným.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). "Osud" absolútne neplatného právneho úkonu sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou (napr. záložná zmluva,). Súd (tiež iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať). Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal).
Súd posúdiac platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003 súd môže konštatovať, že tento právny úkon bol urobený platne a účinne, vážne a zrozumiteľne. Zmluva obsahuje prejavy vôle
všetkých zmluvných strán, obsahuje označenie predmetu kúpy riadnym, zrozumiteľným a určitým spôsobom, obsahuje dojednanie o kúpnej cene a spôsobe jej zaplatenia.
Kúpna cena dohodnutá na sumu určenú v súlade so znaleckým posudkom na sumu 98.670,-Sk bola zaplatená, čo všetky strany potvrdili svojimi podpismi . O vôli navrhovateľov v 1. a 2. rade nehnuteľnosť predať svedčí tiež Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 26.08.2003, ktorí obaja podpísali.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov v 1. a 2. rade týkajúcu sa neplatnosti Osvedčenia o dedičstve Č..L.. XXD XXXX/XX, N. XXX/XX, súd sa s touto námietkou vysporiadal prostredníctvom rozsudku tunajšieho súdu č.k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.3.2013 tak, že návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti osvedčenia o dedičstve zamietol. K skutkovým tvrdeniam navrhovateľov v 1. a 2. rade ktorými tvrdili, že odporca v 1. rade a jeho matka nie sú dedičmi nehnuteľnosti - zapísaných v okrese E., obec Senec, katastrálne územie Senec, zapísaných na Liste vlastníctva Č..XXX - pozemok parcelné číslo XX o výmere 219m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom - súpisné číslo - XXXX, súd uvádza nasledovné :
Dohoda o vzájomnej výmene bytov , ktorá bola schválená dňa 30.9.1996 sa týkala zmeny premetu užívacieho práva k nehnuteľnosti, podľa ktorej, sa právni predchodcovia odporcu v 1. rade - jeho rodičia C. L. a manželka Elena presťahujú z rodinného domu na Pivničnej 1 v Senci do bytu na Tajovského ul. v Senci a Helena Krizsanová do domu na Pivničnej 1, v Senci. Dohoda bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 18.9.1996. Zmenou užívacieho práva k nehnuteľnosti nedošlo k zmene vlastníctva a preto nehnuteľnosť, ktorá bola neskôr predmetom v tomto konaní napadnutej zmluvy, zostala naďalej vo vlastníctve právnych predchodcov odporcu v 1. rade. Po smrti otca tak odporca v 1. rade nadobudol titulom dedenia a to Osvedčením o dedičstve č.k. XXD XXXX/XX, N. XXX/XX spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti a to v podiele ? k celku a jeho matka Y. L. ? podielu k celku.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade si boli tejto skutočnosti vedomí a preto aj dňa 09.12.2002 podpísali Kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu ? k celu patriacemu Y. L., v dôsledku čoho sa navrhovatelia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi ? podielu vlastníctva k nehnuteľnosti. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 250.000,-Sk. U uvedeného vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade si boli plne vedomí skutočnosti, že Dohodou o vzájomnej výmene bytov k zmene vlastníckych práv nedošlo a že vlastníkmi nehnuteľností boli i naďalej odporca v 1. rade a jeho matka Y. L..
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov v 1. a 2. rade , že odporkyňa v 2. rade doposiaľ dlhuje peniaze za dom a že sa dohodla s odporcom v 1. rade, súd uvádza, že na preukázanie týchto tvrdení nepredložili navrhovatelia súdu jediný dôkaz a ani žiaden dôkaz vykonať nenavrhli. Odporkyňa v 2. rade predložila súdu Potvrdenie podpísané navrhovateľmi, podľa ktorého prevzali dňa 26.8.2003 sumu 74.002,50 Sk ako kúpnu cenu za predaj nehnuteľností. Ďalej odporkyňa v 2. rade predložila súdu potvrdenie o prevode finančných prostriedkov v sume 550.000,-Sk na účet vedený na meno navrhovateľa v 1. rade v Tatra banka, a.s., dňa 08.9.2003.
Zhrnúc uvedené, súd po vykonanom dokazovaní nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by robila kúpnu zmluvu zo dňa 26.8.2003 ako celok neplatnou a preto nemohol návrhu navrhovateľov vyhovieť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP , ktorá v sebe obsahuje zásadu úspešnosti v konaní. Podľa uvedenej zásady, patrí plne úspešnému účastníkovi konania náhrada všetkých účelne vynaložených trov konania.
Súd pri vyhlásení rozsudku priznal úspešným odporcom právo na náhradu trov konania a zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade na ich zaplatenie spoločne a nerozdielne. Zároveň zaviazal odporcu v 1. rade a odporkyňu v 2. rade, aby si náhradu trov konania vyčíslili v lehote 3 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku.
§ 151
(1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Trovy právneho boli uplatnené a vyčíslené právnym zástupcom odporcu v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 04.04.2014. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004. Z.z. v platnom znení, kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu Pri výpočte výšky náhrady právneho zastúpenia súd vychádzal §11 vyhlášky č. 655/2004 a z 1/13 výpočtového základu v roku 2006 : 45,50 eur , 2009 : 55,49 , ? úkonu : 13,87, 2014 : 61,87, ? úkonu 15,46 .
5 úkonov právnej služby , z toho v roku 2006 :
- prevzatie a príprava............................................45,50 eur
- písomné vyjadrenie na súd ................................45,50 eur
v roku 2009 :
- účasť na pojednávaní dňa 19.5.2009 ( odroč. ) ? úkonu ... .. ....13,87
- účasť na pojednávaní dňa 17.1.2014 ( odroč.) ? úkonu................15,46
- účasť na pojednávaní dňa 28.03.2014............................................61,87
režijný paušál
rok 2006.................................................................2x 5, 90
rok2009..................................................................1x 7,21
rok 2014.................................................................2x 8,04
odmena + režiný paušál.........................................217,30 eur
Súd zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade celkom v sume 217,30 eur.
Odporkyňa v 2. rade trovy právneho zastúpenia v lehote stanovenej súdom a ani neskôr nevyčíslila. Súd preto nie je viazaný rozhodnutím o trovách konania pri vyhlásení rozsudku. V rozhodnutí, ktorým konanie končí je oprávnený rozhodnúť, že odporkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.