Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-24-2013.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/24/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanému V. Č., G. XX. M. XXXX, K. Z. Z. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov 5 (predtým Važecká 16), zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 504,90 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. októbra 2012, č.k. 19C/93/2012-58 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 29. októbra 2012, č.k. 19C/93/2012-58, vo výroku
I. Zastavil konanie v časti o zaplatenie 200 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.8.2010 do zaplatenia.
II. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 504,90 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.8.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 12,98 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
V. Vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 5,37 €.
Výrok rozsudku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil tým, že vedľajší účastník si trovy konania mimo trov právneho zastúpenia nevyúčtoval ani neuplatnil. Trovy právneho zastúpenia nepovažoval súd za účelne vynaložené. Súd poznamenal, že vyjadrenia vedľajšieho účastníka sú všeobecné a používané vo všetkých sporoch vedených pred týmto senátom, a obsah je obmieňaný len podľa toho, kto vystupuje na strane žalobcu.
Schopnosť vystupovať v konaní aj bez právneho zástupcu vyplýva zo samotných stanov vedľajšieho účastníka, kde je uvedené, že hlavnou náplňou občianskeho združenia je aj zastupovanie spotrebiteľov
a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, resp. ich podpora formou vedľajšieho účastníctva.
Proti výroku rozsudku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý výrok a zaviazať žalobcu nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi v sume 66,12 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,11 €.
Nárok žalobcu pozostával z dvoch samostatných nárokov zo sumy 504,90 € - nezaplatené elektronické komunikačné služby a zo sumy 200 € za dojednanú zmluvnú pokutu. Vedľajší účastník namietal iba samostatný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby (správne iba čiastočného späťvzatia žaloby) je nevyhnutne posudzovať zásadne len procesné kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov. Nebolo preukázané, aby žalovaný svojim správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v „celom“ rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý upiera vedľajšiemu účastníkovi právneho zástupcu z radov advokátov. Rozviedol, že úplne ideálne by bolo, ak by združenie malo „vlastný aparát“, odborne vzdelaný personál znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov, len vyslovil otázku, kto by tento „aparát“ kvalifikovaných pracovníkov zaplatil ? Konštatoval, že nie je sporná skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania a v tomto smere si dovolil poukázať na rozsudok NS SR z 9.6.2010, sp. zn. 5Cdo 71/2010, ako aj „najnovší“ komentátor k O.s.p. autorom Števček/Ficová a kol., I. diel, 2. vydanie. Praha C.H.Beck, 2012, str. 331. V dôvodoch odvolania rozviedol „rozsiahlu“ judikatúru krajských súdov v Slovenskej republike, v ktorých vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania.
Žalobca aj žalovaný zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas vedľajší účastník (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 201 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka nie je možné vyhovieť.
Rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Aj keď podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane žalovaného, ktorý nezavinil zastavenie konania (§ 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.), rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak mu náhradu trov konania nepriznal, pretože trovy konania vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka neboli nevyhnutné pre účelné bránenie práva žalovaného a (čiastočné) zastavenie konania nebolo výsledkom pôsobenia vedľajšieho účastníka v konaní.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.
Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii vyššie citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu a skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj keď vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia mu nemožno priznať, ak jeho právny zástupca nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.
Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných na účelné bránenie práva účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovaný), a to s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p..
V prejednávanej veci však nemožno trovy vyúčtované vedľajším účastníkom považovať za účelné, lebo tieto neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovaného k predmetu konania.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca doručil návrh na začatie konania dňa 14.5.2012. Dňa 2.7.2012 vedľajší účastník oznámil vstup do konania, pričom v súvislosti s týmto vstupom iba predložil plnomocenstvo pre JUDr. Ambróza Motyku, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil si náhradu trov konania. Vstúpil teda do konania bez toho, aby sa oboznámil s predmetom samotného konania, so skutkovými okolnosťami prípadu a bez toho, aby vo veci zaujal procesný postoj k predmetu konania.
Takýto vstup do konania nemožno hodnotiť inak ako „paušálny vstup“ bez znalosti okolností daného prípadu a predmetu samotného konania.
Podaním zo dňa 23.10.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.10.2012, žalobca zobral návrh v časti o 200 € späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu.
Vedľajší účastník podaním zo dňa 2.10.2012, ktoré toto doručené súdu dňa 3.10.2012 sa vyjadril k žalobe, ale toto vyjadrenie nebolo doručené žalobcovi.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že k späťvzatiu žaloby v časti o 200 € zo strany žalobcu nedošlo v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobu o 200 € čiastočne zobral späť potom, ako vstúpil do konania vedľajší účastník, ale táto skutočnosť žalobcovi nebola oznámená. K čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo na základe vlastného rozhodnutia žalobcu, bez uvedenia dôvodu. Nemožno prijať záver, že dôvodom čiastočného späťvzatia návrhu bol samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania. Úvaha vedľajšieho účastníka, že samotný vstup do konania spôsobil čiastočne späťvzatie návrhu žalobcom, nie je ničím podložená a nevyplýva ani z obsahu spisu.
Z vyššie uvedeného nemožno uzavrieť, že by vedľajší účastník účelne bránil práva žalovaného, keďže k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania nedošlo v dôsledku procesnej obrany žalovaného. Vedľajší účastník takto nevykonal žiaden úkon v prospech žalovaného, na strane ktorého vystupoval, a ktorý by bol účelný. Preto odvolací súd považuje za neúčelný aj úkon prevzatie a príprava zastúpenia. Za tejto situácie vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania za ním účtované úkony nepatrí.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník pre neúspech v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný nebol účastníkom odvolacieho konania, a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.