Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-90-2012.pdf
PDF · 72.72 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/90/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom Na Pankráci 546/56, 145 05 Praha, IČO: 65993390, Česká republika zastúpenému Fridrichom Paľkom, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: M & J CONSULTING, s. r. o. , so sídlom Hlavná 146, 056 01 Gelnica, IČO: 36 476 137, o zaplatenie 160,39 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 160,39 eura so 7 % úrokmi z omeškania ročne od 27.2.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 20.12.2012 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku IV ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou hodnotu sporu, pričom žiadal od žalovaného o zaplatenie sumy 160,39 eura so 7 % úrokmi z omeškania ročne od 27.2.2012 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „žalovaný užíval spoplatnené pozemné komunikácie cestnými motorovými vozidlami s registračnými značkami: GL034AI, GL092AI, GL268AI, GL272AF, GL586AH, GL709AI, PO065CD, PO134CF, PO160CJ, PO190BS, PO863CA, PO958BT. Vzhľadom k tomu, že išlo o vozidlá, ktorých najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 ton, podliehali tieto vozidlá v súlade s ustanovením § 22 zákona č. 13/1997 Zb., o pozemních komunikacích, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZPK“), úhrade mýtneho. Žalovanému tak na základe toho vznikla momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii, povinnosť zaplatiť mýtne. Poukázal na to, medzi účastníkmi ide o vzťah vykazujúci znaky rovnosti, pretože žalobca nemohol jednoznačne nanútiť žalovanému povinnosť úhrady mýta, inak povedané nemohol mu nanútiť, aby tento využil na prejazd územím Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom. Použitie pozemnej komunikácie nebolo pre žalovaného povinné a výlučné. Žalobca nemohol jednoznačne nanútiť žalovanému určité práva a povinnosti. Povinnosť žalovaného nevznikla ako dôsledok rozhodnutia vyjadrujúceho suverenitu štátu, ale ako dôsledok jeho vlastného rozhodnutia použiť spoplatnenú časť pozemnej komunikácie. Základom právnych vzťahov sú v súkromnom práve právne úkony, zatiaľ čo vo verejnom práve správne akty. Povinnosť žalovaného nemá svoj pôvod v správnom akte, ale v prejave jeho vôle (právnom úkone) smerujúcom najmä k vzniku povinnosti, ktorú právny predpis (ZPK) spája s takýmto prejavom (platba mýta). Uviedol, že predmetný nárok na úhradu platby je nutné chápať ako nárok súkromnoprávneho vzťahu súvisiaceho s výkonom verejnej moci, pretože nejde o akt aplikácie práva vykonaný pri výkone štátnej či verejnej správy, ale ide o rozhodnutia majetkové.
Žalovaný sa dobrovoľne rozhodol pre použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie v Českej republike a to v situácii, keď mal na výber medzi nespoplatnenými vedľajšími cestami a spoplatnenými hlavnými cestami, čím sa sám dobrovoľne rozhodol, že vstúpi do právneho vzťahu so žalobcom, a preto ide v okolnostiach prípadu o súkromnoprávny vzťah. Žalovaný svoju povinnosť úhrady počnúc dňom 2.7.2007 a končiac dňom 27.1.2009 niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Žalobca detailne rozpisuje skutkové okolnosti vysvetľujúce kde a ako došlo k porušeniu povinnosti žalovaným v priložených elektronických záznamoch o prejazde vozidla mýtnym bodom (ďalej len „rozpis nedoplatkov“). Žalobca uskutočňujúci prevádzku systému elektronického mýtneho a inkaso mýta, vyzval doporučeným listom zo dňa 26.1.2012 žalovaného k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 160,39 eura v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu za účelom zaplatenia náhradnú lehotu do 26.2.2012. Žalovaný však napriek výzve svoj dlh nesplnil a to ani čiastočne. Z ustanovenia § 22e ZPK vyplýva, že pokiaľ prevádzkovateľ motorového vozidla v systéme elektronického mýta nezaplatí dlžné mýto ani na základe výzvy prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho, v ktorej bude stanovená primeraná lehota k úhrade, je prevádzkovateľ systému elektronického mýta oprávnený domáhať sa svojho práva na súde vrátane zaplatenia úrokov z omeškania určených predpismi občianskeho práva. Vzhľadom k tomu, že prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho je právnickou osobou registrovanou v Českej republike, domáha sa zaplatenia úrokov z omeškania podľa českého súdneho poriadku, podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníku a § 1 nařížení vlády č. 142/1994 Sb., v platnom znení“.
Súd v zmysle tohto nariadenia doručil žalovanému s kópiou tlačiva Návrh na uplatnenie pohľadávky a prílohy tlačivo C, aby sa k nemu vyjadril. Tento obdržal predmetné písomnosti dňa 22.3.2013, avšak na ne nereagoval.
Preto súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného nariadenia a bez pojednávania vo veci, a keďže nemal dôvodné pochybnosti o uplatnenej pohľadávke, tejto v celom rozsahu vyhovel vrátane úrokov z omeškania. Súd v danom prípade postupoval podľa českého hmotného práva a to Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. platného do 31.12.2013.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov za súdny poplatok z návrhu vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby á 19,92 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd) plus 2 x 9,16 eura režijný paušál, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.