Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/379/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: X. R., B.. X.XX.XXXX, B. X. U. B. P., G. XX, t. č. X., C. U., o 457,91 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 1. augusta 2013 č. k. - 93

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvého stupňa (ďalej aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalovanú zaviazal k povinnosti žalobcovi v splátkach po 30 € mesačne zaplatiť 457,91 € spolu s úrokmi z omeškania titulom dlhu z úverovej zmluvy z 30.9.2005 uzavretej medzi VÚB, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Aplikujúc ustanovenie v spojení s vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa na takýto postup vzhliadol v postoji žalovanej k predmetu sporu (nárok nepopierala, má snahu dlh uhradiť), v jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (invalidná dôchodkyňa s dôchodkom 286,50 € mesačne, vážne nemocný manžel, nemajetnosť, príjmy ledva pokryjú základné životné potreby), ako i v skutočnosti, že nepriznaním náhrady trov konania úspešnému žalobcovi uplatňujúcemu viaceré obdobné nároky na súde nedôjde k výraznému poškodeniu jeho práv.

Proti výroku o trovách konania žalobca (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie. Namietal, že zhoršená finančná situácia žalovanej už bola zohľadnená tým, že jej bolo umožnené plniť v splátkach, pričom rovnako je možné postupovať aj pri náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd výrok rozsudku o trovách konania zmenil tak, že mu prizná náhradu trov 215,04 €. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom (, 202 a 204 ) bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie ( ) preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené.

Podaným odvolaním nebol dotknutý rozsudok vo veci samej, v tomto rozsahu rozsudok nadobudol právoplatnosť a nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu ( ).

Podľa ustanovenia ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Má preto slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona. Musí ísť pritom o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný.

V danom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vzhliadol dôvody na aplikovanie a z toho dôvodu úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie tohto zákonného ustanovenia videl v okolnosti, že žalovaná proti uplatnenému nároku nič nenamietala, priznala vedomosť dlhu i ochotu zaplatiť ho, avšak vzhľadom nemajetnosť, nízke príjmy rodiny a problémy pri krytí nákladov na uspokojenie základných životných potrieb nie je schopná dlh splniť. Prihliadal pritom aj na osobu a práva žalobcu na súde hromadne uplatňujúceho viaceré obdobné nároky.

Odvolací súd s týmito úvahami a postupom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu sa stotožnil, pretože sú správne. Nejde pritom o prípad extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich náhradu trov konania ani o jednostrannosť či svojvôľu súdu prvého stupňa v interpretácii a aplikácii citovaného ustanovenia zákona, pričom jeho úvaha sa opiera o skutočnosti akceptovateľné pre daný prípad. Zrozumiteľne uviedol, že využil moderačné právo zakotvené v zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich sa na náhradu trov konania a stručne, jasne a výstižne uviedol, prečo tak postupoval, ktoré okolnosti a z akých dôvodov ho viedli k záveru o dôvodoch hodných osobitného zreteľa na strane oboch účastníkov konania, pre ktoré od úspešného žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby mu náhrada trov konania nebola priznaná, pričom pri odôvodňovaní svojho právneho záveru sa pridŕžal ustanovenia , ktoré plne umožňuje zvoliť daný postup.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa v takto zohľadnených okolnostiach na strane oboch účastníkov vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré aplikujúc ustanovenie výnimočne je možné, aby v konaní úspešnému žalobcovi náhrada trov konania vôbec nebola priznaná, t. j. aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu od neúspešnej žalovanej. Mal pritom na zreteli aj skutočnosť, že žalobca nielen v tu súdenej veci, ale na mnohých súdoch hromadne uplatňuje premlčané pohľadávky spoliehajúc sa na to, že žalovaný spotrebiteľ nepozná svoje práva, a nebude preto namietať premlčanie, ako aj skutočnosť, že v danej veci zároveň sú splnené zákonné podmienky aj pre použitie ustanovenia , v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch (predmet konania do 1 000 €) neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Z dikcie citovaného ustanovenia plynie pritom jedine podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore. Táto situácia nastala aj v tu prejednávanej veci, kde hodnota uplatnenej náhrady trov konania (215,04 €) predstavuje takmer 47 % z hodnoty uplatnenej istiny (457,91 €). Aj preto bolo úplne namieste aplikovať aj ustanovením danú možnosť moderácie trov konania a okolnosti z hľadiska ustanovenia odseku 1 zmienené ako okolnosti hodné osobitného zreteľa považovať za významné z hľadiska zvažovania rozsahu použitej moderácie trov konania.

So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa postupoval správne, keď pristúpil k nepriznaniu náhrady trov konania odvolávajúc sa na relevantné ustanovenie ( a 150), o trovách konania rozhodol spôsobom, ktorý zákon pripúšťa, pričom svoj právny názor dostatočne a legitímne zdôvodnil. Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa nezistil nijaké vecné ani procesné pochybenia, a preto v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil vo výroku vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa ( ).

V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej proti plne neúspešnému odvolateľovi podľa v spojení s a ods. 1 nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, pretože žalovaná nepodala takýto návrh, v odvolacom konaní ostala nečinná.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.