Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-8-2023.pdf
PDF · 70.31 KB
Case nature
Subarea
8S/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: FHS, s.r.o., IČO: 44 376 111, so sídlom v Humennom, Pugačevová 1378/1, právne zastúpeného: Popovič & Sábo, s. r. o., IČO: 53 669 177, so sídlom v Košiciach, Mojmírova 8, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 1887/10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-302/2022, č. spisu NIP/ NIP_PO/BEZ/2022/4050 zo dňa 25.10.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
Správnou žalobou zo dňa 09.01.2023 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. O-302/2022, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/4050 zo dňa 25.10.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice (ako správny orgán prvého stupňa) č. 69/22/L, č. spisu IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2022/595 zo dňa 04.08.2022 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 6 000 eur. Žalobca sa tiež domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.08.2022 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že je voči nemu v súčasnosti vedených viacero exekučných konaní, pričom tieto sa snaží aktívne riešiť a svoje záväzky riadne splácať (celkovo ide o pohľadávky vo výške viac ako 17 000 eur). Ďalej uviedol, že tieto exekučné konania sa začali koncom roka 2022, a teda nejde o dlhodobé zaťaženie hospodárenia žalobcu a prejav jeho nehospodárneho konania a nesprávnej realizácie jeho podnikateľskej činnosti. V závere uviedol, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe môže dôjsť k takým okamžitým právnym následkom napadnutého rozhodnutia, ktoré budú viesť k vzniku závažnej ujmy na strane žalobcu a hospodárskej škody, čo môže viesť k úpadku alebo hrozbe úpadku žalobcu.
Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 02.03.2023. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že vzhľadom na predostreté vedenie exekučných konaní voči žalobcovi, ponecháva rozhodnutie v tejto veci na úvahe súdu.
Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.
Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil len konštatovaním, že v súčasnosti je voči nemu vedených viacero exekučných konaní a uložením pokuty môže dôjsť k jeho úpadku alebo k hrozbe úpadku.
Žalobca neosvedčil, že ním uvedený negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.). Súd taktiež poukazuje na to, že mu bola uložená pokuta na spodnej hranici za porušenie povinnosti, ktorá bola žalobcovi uložená za nelegálne zamestnávanie troch osôb súčasne.
Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a/ SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.
Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).