Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-155-2012.pdf
PDF · 116.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/155/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. O., Z.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa X. O., Z.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho V. A. Z. R. Č. Č.. XX, zastúpeného JUDr Matejom Sýkorom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Františkánskej ulici č.5 a B. O., Z.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej V. A. Z. R. Č. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Zveruje maloletého L. O.Š., Z.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého L. O., Z.. XX.X.XXXX, výživným za obdobie od 1.6.2012 do 1.4.2013 vo výške po 55 € mesačne, za obdobie od 1.5.2013 do 31.8.2013 po 30 € mesačne a za obdobie od 1.9.2013 do budúcna vo výške po 35 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého.
Dlžné výživné zo strany matky voči maloletému L. za obdobie od 1.6.2012 do 31.3.2014 vo výške 785,20 € zaväzuje matku zaplatiť k rukám otca maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 155/2012 zo dňa 4.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2012, tunajší súd začal vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva konanie bez návrhu a to z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP 285/2012 zo dňa 12.9.2012, ktorým Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 23P 155/2012, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca doručený tunajšiemu súdu dňa 7.6.2012, ktorým sa tento domáhal nariadenia predbežného opatrenia o zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti na čas do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a zároveň žiadal zaviazať matku prispievať na výživu maloletého L. výživným vo výške po 26 € mesačne, ale zároveň v odôvodnení predmetného svojho rozhodnutia Krajský súd v Košiciach uložil súdu prvého stupňa začať bez návrhu konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu poukazujúc na ust. § 81 O.s.p.. Vzhľadom na uvedený pokyn Krajského súdu v Košiciach súd prvého stupňa napriek tomu, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a otec ani nepodal riadny návrh vo veci, začal konanie uvedeným uznesením bez návrhu.
Vyššie uvedený návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia bol súčasťou jeho návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému, ktorý doručil súdu dňa 7.6.2012, z ktorého konania návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol vylúčený na
samostatné konanie, uvedený pôvodný návrh otca bol vedený pod sp. zn. 23P 145/2012, konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého bolo uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 145/2012 zo dňa 10.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2013, zastavené z dôvodu, že otec maloletého ako navrhovateľ v uvedenom konaní napriek výzve zo strany súdu nezaplatil súdny poplatok za návrh.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, kolízneho opatrovníka, matky prostredníctvom dožiadaného súdu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo uzavreté v roku XXXX, matka maloletého v júli 2011 opustila spoločnú domácnosť, prestala zabezpečovať a realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti voči maloletému.
Matka maloletého dňa 26.4.2012 podpísala čestné prehlásenie o tom, že od júla 2011 nebýva s maloletým v spoločnej domácnosti, ktorú v uvedenom období trvalo opustila.
Zo sobášneho listu rodičov maloletého vyplýva, že títo uzavreli manželstvo L. X.XX.XXXX.
Z otcom predloženej kópie rodičovskej dohody vyplýva, že rodičia dňa 16.5.2012 uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností voči maloletému, ktorou dohodou sa dohodli na zverení maloletého na čas „po rozvode“ ich manželstva do starostlivosti otca, o práve matky stýkať sa s maloletým každý nepárny víkend od 18.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu, s povinnosťou matky dieťa si v stanovený čas preberať v mieste trvalého bydliska otca a po ukončení styku po otcovi na uvedenom mieste vrátiť, dohodu o tom, že zastupovať a spravovať majetok maloletého bude otec maloletého a o zaviazaní sa matky prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 26 € mesačne.
Otec maloletého je osobou samostatne zárobkovo činnou, podniká v oblasti stavebníctva, rekonštrukčných prác a autodopravy, i ako samopestovateľ ovocia a zeleniny a ako vyplýva z ním podaného daňového priznania za rok 2011 dosiahol príjmy 4.714 €, výdavky 1.885,60 €, základ dane vykázal 2.828,40 €, daň neuhradil žiadnu, teda jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 235,70 €, v roku 2012 dosiahol príjmy 4.490 €, vykázal výdavky 1.796 € a základ dane 2.694 €, opätovne neuhradil žiadnu daň, teda jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 224,50 €, za rok 2013 otec zatiaľ daňové priznanie nepodal, avšak, ako vyplýva z jeho výpovede, odhaduje svoje mesačné čisté príjmy v roku 2013 okolo 500 €. Otec maloletého bol v čase od 18.3.2013 do 30.6.2013 zamestnancom spoločnosti D. Q..J..H.., Z. O. XX, K., v rámci pracovného pomeru na dobu určitú, a v uvedenom období dosahoval mesačne čistý príjem od tohto zamestnávateľa 13,64 €.
Okrem tohto dieťaťa otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Otec spolu s maloletým býva v 3-izbovom sociálnom byte, v súvislosti s bývaním v ktorom mesačne hradí poplatky 350 €, ďalšie osoby s otcom a maloletým v tejto domácnosti nežijú. Otec spláca lízingové splátky za motorové vozidlo, ktoré mu nie sú zohľadňované v rámci ním podávaných daňových priznaní.
Z výpovede otca vyplýva, že otcovi finančne vypomáhajú aj jeho rodičia podľa potrieb odvíjajúcich sa od výsledkov jeho podnikateľskej činnosti a to tak, že matka mu, v prípade keď býva s nimi v spoločnej domácnosti, prispieva čiastkou 200 - 300 € v období jedného až dvoch mesiacov v roku.
Maloletý L. v školskom roku 2012/2013 navštevoval 9. ročník základnej školy, kde mu otec hradil ročné školné 10 €, na obedy v školskej jedálni nechodieval, stravoval sa doma, otec udával, že s ním mal bežné výdavky vrátane zakupovania učebných pomôcok, dokupovania pracovných zošitov, učebníc a podobne, v tom čase sa maloletý aktívne venoval hokeju v rámci O. A., pričom vynechal sezónu v uvedenom školskom roku po ukončení ktorej mienil v tejto činnosti pokračovať, s ktorou činnosťou súvisel štvrťročný poplatok 160 €, maloletý nemal a nemá zdravotné problémy, iným mimoškolským aktivitám sa nevenoval. Od septembra 2013 sa stal študentom strednej školy - H. T. V. A., s ktorou zmenou otec s maloletým mimoriadne zvýšené výdavky nemal, od začiatku tohto štúdia otec začal prispievať na náklady na budúcu stužkovú príspevkom 75 € v tom ktorom školskom roku, v škole maloletému uhradil poplatok ZRPŠ 20 € na rok, mesačne mu hradí poplatky za lístok MHD v hodnote okolo 10 €, na začiatku tohto školského roka za učebnicu anglického jazyka maloletému hradil 30 €, maloletý naďalej sa stravuje doma, v školskej jedálni sa nestravuje, medzičasom maloletým úplne
ukončil hokejovú činnosť a následne začal navštevovať posilňovňu s čím súvisia výdavky okolo 18 € mesačne za úhradu poplatku za permanentku.
Zo správ kolízneho opatrovníka a aj z jeho výpovede vyplýva, že šetrením pomerov na strane otca a maloletého bolo zistené, že maloletý má v domácnosti u otca , ktorá je riadne zariadená a udržiavaná, vytvorené vhodné podmienky pre svoj všestranný rozvoj a z rozhovoru s maloletým vyplynulo, že tento jednoznačne chce zostať v osobnej starostlivosti otca, vyjadril spokojnosť so spolužitím s otcom, uviedol, že tento sa oňho riadne stará, vie mu navariť, oprať, vyžehliť, s upratovaním maloletý otcovi pomáha, otec, ako uviedol maloletý, mu pomáha aj s učením, s matkou je iba v občasnom kontakte cez facebook. Maloletý má vedomosť o tom, že v prípade, ak by sa s matkou chcel stretnúť osobne, otec by mu to dovolil.
Matka sa ani na jedno z pojednávaní konaných na Okresnom súde Košice II nedostavila, preto súd pristúpil k jej vypočutiu cestou dožiadaného Okresného súdu Bratislava II, na ktorý súd sa matka v období od mája 2013 do januára 2014 nedostavila ani na jedno z piatich predvolaní na výsluch, dostavila sa až na výsluch nariadený na 27.1.2014, kedy vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej názoru ju syn zavrhol a nechce s ňou komunikovať, chcela, aby syn zostal v starostlivosti otca, keďže v tomto prostredí mal svojich kamarátov a ona ho nechcela vytrhnúť z tohto prostredia, keď odišla za prácou do Bratislavy, súhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, ako aj s výškou výživného 30 % zo sumy životného minima, súhlasila s tým, aby súd neupravoval jej styk s maloletým. Okrem maloletého L. uviedla, že jej pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére V. O., Z.. XX.X.XXXX, k čomu doplnila, že na toto dieťa má priznané rodinné prídavky, ktoré od 28.5.2013 preberá manžel, t.j. otec maloletého L., s tým, že tieto si necháva ako ňou hradené výživné v prospech maloletého L., pokiaľ ide o jej príspevky pre potreby maloletého uviedla, že v lete 2012 mu poslala bundu za 40 €, na sviatky mu prispieva formou darov i keď Vianoce premeškala a od 1.6.2011 manžel, t.j. otec maloletého, poberá prídavky na maloletého, dôkaz o úhrade plnení v prospech maloletého súdu predložiť nevedela, tvrdila, že s maloletým v minulosti bola v kontakte, ale tento s ňou odmietal komunikovať, stretávať sa s ňou, komunikuje s ňou iba v prípade ak mu chce niečo kúpiť, tvrdila, že maloletého navštevuje v Košiciach, ale otec a maloletý sa zatajujú, tvrdila, že chodila do Košíc každé tri mesiace, ale od narodenia V. už chodieva len veľmi zriedkavo, s maloletým je v kontakte mailom, cez SMS správy, tvrdila, že maloletý jej nedvíha telefón a zablokoval si ju na facebooku. Pokiaľ ide o jej bytové pomery uviedla, že býva v 1- izbovom byte spolu s maloletou V. a svojim druhom U. B., úhrada za nájom je 220 € mesačne, za elektrinu a plyn do 100 € mesačne. Zamestnaná je v spoločnosti Q. Q..J..H.., práce vykonáva v predajni Z. R. Q..J..H.. a z toho dosahovala príjem vo výške cca 450 € mesačne v čistom, vlastní pozemok a polovicu domu v obci V. B., v okrese K., má veľa úverov I. X. B., V., Q. Q., C., X., s čím súvisia jej dlhy. Od 1.6.2011 bola živnostníčkou, živnosť ukončila niekedy v mesiacoch august až október 2011, potom čo odišla žiť do Bratislavy brigádovala Z. I. X. v mesiacoch november a december 2011, následne sa zamestnala u terajšieho zamestnávateľa od 12.1.2012, toho času jej jediným príjmom je len rodičovský príspevok, na úrade práce bola evidovanou v mesiacoch september a október 2011. Matka predložila súdu fotokópiu rodného listu maloletej V., Z.. XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že rodičia maloletého L. sú zapísaní ako rodičia maloletej V. v rodnom liste dieťaťa. Ďalej doložila vo fotokópií faktúru o úhrade sumy 37,42 € splatnej dňa 1.8.2013 za tovar vo veľkosti S, faktúry za dodanie tenisiek v hodnote 11,79 € s dátumom splatnosti 6.2.2014, fotokópiu prvého listu pracovnej zmluvy, ktorú má uzavretú so spoločnosťou Q. Q..J..H.., z ktorej vyplýva, že deň nástupu do práce matky bol 10.1.2012, pracovná zmluva bola uzavretá na druh práce predavačka, pričom v sprievodnom liste k uvedeným dokladom matka uviedla, že pokiaľ ide o tovar v hodnote 37,42 € išlo o zakúpenie daru k narodeninám maloletého, zároveň doručila fotokópie dokladov o ňou tvrdených dlhoch a to oznámenie spoločnosti M. A. Q., Q..J..H.. B., adresované matke o odstúpení od dohody o splátkach s výzvou na zaplatenie celého dlhu vo výške 336,33 € a to list zo dňa 21.1.2013, žaloby o zaplatenie podanej navrhovateľom C. G. O., T..Q.., A. voči matke maloletej o zaplatenie sumy 289,07 € zo dňa 21.1.2013, oznámenia spoločnosti V. G. Q. adresovaného matke zo dňa 19.11.2012 o oznámení dlhu v sume 432,56 € vzniknutého zo zmluvy o T. pokiaľ ide o záväzok klienta X. O., ku ktorému záväzku matka pristúpila ako ručiteľ, oznámenie K. B. adresované matke maloletého zo dňa 26.11.2013 o ukončení zmluvného vzťahu a postúpení pohľadávky vo výške 4.941,20 € voči matke ako dlžníkovi, dve podania spoločnosti F..B..T.. G. Q..J..H.. B. a to zo dňa 1.2.2013 a zo dňa 22.4.2013 adresované B. O. - X., v ktorých okrem iného adresáta upozorňovali na záväzok v prvom prípade vo výške 328,20 € a v druhom prípade vo výške 148,64 € a napokon kópiu výzvy Q.E. J. Q. C. Q. T. B. O. - X., Č. XX, A.-A., vo veci žalobcu H. Q., T..Q.. B. proti žalovanej B. O. - X. zapísanej v živnostenskom registri Obvodného úradu Košice o zaplatenie čiastky 960,39 €, v originály matka doručila
súdu informáciu adresovanú jej Exekútorským úradom dňa 19.11.2013 o úhrade trov exekúcie 258,06 €, výzvy Q. X. X. B. zo dňa 28.3.2013 adresované matke na oznámenie tam uvedených údajov v súvislosti s povinnosťou poisťovne na základe príkazu na začatie exekúcie vykonávať zrážky z nemocenských dávok na ktoré jej vznikol nárok, výpisu z účtu B. O. - X. ku dňu 30.11.2013, z ktorého vyplýva účtovný zostatok k 31.12.2013 -74,70 €, predvolanie matky na pojednávanie konané na tunajšom súde dňa 2.4.2013 vo veci navrhovateľa C. Q., T..Q.. o zaplatenie 907,66 €, platobný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 37Ro 78/2013 zo dňa 21.5.2013 v konaní navrhovateľa Q. Q. T..Q.. B. voči odporcom matke a otcovi maloletého a D. I. o uložení povinnosti odporcom v 1. a 2. rade, t.j. matke a otcovi maloletého, uhradiť spoločne a nerozdielne sumu 8.500,23 €, exekučný príkaz vystavený súdnym exekútorom dňa 28.2.2013 o uložení povinnosti B. O. - X. zaplatiť celkom 894,24 €, exekučný príkaz zo dňa 3.6.2013 o uložení povinnej B. O.D. - X. zaplatiť pohľadávku spolu 745,57 € a upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.3.2013 voči povinnej B. O. - X. spolu na sumu 626,49 €.
Z opakovaných správ Sociálnej poisťovne pobočka Košice súd zistil, že matka nie je a ani nebola poberateľkou dávky v nezamestnanosti, dôchodkovej dávky, ani dávky nemocenského poistenia a bola evidovaná v evidencii poistencov a sporiteľov starobného dôchodku od 11.1.2012 u zamestnávateľa Q., Q..J..H.. B..
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. vyplýva, že matka maloletého nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola vedená v tejto evidencii od 31.8.2011 do 12.11.2011 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku od 1.12.2013 do doby trvania podmienok vo výške 203,20 € aktuálne a rodinných prídavkov od 1.8.2005 aktuálne vo výške 47,04 €. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že pred 1.1.2014 rodičovský príspevok bol matke vyplácaný vo výške po 199,60 €.
Terajší partner matky, podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa, dosahuje od 1.3.2013 doposiaľ priemerný mesačný čistý príjem 514,23 €.
Zo správy spoločnosti Q. Q..J..H.. B. vyplýva, že matka bola v tejto spoločnosti zamestnaná od 11.1.2012 do 2.12.2013 a v roku 2012 v tomto zamestnaní dosiahla za prvých desať mesiacov priemerný mesačný čistý príjem 324,35 €, v novembri odpracovala len 6 dní a dosiahla čistý príjem 90,93 €, zároveň jej bola vyplatená náhrada pri nemoci 59,56 €, v decembri neodpracovala žiaden deň a nebola jej vyplatená žiadna mzda ani náhrada.
Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo zistené, že súbežne s týmto konaním bolo na tunajšom súde vedené už spomínané konanie 23P 145/2012 vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností voči maloletému na čas po rozvode manželstva rodičov, ktoré konanie, ako už bolo uvedené, bolo zastavené dňa 21.2.2013 pre nezaplatenie súdneho poplatku otcom maloletého ako navrhovateľom. Bolo vedené konanie pod sp. zn. 45P 230/2013, konanie o nariadenie predbežného opatrenia na návrh otca zo dňa 25.11.2013, ktorý návrh otca bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2014 zamietnutý. Pod sp. zn. 18C 235/2013 bolo vedené na návrh otca maloletého konanie o zapretie otcovstva voči maloletej V. O., Z.. XX.X.XXXX, ktorý návrh otec doručil súdu dňa 9.12.2013, ktoré konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 26.2.2014, pre nezaplatenie súdneho poplatku otcom ako žalobcom, ktoré rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Zároveň súbežne je na tunajšom súde vedené konanie pod sp. zn. 27P 298/2013 a to konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému L., ktoré konanie bolo začaté na návrh otca doručený súdu dňa 25.11.2013, ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Z výpovede otca súd zistil, že matka skutočne necháva otcovi jej štátom poskytované rodinné prídavky na maloletú V. vo výške po 23,10 € mesačne ako výživné na maloletého L. s tým, že k uvedenej úhrade začalo dochádzať až počnúc mesiacom august 2013, ktorá situácia trvá doposiaľ a otec potvrdil, že
matka maloletému v lete minulého roka kúpila bundu, ktorú mu poskytla ako dar k narodeninám a k Vianociam mu dar zaslala až dodatočne a to botasky za 15 € a sprej.
Zo živnostenského registra súd zistil, že matka má živnostenské oprávnenie od 1.1.2007, jej obchodné meno je B. O. - X., miestom podnikania je A.-A., Č. XX, činnosť má pozastavenú od 8.8.2011 do 7.8.2014. Daňové priznanie za roky 2012, 2013 nepodala.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti otca, keďže z vykonaných dôkazov i zo zisteného stanoviska samotného maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka jednoznačne vyplynulo, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca je v záujme dieťaťa, keďže otec starostlivosť o maloletého zabezpečuje dlhodobo od rozchodu rodičov od roku 2011 sám, túto starostlivosť zabezpečuje po všetkých stránkach na požadovanej úrovni, samotný maloletý prejavil jednoznačnú vôľu zostať v osobnej starostlivosti otca a so zverením maloletého do starostlivosti otca súhlasila i samotná matka maloletého.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom na strane otca súd prihliadol k tomu, že otec si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní v primeranom rozsahu aj formou osobnej starostlivosti oň a po zohľadnení rodinných prídavkov, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletého, zároveň výška výživného bola stanovená aj po zohľadnení osobných, majetkových a príjmových pomeroch, a aj možností a schopností oboch rodičov, po zohľadnení ich počtu vyživovacích povinností, kde na strane otca bolo zohľadnené, že otec s maloletým žije v sociálnom byte, dosahuje príjem toho času v priemernej výške okolo 500 € mesačne
v čistom z výkonu činnosti osoby samostatne zárobkovo činnej a príležitostne mu pomáha i jeho matka sumou okolo 100 - 200 € v roku, ako i na jeho pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému formou osobnej starostlivosti, a na strane matky maloletého súd zohľadnil skutočnosť, že táto na začiatku sporného obdobia dosahovala priemerný mesačný čistý príjem okolo 325 €, situácia na strane matky sa zmenila potom, čo jej XX.X.XXXX pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére V. s ktorou je na materskej dovolenke a jej príjmom sa stal rodičovský príspevok 203,20 €, na strane matky súd zároveň zohľadnil tú skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim terajším partnerom, ktorý je riadne zamestnaným a ktorý je povinný podieľať sa na nákladoch v ich spoločnej domácnosti, čím dochádza k zníženiu týchto výdavkov zo strany matky dieťaťa. Pre úplnosť súd dopĺňa, že pri stanovovaní tej ktorej výšky výživného boli zohľadnené i existujúce zmeny pomerov v uvedenom období a to nielen pribudnutie vyživovacej povinnosti voči maloletej V. V. F. XXXX, ale i nástup maloletého L. na strednú školu v dôsledku ktorej zmeny sa jeho potreby výrazne zvýšili, zároveň bola zohľadňovaná i zmena vo výške reálnych príjmov oboch rodičov maloletého tak, ako je to uvedené vyššie. V danom prípade súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že matke pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej V., Z.. XX.X.XXXX, ale zároveň prihliadol k tomu, že ako otec dieťaťa v rodnom liste maloletej je zapísaný otec maloletého L., keďže doposiaľ nedošlo k úspešnému zapretiu otcovstva otca maloletého vzhľadom na domnienku otcovstva manžela matky a zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že reálne vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu si plní, ako vyplýva z výpovede matky maloletého, terajší partner matky, čo ale nič nemení na právnom stave, z ktorého vyplýva otcovstvo voči tomuto dieťaťu otcovi maloletého L.. Vzhľadom na uvedené stanovené výživné súd považoval za primerané s tým, že matka svoju vyživovaciu povinnosť v tejto výške mohla a môže plniť bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Vzhľadom na to, že aj matka samotná žiadala jej styk s maloletým neupravovať, o úprave styku matky s maloletým rozhodované nebolo.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky za obdobie od 1.6.2012 do 31.3.2014 k vzniku dlžného výživného vo výške 785,20 € (t.j. výživné vo výške po 55 € mesačne v období od 1.6.2012 do 1.4.2013, t.j. za 11 mesiacov, čo je spolu 605 €, v období od 1.5.2013 do 31.8.2013 vo výške po 30 € mesačne za uvedené 4 mesiace, čo je spolu 120 € a v období od 1.9.2013 do 31.3.2014 po 35 € mesačne, čo je za obdobie 7 mesiacov spolu 245 €, teda spolu matka mala uhradiť 970 € na výživnom v uvedenom období, z ktorej sumy boli odpočítané plnenia zo strany matky a to sumy po 23,10 € za obdobie od 1.8.2013 do 31.3.2014, t.j. za 8 mesiacov, čo je spolu 184,8 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť k rukám otca maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pre úplnosť súd ďalej dopĺňa, že bunda, ktorú matka maloletému dala v lete 2013 ako dar k narodeninám a botasky a sprej, ktoré mu dala ako Vianočný dar od dlžného výživného odpočítané neboli, keďže dary nespĺňajú charakter výživného.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).