Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-76-2004.pdf
PDF · 96.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/76/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľa: CITIUS, s.r.o., v likvidácii, IČO: 36 491 632, so sídlom Krakovská 19, Košice, zast. Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcom: 1/ T.. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. R. X, Q., 2/ T.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. F. XX, Q., o zaplatenie 4.315,21 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 49,73 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, došlým na súd 07.04.2004 sa právny predchodca navrhovateľa, I.. T. L.k, ako fyzická osoba - občan, domáhal pôvodne len voči odporkyni v 1. rade úhrady pohľadávky vo výške 130.000,- Sk titulom pôžičky spolu so 17,6 % -ným úrokom od 15.12.2002 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil skutočnosťou, že na výslovnú osobnú žiadosť odporkyne v 1. rade jej požičal dňa 14.12.2001 hotovosť vo výške žalovanej sumy, o čom predložil súdu výpis z bankového účtu z peňažného ústavu P. P. č. ú : XXXXXXXX/XXXX, patriaceho odporkyni v 1. rade a z uvedeného preukázal, že peniaze vložil v hotovosti na jej účet, ktorého majiteľkou je odporkyňa v 1. rade. Pôžička jej bola poskytnutá na základe ústnej dohody, v zmysle ktorej mala odporkyňa v 1. rade požičanú sumu vrátiť do jedného roka, čo sa však nestalo, navyše odporkyňa prehlásila, že požičanú sumu ani nie je ochotná mu vrátiť.
Neskôr na návrh navrhovateľa tunajší súd Uznesením č.k. 12 C 76/2004-32 zo dňa 10.10.2005 pripustil do konania na strane odporkyne ako odporcu v 2. rade T.. L. U.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2005.
Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu v lehote 10 dní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila tak, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde, nakoľko peniaze vo výške 130.000,- Sk zaslané na jej účet neboli určené jej, a už vôbec nie ako pôžička na základe akejkoľvek ústnej dohody. Tieto prostriedky boli určené jej vtedajšiemu manželovi, odporcovi v 2. rade, T.. L. U., ktorý bol právnym zástupcom navrhovateľa, a ktorého spoločnosť sa zaoberala poskytovaním pôžičiek. Peniaze, ktoré navrhovateľ odporkyni na účet viackrát poukázal, boli vždy určené na poskytnutie pôžičky záujemcovi, ktorý vystavil zmenku na spoločnosť. Po vrátení pôžičky bol zmenka zničená. Preto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že peniaze požičiaval odporkyni alebo jej bývalému manželovi. Ďalej poukázala na to, že
konanie navrhovateľa je nečestné, a nie je to prvý spor voči im obom, napr. konania vedené pred tun. súdom sp. zn. 7 C 254/2004 a 19 C 68/2004, ďalší spor je vedený pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 12 C 169/2004. Najpodobnejší spor je ten, ktorý je vedený pred tun. súdom pod sp. zn. 7C 254/2004, kde ide presne o rovnaký prípad. Na záver uviedla, že navrhovateľ podobne ako ich, žaluje viaceré osoby, falšuje dôkazy, bolo na neho podaných viacero trestných oznámení. Jeho konanie voči nej pramení z toho, odporkyňa ho odmietla podporovať v jeho protiprávnom konaní, za čo sa jej navrhovateľ pomstí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne L. Š.j, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpismi z účtu, pokladničným dokladom, zmluvami o postúpení pohľadávky, prehlásením postupníka, výpisom z obchodného registra právnych nástupcov pôvodne označeného navrhovateľa, informáciami peňažného ústavu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Z dokladu vystaveného Slovenskou sporiteľnou dňa 19.4. 2004 vyplynulo, že vkladateľ, I.. T. L. vložil dňa 14.12. 2001 na účet č. XXXXXXXX/XXXX - majiteľ účtu Q. U., hotovosť vo výške 130.000,- Sk.
Z výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne ( č. účtu XXXXXXXX/XXXX ) vyplynulo, že dňa 14.12.2001 bola na tento účet vložená hotovosť vo výške 130.000,- Sk I.. T. L..
Z obsahu pripojených spisov ( 12C 76/04, 10C 141/02, 19C 68/04 ) súd zistil, že navrhovateľ podal viacero žalôb na tunajší súd voči odporcom, všetko titulom pôžičiek.
Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 6T17/2008 zo dňa 20.01.2012 bolo zistené, že súd oslobodil obžalovaného T.. L. U. spod obžaloby zo dňa 11.04.2008 pre skutok prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že si dňa 04.09.2003 požičal sumu 416.000,- Sk od I.. T. L., čím mu spôsobil škodu.
Z prednesu likvidátora MaM-INVEST s.r.o. v likvidácii, I.. T. L. (právneho nástupcu I.. T. L.) pred dožiadaným Okresným súdom Košice 2 vyplynulo, že žiadal návrhu vyhovieť, dňa 12.12.2001 mu telefonovala odporkyňa v 1. rade do hotela Kriváň v Lúčivnej, že súrne potrebuje požičať sumu 130.000,- Sk. Nepamätal sa, či sa jej pýtal, na čo ich potrebuje, ale nepovedala, mu na čo ich potrebuje, ale povedala, že do roka ich vráti.
Keď mu ich odporkyňa v 1. rade po roku nevrátila, povedala, aby si peniaze pýtal od odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade bol koncom januára 2003 vzatý do väzby, peniaze nemal a preto mu ich nemal z čoho vrátiť. Odporca v 2. rade žiadal od neho sumu 118.000,- Sk ako pôžičku pre svojho klienta Š. A.. Ostatné pôžičky odporcom poskytoval pre ich potreby ako súkromná osoba, nie ako obchodná spoločnosť. Výpisom z účtu preukázal, že odporcom požičal dňa 14.12.2001 sumu vo výške 130.000,- Sk. Navrhovateľ teda poukázal, že peniaze požičal odporkyni v 1. rade na základe jej telefonickej prosby, k odovzdaniu peňazí došlo 14.12.2001 bezhotovostným vkladom, išlo o pôžičku patriacu do BSM odporcov v 1. a 2. rade, svedkov na uvedené nemal žiadnych, poukázal na ním založené listinné dôkazy.
Podobne vypovedal i pred tunajším súdom osobne, na pojednávaní konanom dňa 19.6.2009. Potvrdil, že išlo o pôžičku odporkyni v 1. rade v žalovanej výške s tým, že telefonicky mu oznámila, že do roka mu pôžičku vráti, nepamätal si účel pôžičky, v podstate išlo o pôžičku medzi ním ako otcom a ňou ako dcérou na základe ústnej dohody. Odporcu v 2. rade žaloval titulom trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase poskytnutia pôžičky, príslušenstvo si nárokoval od nasledujúceho dňa po uplynutí ročnej lehoty, t.j. od 15.12.2002, žiadal zabezpečiť zo strany súdu informáciu zo P. P., J..P.., kto disponoval súčtom č. XXXXXXXXXX, kto peniaze z účtu vybral, t.j. výber za mesiac november 2001.
Zároveň požiadal o zmenu petitu, ktorú súd uznesením č.k. 12 C 76/2004-163 zo dňa 19.6.2009 tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 4. 315,21 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 15.12.2002 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z výsluchu odporkyne v 1. rade vyplynulo, že nie je nič pravdy z toho, čo tvrdil navrhovateľ. Žiadne peniaze, ktoré jej navrhovateľ požičal, mu v súčasnosti dlžná nie je. Nepoprela, že by jej tento peniaze nepožičal, ale všetky mu vrátila. Žalovaná suma nebola pôžičkou, ona tieto peniaze nikdy nevidela, nemala ich v ruke, hoci prišli na jej účet, všetky peniaze na jej účte však používal odporca v 2. rade, ktorý mal k účtu dispozičné právo, na svoje podnikanie, ako advokát, za trvania manželstva. Ona bola v
tom čase na materskej dovolenke, o týchto peniazoch nemala vedomosť, lebo s nimi nakladal odporca v 2. rade. Odporca v 2. Rade s týmito peniazmi podnikal tak, že tieto peniaze požičiaval za úroky rôznym ľuďom. Nakoľko sa s odporcom v 2. Rade medzitým rozviedla, už sa jej nepodarilo zistiť, komu boli tieto peniaze požičané. I.. L. Q., ako svedok môže pred súdom potvrdiť, že navrhovateľ ešte v roku 2003 i v jej prítomnosti potvrdil, že ona a odporca nie sú mu dlžní žiadnu sumu, preto navrhovateľ nemohol podať na nich žalobu v roku 2004. Návrh preto ako nedôvodný žiadala zamietnuť.
Z výsluchu odporcu v 2. rade vyplynulo, že považoval návrh za bezdôvodný. Uviedol, že žaloba je osobnou pomstou navrhovateľa voči nemu za to, že zastupoval on a odporkyňa v 1. Rade klientov navrhovateľa, ktorých tento oklamal a okradol. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ vedie voči nemu trestné konanie o zaplatenie 400.000,- Sk, kde si sám na písacom stroji vyrobil falzifikát ako uznanie dlhu a pod. Toto konanie je právoplatne skončené a odporca v 2. rade bol spod žaloby oslobodený. Dlhy voči navrhovateľovi nemá a návrh preto žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
Z výsluchu svedkyne L. Š. vyplynulo, že ona iba z počutia od navrhovateľa v r. 2005 sa dozvedela, že odporcovia dlžia navrhovateľovi sumu cca 200.00- Sk, čo ju prekvapilo, lebo mali medzi sebou dobré vzťahy. Sama ďalej uviedla, že ona osobne žiadnych obchodných transakcií medzi účastníkmi konania svedkom nebola.
Z obsahu kópie zápisnice z pojednávania vo veci č.k. 19C 68/04 na tunajšom súde v právnej veci I.. T. L. proti odporcovi T.. L. U. o zaplatenie 416.000,- Sk zo dňa 21.09.2004, konkrétne z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že požičiaval odporcovi a jeho manželke ( dcére ) rôzne sumy, v ich genéze popísanej samotným navrhovateľom nie je ani zmienky o pôžičke v žalovanej výške v konaní 12 C 76/2004.
Zo svedeckej výpovede I.. L. Q. v konaní č. k. 7 C vyplynulo, že mal vedomosť o požičiavaní peňazí zo strany navrhovateľa U., dozvedel sa o tom v čase vzatia odporcu v 2. rade do väzby ( cca rok 2003 ), kedy sa svedok zaujímal, komu ešte odporca v 2. rade peniaze dlžil, nakoľko i jemu samotnému dlžil veľkú sumu. V tomto čase došiel do kontaktu s navrhovateľom, ktorý uviedol, že je rád, že dostal od U.F.v peniaze, čo mu boli dlžní, späť.
Súd návrh navrhovateľa na ustanovenie mu zástupcu z radu advokátov Uznesením č. j. 12 bC 76/2004 -260 zo dňa 3.2.2009 v spojení s Uznesením Krajského súdu č. k. 7 Co 212/10_309, právoplatne dňa 23.7.2010, zamietol
Predmetom tohto sporu je pôžička medzi občanmi.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.l Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Súd mal v konaní preukázané, že pôvodne označený navrhovateľ I.. T. L. v priebehu konania postúpil na súde uplatnenú pohľadávku právnickej osobe „M+M-INVEST, s.r.o. v likvidácii", IČO: 31 681 107 so sídlom v Košiciach a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2006, ktorej konateľom bol od 17.03.2004 on, následne od 25.08.2005 sa stal likvidátorom tejto spoločnosti. Ďalej bolo preukázané, že pohľadávka z tejto obchodnej spoločnosti bola postúpená na ďalšiu právnickú osobu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2009, konkrétne na „CITIUS s.r.o. v likvidácii", ktorej jediným zakladajúcim spoločníkom, jediným konateľom a dňom 03.04.2009 i likvidátorom bol opätovne I.. T. L..
Súd pripustil viaceré návrhy na zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa v zmysle zhora uvedeného naposledy uznesením zo dňa 5.8.2009, právoplatným 18.09.2009.
Súd mal v konaní takisto riadne preukázané, že pôvodne označený navrhovateľ ( otec odporkyne v 1. rade a bývalý svokor odporcu v 2. rade ) previedol sumu v žalovanej výške 130.000.- dňa 14.12.2001 č. účtu XXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom bola odporkyňa v 1.rade a dispondentom v spornom období odporca v 2. rade, ďalej bolo preukázané, že v spornom období boli odporcovia v 1. a 2. rade v manželskom zväzku, ktorý trval až do roku 2003, takisto bolo preukázané, že navrhovateľ v dlhom časovom období požičiaval peniaze množstvu subjektov.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vrátenia určitej peňažnej čiastky s tvrdením, že ju odporkyni v 1. rade zaslal na jej účet, v tomto prípade však leží dôkazné bremeno o tomto tvrdení na navrhovateľovi. V prípade, že odporca tvrdí, že plnenie prijal na základe zmluvného dojednania, je na odporcovi, aby preukázal existenciu a obsah tvrdenej dohody, podľa ktorej bol oprávnený plnenie prijať, poprípade podľa ktorej nie je k vráteniu plnenia povinný.
Problematika dôkazného bremena je riešená množstvom judikatúry, v súlade s konštantnou judikaturou je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky.
Pokiaľ sa teda veriteľ (navrhovateľ) domáha splnenia dlhu ( titulom pôžičky) je na ňom, aby preukázal vznik splatnej pohľadávky voči dlžníkovi (v danom prípade voči odporcom v 1. a 2. rade ), pokiaľ bolo preukázané, že takáto pohľadávka skutočne vznikla, môže sa dlžník brániť tvrdením, že taká pohľadávka už zanikla, dôkazné bremeno ohľadom existencie právnych skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu však leží na dlžníkovi. Neunesenie bremena tvrdenia, či dôkazného bremena ( §§ 101 ods. 1, 120 ods. 1 O.s.p.) vedie k vydaniu nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
V danom konaní, ktoré je svojou povahou konaním sporovým, ovládaným zásadou prejednávacou, je treba poukázať, že ak nie sú tvrdenia navrhovateľa preukázané, a to ani na základe navrhovaných dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, stíhajú účastníka konania - navrhovateľa nepriaznivé procesné dôsledky s tým spojené.
Ak sa teda navrhovateľ domáhal vrátenia určitej finančnej čiastky s tvrdením, že túto odporkyni (odporcom ) poskytol titulom pôžičky, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení, nestačí len tvrdenie, že došlo k ústnej dohode, ktorú protistrana navyše popiera, teda za situácie, kedy správnosť tohto tvrdenia je medzi účastníkmi sporná, musí byť v konaní riadne preukázaná, čo sa v danom prípade nestalo. I keby došlo k situácii, že skutočne došlo k pôžičke, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vyhlasovania rozsudku odporcovia voči navrhovateľovi nemali žiadnu podlžnosť (výsluch svedka Q., obsah zápisnice z obdobnej kauzy v súvislosti s výsluchom navrhovateľa).
Súd mal nepochybné preukázané, že dňa 14.12.2001 došlo k prevodu finančného obnosu v žalovanej výške v prepočte na 130.000,-Sk z účtu fyzicky patriaceho pôvodne označenému navrhovateľovi na účet fyzicky patriaci odporkyni v 1. rade - jeho dcére, takisto bolo preukázané, že dispondentom tohto účtu bol odporca v 2. rade, vtom čase manžel odporkyne v 1. rade, z čoho vyplynulo, že v tom čase boli vzťahy medzi účastníkmi konania dobré.
Súd pripustil dokazovanie navrhované zo strany navrhovateľa i ohľadom poskytovania informácií z peňažného ústavu, ktoré ním tvrdené skutočnosti o spornom vklade a majiteľovi účtu potvrdili.
Súd po vykonanom dokazovaní vec vyhodnotil tak, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojho tvrdenia, že skutočne išlo o pôžičku z jeho strany voči odporkyni v 1. rade s riadne dohodnutou dobou splatnosti, takisto čo sa týka odporcu v 2.rade, ktorého žaloval ako manžela odporkyne v 1. rade na tom skutkovom základe, že ním požičané peniaze odporkyni v 1. rade išli do masy bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade ako manželov. Zistenia, kto peniaze z účtu v spornom období vybral, kto s nimi disponoval, pre inštitút „pôžičky" je právne irelevantný, nakoľko navrhovateľ žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal súdu, že skutočne k pôžičke ako takej došlo.
Z obsahu spisu mal súd nesporne preukázané, že navrhovateľ požičiaval peniaze viacerým subjektom, čo bolo preukázané jednak korešpondenciou, jednak navrhovateľom pripojenými súdnymi rozhodnutiami v obdobných kauzách, kde boli pôžičky poskytnuté jednak zo strany samotného I.. T. L.,
jednak obchodnými spoločnosťami, ktorých likvidátorom bol menovaný, avšak konkrétne v danej veci a navyše za jeho tvrdenia čo všetko odporkyni predtým daroval, tvrdenia v období nasledovnom po spornom období, že odporcovia už nie sú mu nič dlžní ( č.k. 19C 68/2004, svedecká výpoveď I.. Q.) navrhovateľ neprodukoval žiaden dôkaz, okrem dokladu o vložení žalovanej sumy na účet odporkyne v 1. Rade, s ktorým účtom disponoval i odporca v 2.rade. Naviac riadne predvolaný navrhovateľ sa posledných súdnych konaní vôbec nezúčastňoval. Pre súd nebolo za danej situácie postačujúce iba tvrdenie navrhovateľa, že peniaze na účet odporkyne v 1. rade vložil, ale podstatné vo veci bolo preukázané zistenie, že tieto peniaze neboli osobne určené ani pre jedného z odporcov, ktoré podľa ich vyjadrenia žiadne peniaze osobne od navrhovateľa, titulom pôžičky, nepožadovali.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd jeho návrh v celosti zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní úspešným odporcom v 1. a 2. rade nepriznal ich náhradu, nakoľko týmto žiadne trovy konania nevznikli.
O povinnosti navrhovateľa zaplatil trovy štátu súd rozhodol v súlade s § 148 O.s.p., nakoľko súd zo štátnych finančných prostriedkov zaplatil za informáciu od P. P. o stave na účte odporkyne v 1. rade sumu 25,73 Eur na základe Uznesenia č. k. 12 C 76/2004-296 zo dňa 19.3.2010 a ďalej sumu 24,-Eur na základe Uznesenia č. k. 12 C 12 76/2004- 406 zo dňa 23.11.2011.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, písomne v 3 rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolatel' domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p.).