Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/113/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: T - King, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 906/16, 962 12 Detva, IČO: 45 587 736, zastúpený: JUDr. Valéria Brťková, nar. 14.06.1949, bytom Ružiná 210, 985 52 Lučenec, proti žalovanému: ETLS s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 373/11, 911 01 Trenčín, IČO: 44 328 176, o zaplatenie sumy 204,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 204,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z tejto sumy od 02.04.2012 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 07.06.2013 doručená žaloba žalobcu, ktorou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 204,- eur spolu s 9,00 % úrokmi z omeškania ročne z tejto sumy od 02.04.2012 do zaplatenia a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 60,- eur. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 512013 vo výške 204,- eur splatnú dňa 03.02.2012 a to za uskutočnenie prepravy, ktorú uskutočnil žalobca pre žalovaného na základe objednávky žalovaného vozidlom s evidenčným číslom T. XXXAU - H. XXC. Zároveň si uplatnil aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 60,- eur. Žalovaný bol výzvou zo dňa 31.12.2012 vyzvaný na úhradu dlžnej sumy avšak neúspešne. Následne bol žalovaný opakovane vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, avšak opakovane neúspešne.

Vo veci súd vydal platobný rozkaz č. k. -21 dňa 08.08.2013, ktorý bol pre nedoručenie žalovanému do vlastných rúk uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -26 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2013, zrušený v plnom rozsahu.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nenariadil pojednávanie, pretože v uvedenom prípade ide o drobný spor a vo veci možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania s použitím . Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a poučením doručená s použitím dňa 19.08.2013. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd sa oboznámil so žalobou, emailovou objednávkou žalovaného zo dňa 03.02.2012 a potvrdením emailovej objednávky žalobcom, objednávkou č. 20120008, faktúrou č. 512013, podacím lístkom č. RR736973603SK, mandátnou zmluvou zo dňa 13.12.2012, vyúčtovaním nákladov zo dňa 10.05.2013, výzvou k úhrade zo dňa 19.12.2012, prednou stranou nedoručenej zásielky žalovanému s dátumom uloženia 27.12, poštovým podacím hárkom s podacím číslom 79059504, výzvou na dobrovoľné usporiadanie pohľadávky - pokus o zmier zo dňa 12.03.2013, prednou stranou nedoručenej zásielky žalovanému s dátumom uloženia 14.03, podacím hárkom s podacím číslom 78935540, výpisom z Obchodného registra na žalovaného zo dňa 06.06.2013, výpisom z Obchodného registra na žalovaného zo dňa 25.10.2013, výpisom z Obchodného registra na žalobcu zo dňa 25.10.2013, medzinárodným nákladným listom č. 0202389, faktúrou č. 2011/350, objednávkou prepravy, medzinárodným nákladným listom č. 5079697, medzinárodným nákladným listom č. 0202388 a výpisom z Obchodného registra na žalovaného zo dňa 28.03.2014.

Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o preprave tovaru, na základe ktorej žalobca uskutočnil dňa 03.02.2012 pre žalovaného prepravu tovaru. K uzatvoreniu zmluvy došlo na základe iniciatívy žalovaného, ktorý kontaktoval žalobcu emailom zo dňa 03.02.2012, ktorého súčasťou bola aj objednávka prepravy tovaru, ktorú žalobca v ten istý deň prijal. Predmetom zmluvy bola prepravu tovaru ktorá sa mala podľa zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tak, že nakládka tovaru mala byť uskutočnená dňa 03.02.2012 a vykládka tovaru dňa 04.02.2012. Z predložených medzinárodných nákladných listov č. 0202389 a 0202388 vyplýva, že žalobca uskutočnil prepravu tovaru, pričom tovar bol prepravovaný v dňoch 03.02.2012 a bol prevzatý dňa 04.02.2012. Po uskutočnení prepravy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 512013 na sumu 204,- eur s dátumom splatnosti 01.04.2012. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti t. zn. dňa 01.04.2012 žalobcovi dobrovoľne neuhradil. Žalobca vyzval žalovaného opakovane na úhradu vystavenej faktúry, avšak neúspešne.

Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

Podľa dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

Podľa , ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

Podľa článku 1 Dohovoru o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa článku 4 Dohovoru o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

Podľa záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa prvá veta , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov a zmluvy, súd vec právne posúdil takto:

Súd posudzoval charakter účastníkov konania, za účelom posúdenia aplikácie príslušného právneho predpisu na uvedený právny vzťah. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci konania sú v zmysle podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie je predmetom tohto konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, posúdil súd predmetnú vec podľa príslušných ustanovení .

Žalobca a žalovaný uzatvorili platne zmluvu o preprave veci podľa a nasl., ktorou sa žalobca ako dopravca zaviazal uskutočniť pre žalovaného ako odosielateľa prepravu veci. Žalobca uskutočnil prepravu veci, ako ďalší dopravca, pričom k prevzatiu žalovaným predmetného tovaru došlo v zmysle zmluvy o preprave veci dňa 04.02.2012. Uzavretie prepravnej zmluvy ako aj samotné uskutočnenie prepravy mal súd preukázané z predloženého medzinárodného nákladného listu č. 0202389 a 0202388. Vykonaním prepravy veci do miesta určenia, prevzatím prepravovanej veci v čase dohodnutom v zmluve, splnil žalobca svoju časť povinností vyplývajúcich z uzavretej prepravnej zmluvy. Prepravná zmluva je zmluvou odplatnou. Po uskutočnení prepravy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 512013 vo výške 204,- eur za účelom úhrady odplaty za uskutočnenú prepravu. Žalovaný vystavenú faktúru žalobcovi v lehote splatnosti neuhradil. Vzhľadom k tomu, že žalobca splnil svoju časť povinností z uzavretej prepravnej zmluvy, žalovaný nezaplatením odplaty svoju časť záväzku nesplnil, bola žaloba podaná dôvodne. Žalobcovi splnením povinností zo zmluvy vzniklo právo na zaplatenie odplaty, ktorú mu žalovaný dobrovoľne neuhradil, preto v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne.

Okrem samotnej istiny, si žalobca v konaní uplatnil aj úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. V zmysle príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. V uvedenom prípade súd nemal z predloženého vyúčtovania preukázanú účelnosť vynaložených nákladov. Za účelné nepovažoval ani samotné uzatvorenie mandátnej zmluvy, na základe ktorej boli uskutočnené žalovanému dve výzvy. Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že aj keď tieto náklady žalobca označil v žalobe ako náklady spojené s vymáhaním dlhu, súd podľa obsahu uplatneného nároku tento posúdil ako uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V uvedenom prípade žalobca, podľa názoru súdu neúčelne, uzatvoril mandátnu zmluvu, na základe ktorej došlo zo strany mandatára k vymáhaniu pohľadávky pre žalobcu a to spôsobom zaslania dvoch výziev na úhradu dlžnej sumy, ktoré samotnému žalovanému ani neboli riadne doručené. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný ich v odbernej lehote neprevzal, a boli vrátené mandatárovi. Následne, vzhľadom k neúspešnosti tohto spôsobu vymáhania pohľadávky, žalobca podal na súd žalobu, kde si uplatnil aj odmenu, ktorú uhradil mandatárovi. K samotnej odmene, okrem už vyššie uvedenej neúčelnosti takto zvoleného postupu, súd odmenu nepovažuje ani za nijak preskúmateľnú. Náklady spojené s uplatnením majú predstavovať náklady, ktoré reálne žalobcovi vznikli, boli účelne vynaložené, t. zn. malo by ísť o súčet jednotlivých nákladov, ktoré žalobca vynaložil. V uvedenom prípade, už pri prvej výzve, mandátna zmluva bola uzatvorená dňa 13.12.2012 a prvá výzva adresovaná zo strany mandatára žalovanému na úhradu dlžnej sumy, ktorá bola uskutočnená dňa 19.12.2012, obsahuje položku, vo výške 60,- eur, ktorú predstavujú náklady mandatára a ktorú si následne uplatnil v tomto konaní aj žalobca ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Vzhľadom k tomuto vyčísleniu, t. zn. k vyčísleniu bezprostredne po uzatvorení zmluvy, nemohlo ísť reálne o nejaké konkrétne vynaložené náklady, ale pravdepodobne o nejaký paušálny poplatok, ktorý zrejme mandatár si uplatňuje za uskutočňovanie predmetných činností, ktorý nemožno považovať za náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Napriek tomu, že uvedená suma 60,- eur bola už uplatnená a od žalovaného vyžadovaná v prvej výzve, mandatár uskutočnil vyúčtovanie predmetných nákladov opakovane a to dňa 10.05.2013, pričom z tohto vyúčtovania vyplýva nasledované zloženie nákladov, ktoré mali byť mandatárom vynaložené a to 12,- eur poštovné, režijné náklady vo výške 5,- eur, telefónne náklady vo výške 10,- eur, administratívna práca vo výške 20,- eur, strata času 5,- eur, ktoré zvýšil o daň z pridanej hodnoty. Takto vyčíslené náklady súd považuje za nepreskúmateľné, vzhľadom, k tomu, že žiadne ďalšie listinné dôkazy preukazujúce jednotlivé položky neboli predložené, pričom súd opakovane uvádza, že takto vynaložené náklady nepovažuje za účelné z hľadiska ich vynaloženia. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, označených žalobcom ako nákladov spojených s vymáhaním dlhu, preto súd žalobu v tejto časti, t. zn. v časti príslušenstva pohľadávky, zamietol.

Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia , z úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania a to vo výške 9,00 %. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,00 % t. zn. zákonné úroky za použitia a nariadenia vlády SR č. predstavujú 9,00 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 8 percentuálnych bodov) odo dňa omeškania t. zn. od 02.04.2012 až do zaplatenia.

Podľa žalovaný je povinný splniť povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti, bol úspešný v celej uplatnenej pohľadávke, úrokoch z omeškania, nebol úspešný v časti nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky, priznal mu súd náhradu trov konania v plnej výške, a to v celkovej výške 16,50 eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť ,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.