Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: F. T., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. XXX, M. a otec - R. T., nar. XX.XX.XXXX, R. M. Č.. XXX, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa podal dňa 09.01.2014 na tunajší súd návrh na úpravu styku s maloletým ako aj na zníženie výživného na maloletého zo sumy 80,- eur na sumu 30,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 21.02.2014 otec maloletého svoj návrh v časti o zníženie výživného zobral späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Uznesením č.k. -47 zo dňa 21.02.2014 súd v tejto časti konanie zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12.03.2014. Vo svojom návrhu otec uviedol, že maloletý žije so svojou matkou, ktorej bol rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 17.09.2013 zverený do osobnej starostlivosti a on bol zaviazaný k plateniu výživného v sume 80,- eur mesačne. V uvedenom konaní styk otca s maloletým upravený nebol, nakoľko to ani nenavrhovali. Dohodli sa však s matkou, že sa s maloletým môže stýkať každú sobotu a nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod.. Od predmetného súdneho konania však bol s maloletým maximálne trikrát, keďže neustále mu je bránené s maloletým sa stretávať, pričom najmä stará matka maloletého „straší“ a maloletý začne plakať, keď si po neho má ísť. On však má záujem podieľať sa na výchove maloletého, a preto má záujem sa s ním stretávať. Z tohto dôvodu žiadal súd o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

Matka maloletého sa k návrhu otca písomne vyjadrila v tom smere, že s návrhom nesúhlasí, najmä pokiaľ sa týka styku otca s maloletým. Uviedla, že R. T. nie je biologickým otcom dieťaťa. Uviedla, že otcom je G. G.. R. T. bol do rodného listu maloletého zapísaný ako otec, nakoľko sa na tomto spolu dohodli, pretože sľuboval, že s ňou bude žiť, všetko im obom zabezpečí a bude sa starať o dieťa. Toto sa však podľa vyjadrenia matky nikdy nenaplnilo. Od kedy sa maloletý narodil, nič na neho neplatil, ani mu nič nekupoval. V skutočnosti však R. T. je násilnej povahy, atakuje ju aj jej matku, vyvoláva konflikty a má problémy s alkoholom a návykovými látkami, z práce ho vždy prepustili pre drobné krádeže, peniaze minul na omamné látky a na automaty. Uviedla, že o maloletého sa stará výlučne ona za pomoci svojej rodiny a je pravdou, že nechce, aby sa maloletý s otcom stretával, lebo je násilnej povahy, maloletý sa ho bojí, pretože už viackrát ju pred ním bil, atakoval aj jej matku, na čo bola privolaná neraz aj polícia.

Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd preveril jeho správanie sa a aby zakázal jeho styk s maloletým dieťaťom, nakoľko to nie je v záujme dieťaťa.

K návrhu otca a k vyjadreniu matky sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že posledná úprava vo veci výchovy a výživy maloletého F. sa uskutočnila len pred tromi mesiacmi, otec v tomto konaní nežiadal upraviť styk s maloletým, rodičia boli schopní dohodnúť sa aj na výživnom. Voči tomuto rozsudku odvolanie nepodali. Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nevykonávalo žiadne opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko rodičia neavizovali problémy pri styku a nežiadali oddelenie o poskytnutie sociálneho či psychologického poradenstva pri zvládnutí problémov pri rozchode rodičov maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zaslal súdu aj správu zo šetrenia výchovného prostredia u matky, kde bolo zistené, že maloleté dieťa má u matky vytvorené vhodné podmienky na výchovu. V čase návštevy bola doma stará matka maloletého, ktorá uviedla, že matka maloletého je na pracovnom pohovore. Z jej vyjadrenia vyplynulo, že otec maloletého nie je jeho biologickým otcom a že matka maloletého má vedomosti o tom, že otec užíva návykové látky. Maloletý sa ho bojí, pričom tieto skutočnosti môže potvrdiť aj jeho lekárka G.. R..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s návrhom, s vyjadrením matky a kolízneho opatrovníka, s listinnými dôkazmi: rodným listom maloletého, s potvrdením z 20.02.2014 o podaní oznámenia matkou na otca maloletého na OO PZ Šamorín, s lekárskym nálezom z 06.03.2012, s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. a sp.zn. , ktoré si súd nechal pripojiť na nahliadnutie, s odpoveďou na lustráciu v registri priestupkov na otca i na matku maloletého, s lustráciou na otca v evidencii GP SR a v evidencii MS SR, s výsledkom lustrácie ZVJS na osobu otca, s odpisom z RT na osobu otca, so správou obce M. o povesti otca maloletého a matky maloletého zo dňa 17.02.2014, s vyjadrením OO PZ Šamorín z 04.03.2014, so správou o zdravotnom stave maloletého od G.. R. z 24.03.2014, s lekárskym potvrdením predloženým matkou zo dňa 27.03.2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z rodného listu maloletého vyplýva, že ako otec je v ňom zapísaný R. T. a ako matka I. E.. Z pripojeného spisu sp.zn. vyplýva, že rozsudkom č.k. -14 zo dňa 17.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.10.2013, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného vo výške 80,- eur mesačne. Styk otca s maloletým upravovaný nebol. Z návrhu otca vyplýva, že sa mali s matkou maloletého dohodnúť na tom, že sa s maloletým môže stretávať každú sobotu a nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., čo však matka nerešpektuje a neumožňuje mu stretávať sa s maloletým. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že jednak R. T. nie je biologickým otcom dieťaťa, a v tomto smere si podala návrh na „zrušenie otcovstva“, a jednak ona ako matka maloletého nechce, aby sa jej syn stretával s R. T. z dôvodu, že je násilnej povahy, neustále sa jej ako aj jej rodine vyhráža, maloletý sa ho bojí a v neposlednom rade R. T. má problémy s návykovými látkami, pričom bol aj viackrát odsúdený za násilné trestné činy.

Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastník konania otec maloletého uviedol, že otcovstvo k maloletému uznal súhlasným vyhlásením na matrike, mal vedomosť o tom, že matka maloletého udržiava kontakt aj s osobou menom G. G.. Na pojednávaní predniesol návrh na úpravu jeho styku s maloletým v tom smere, aby sa mohol s maloletým stretávať každý druhý víkend od soboty od 09:00 hod. od rána do nedele večera, s tým, že by maloletý u neho prespal. V nepárne víkendy žiadal, aby sa s maloletým mohol aspoň stretnúť, resp. vidieť. Otec maloletého uviedol, že je ochotný podstúpiť testovanie na prítomnosť omamných látok v tele, s tým, že žiadal, aby také potvrdenie priniesla aj matka maloletého.

Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastníčka konania matka maloletého uviedla, že od začiatku R. T. informovala o tom, že biologickým otcom dieťaťa je G. G.. Ten však do rodného listu nebol zapísaný, nakoľko spolu mali vzájomné konflikty. Už si aj podala návrh na „zrušenie otcovstva“ R. T.L., toto konanie však bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, lebo poplatok zaplatila až oneskorene. Mieni si podať opäť nový návrh. S návrhom na úpravu styku otca s maloletým nesúhlasí, nakoľko maloletý sa ho bojí, nemá k nemu vyvinuté žiadne citové väzby, R. T. nepovažuje za svojho otca, ani ho neoslovuje ako otec. Uviedla, že mala záujem, aby medzi nimi bol vytvorený vzťah otec - syn, avšak toto nefungovalo.

Keď sa maloletý narodil, nejaký čas spolu žili, avšak ani toto nefungovalo, nakoľko R. T. ju bil, spolužitie ukončili pred rokom a pol. Návrh na úpravu styku otca s maloletým navrhla zamietnuť, nakoľko s ním nesúhlasí a pridržiava sa dôvodov, ktoré uviedla v písomnom podaní. Predložila tiež potvrdenie o tom, že deň pred pojednávaním nahlásila na polícii, že ju otec maloletého chcel fyzicky napadnúť a aj jej priateľa. Dodala, že asi pred tromi týždňami jej R. T. zatelefonoval a uviedol, že ak mu do nedele dá 3.000,- eur, tak dá maloletému a jej rodine pokoj, v opačnom prípade jej dá zobrať maloletého. Svedkov, ktorých uviedla v písomnom podaní, žiadala vypočuť, pokiaľ by to bolo potrebné, aby dosvedčili násilné správanie sa R. T.. Poprela, že by mala problémy s omamnými látkami, vylúčila, že by tieto niekedy užívala, o čom je ochotná priniesť aj potvrdenie.

Na pojednávaní v rámci výsluchu kolízna opatrovníčka navrhla, vzhľadom k tomu, že je tu podozrenie, že otec maloletého údajne užíva omamné látky, aby tento predložil lekárske potvrdenie preukazujúce, či užíva omamné látky, nakoľko až potom je podľa názoru kolízneho opatrovníka možné rozhodnúť o tom, či sa otec môže stýkať s maloletým a teda či je to v záujme maloletého dieťaťa. Tiež navrhla zabezpečiť správu z obce o povesti účastníkov konania a zabezpečiť trestné spisy týkajúce sa otca maloletého. Súd sa stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka dieťaťa a uložil otcovi i matke povinnosť priniesť na nasledujúce pojednávanie potvrdenie o prítomnosti omamných látok v tele.

Z aktuálnej lustrácie na otca v Registri priestupkov vyplýva, že tento bol viackrát riešený pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, naposledy je v databáze záznam z 13.08.2013 o jeho ataku na starú matku maloletého, za čo dostal pokutu. Z lustrácie v evidencii GP SR vyplýva, že otec maloletého bol viackrát trestne stíhaný (podľa stavu ku dňu 21.02.2014 - celkom 8-krát), podľa lustrácie ZJVS bol z výkonu trestu odňatia slobody naposledy prepustený v roku 2006. Z odpisu z Registra trestov GP SR vyplýva, že otec maloletého bol celkom 5-krát právoplatne odsúdený, tu však ešte nie je zapísané odsúdenie tunajším súdom sp.zn. . Ďalej z lustrácie na osobu otca v evidencii Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že otec maloletého mal na tunajšom súde 5 trestných konaní, z tohto pod sp.zn. bol odsúdený pre drogovú trestnú činnosť, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2014. Vo veci sp.zn. bol dňa 24.02.2014 právoplatne odsúdený pre prečin porušovania domovej slobody. Zo správy z Obecného úradu Lehnice na osobu otca vyplýva, že tento nemá v obci dobrú povesť, majú podozrenie o tom, že menovaný užíva alkoholické nápoje a návykové látky. Správa o povesti matky je neutrálna, obec potvrdila, že na jej správanie sa voči spoluobčanom neobdržali žiadne sťažnosti. Z oznámenia OO PZ Šamorín z 04.03.2014 vyplýva, že matka podala priestupkové oznámenie na otca maloletého dieťaťa dňa 20.02.2014. Zo zadováženej lekárskej správy od G.. H. R. vyplýva, že maloletý prekonal afektívny záchvat, po neurologickom vyšetrení lekárka konštatuje normálny neurologický nález po prekonanom afektívnom záchvate so záverom: emocionálne podmienené afektívne stavy. Z aktuálnej lustrácie v príslušnom súdnom registri bolo zistené, že matka maloletého opäť podala návrh na „zrušenie otcovstva“ R. T. voči maloletému, konanie je vedené pod sp.zn. .

Na pojednávanie dňa 28.03.2014 sa otec maloletého nedostavil, hoci tento termín bral na predchádzajúcom pojednávaní na vedomie, svoju neprítomnosť nijak neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Teda súdu nepredložil ani potvrdenie o výsledku testovania na prítomnosť omamných látok v jeho tele, na čo bol súdom vyzvaný. Z toho dôvodu súd s poukazom na ust. vec prejednal v jeho neprítomnosti. Matka sa na pojednávanie dostavila a predložila súdu lekárske potvrdenie - výpis zo zdravotnej dokumentácie, z ktorého vyplýva, že neužíva a ani neužívala žiadne návykové látky. Na tomto pojednávaní matka uviedla, že po ostatnom pojednávaní jej R. T. oznámil, že sa maloletého zrieka a že s ním už nechce mať nič spoločné. Uviedla, že od ostatného pojednávania (t.j. od 21.02.2014) ju už potom vôbec nekontaktoval, ani ho nestrela, ani sa o maloletého nezaujímal a ani sa nedožadoval stretnutia s maloletým.

Kolízna opatrovníčka v záverečnom prednese navrhla súdu návrh otca na úpravu styku s maloletým zamietnuť, nakoľko s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na povesť otca i na jeho nedávne odsúdenie aj za prechovávanie drog, je toho názoru, že nie je v záujme maloletého dieťaťa upravovať styk otca s maloletým. Okrem toho otec sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, pričom návrh si sám podal, nepreukázal súdu, že neužíva drogy a nedeklaroval tak svoj skutočný záujem o stretávanie sa s maloletým.

Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode

Podľa ust. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa ust. ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa ust. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností.

Citované ustanovenia v prvom rade dávajú rodičom možnosť dohodnúť sa na úprave práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu. Medzi rodičovské práva a povinnosti patrí aj právo na styk s dieťaťom. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností preto patrí aj úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý si rodičia môžu dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého nich, alebo aj bez návrhu, súd. Hlavným kritériom pri rozhodovaní súdu o styku alebo pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tomto smere je záujem maloletého dieťaťa. Otázku styku treba posudzovať veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove), ako aj okolnosti na strane rodičov (napr. rodinné pomery, ekonomické pomery, predpoklady druhého rodiča zvládnuť osobnú starostlivosť o dieťa). Pod klauzulou „záujem maloletého dieťaťa“ zákon chápe najmä zdravý vývin dieťaťa, neohrozovanie jeho mravnej výchovy, jeho zdravotného vývoja a psychického vývoja. V záujme maloletého dieťaťa nie je ak rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom svojho života nevhodne vplýva na jeho výchovu a zdravý vývin. Tieto skutočnosti môžu viesť až k obmedzeniu, resp. zakázaniu styku rodiča s maloletým dieťaťom.

V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval, či úprava styku otca s maloletým dieťaťom tak ako ju navrhol otec a konkretizoval na pojednávaní, bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že posledná úprava práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu bola realizovaná rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -14 zo dňa 17.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.10.2013. Týmto rozsudkom súd o styku otca s maloletým nerozhodoval. Otec svoj záujem o styk s dieťaťom deklaroval v návrhu doručenom súdu dňa 09.01.2014, ako aj na prvom pojednávaní vo veci dňa 21.02.2014. Tu bol vyzvaný, aby na ďalšie pojednávanie priniesol lekárske potvrdenie o tom, či užíva omamné látky, s čím sám súhlasil, žiadal však takého potvrdenie požadovať aj od matky dieťaťa. Na pojednávanie dňa 28.03.2014 sa už nedostavil, neospravedlnil sa a ani nedoložil požadované potvrdenie. Okrem toho súd vykonaným dokazovaním zistil, že otec maloletého dieťaťa v obci M. nepožíva dobrú povesť, v obci majú podozrenie, že užíva návykové látky. Táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. , kde bol otec maloletého právoplatne odsúdený za prechovávanie omamných a psychotropných látok a to v rozsahu 1-4 a 1-6 jednorazových dávok. Zo skutkovej vety predmetného rozsudku vyplýva, že sa nejednalo o tzv. ľahké drogy ako napríklad konope, ale menovaný u seba prechovával skladačky s bielym kryštalickým materiálom - absolútnym metamfetamínom. K uvedenému skutku sa otec maloletého v celom rozsahu priznal, uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, bol preto právoplatne odsúdený. Okrem toho súd má za preukázané, že otec maloletého spôsobom svojho života a svojimi sklonmi k násiliu a k páchaniu trestnej činnosti môže narúšať záujem maloletého dieťaťa a to najmä jeho zdravý mravný i psychický vývin. Lekárka potvrdila, že dieťa prekonalo emocionálne podmienené afektívne stavy. Vzhľadom na účastníkmi predložené a súdom zaobstarané podklady možno skonštatovať, že otec maloletého bol viackrát priestupkovo riešený, viackrát bol trestne stíhaný a spolu 6-krát bol doposiaľ právoplatne odsúdený, naposledy rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 24.02.2014. Svedkov, ktorých uviedla v písomnom podaní matka, a ktorých žiadala v prípade potreby vypočuť, aby dosvedčili násilné správanie sa R. T.L., súd nepredvolával, nakoľko nepovažoval za potrebného ich vypočuť, keďže správanie sa otca maloletého a spôsob jeho života mal súd jednoznačne za preukázané zadováženými listinnými dôkazmi

- správami, výsledkami lustrácií z databáz príslušných štátnych orgánov ako aj z obsahu trestných spisov tunajšieho súdu.

Vykonaným dokazovaním s poukazom na vyššie uvedené zistenia má súd za preukázané, že nie je v záujme maloletého dieťaťa za takýchto okolností upravovať styk otca s maloletým dieťaťom tak ako to navrhoval otec. Treba skonštatovať, že užívanie drog, alebo hoci aj len ich prechovávanie, je celospoločensky nežiaducim javom, ktorý pri výchove a starostlivosti o maloleté deti nemá svoje miesto a nesmie byť akceptované. Treba povedať, že otec maloletého dieťaťa (ako napokon každý iný rodič), aj keď v konaní viackrát zarezonovalo, že nie je jeho biologickým otcom, má právo na styk s dieťaťom. Tento však súd určí len tak a v takom rozsahu, aby to bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd je toho názoru, že t.č. sa z realizácie výkonu tohto práva diskvalifikoval sám otec maloletého dieťaťa a to jednak spôsobom svojho života no i postojom k prejednávanej veci. S poukazom na všetky zistenia súd dospel k záveru, že upraviť styk otca za týchto okolností jednoznačne nie je v záujme maloletého dieťaťa. V tomto smere sa súd plne stotožnil aj so závermi kolízneho opatrovníka a konštatuje, že otec maloletého dieťaťa sám inicioval toto súdne konanie a napokon dá sa povedať, že sa sám deklasoval z možnosti, aby súd jeho návrhu vyhovel, či už úplne, alebo aspoň sčasti. Otec totiž nepredložil potvrdenie o tom, či užíva drogy, hoci s tým sám súhlasil a prejavil ochotu podrobiť sa takémuto vyšetreniu. Toto síce podmienil tým, že aj matka takého potvrdenie predloží. Matka takéto potvrdenie predložila, otec súdne pojednávanie a povinnosť toto potvrdenie súdu predložiť odignoroval. Preto súd dospel k záveru, že otec neprejavil skutočný záujem o styk s maloletým dieťaťom, a tak vyhovieť jeho návrhu by, s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nebolo v súlade so záujmami maloletého dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie zo strany matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, nakoľko títo účastníci konania sa tohto svojho práva v súlade s ust. pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca maloletého dieťaťa a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).