Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-192-2013.pdf
PDF · 97.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/192/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. C., L.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca G. C., L.. X.X.XXXX, trvale J. E. T.W. L. A. O. Č.. X, za účasti matky S. G., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej E. T. L. A. A. Č.. X a za účasti Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 110/2010 zo dňa 21.2.2012 tak, že zveruje maloletú G. C., L.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletej G. výživným za obdobie od 1.3.2014 do budúcna vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletej.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej doručil tunajšiemu súdu dňa 2.10.2013 podanie, ktorým žiadal súd o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti dôvodiac tým, že maloletá od 1.5.2013 býva s ním, keďže matka o dieťa neprejavuje záujem, maloletú ani nenavštevuje, neprispieva ani na úhradu jej potrieb, v tom čase matka dieťaťa podľa tvrdení otca mala bývať s priateľom v pivničných priestoroch v nevyhovujúcich podmienkach.
Na základe výzvy otec doplnil svoje podanie dňa 13.11.2013, uviedol, že on poberá dávky v hmotnej núdzi toho času vo výške po 159,90 €, matka dieťaťa podľa jeho vedomostí tieto poberá vo výške po 62,50 € a priložil kópiu rodného listu maloletej, kópiu rozsudku tunajšieho súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, poštové poukážky o úhrade poplatkov za obedy maloletej v školskej jedálni.
Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu otca vyhovieť a maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti, zo strany matky určiť primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletá G. bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 110/2010 zo dňa 21.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2012, v zmysle schválenej rodičovskej dohody zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorí obaja boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a vyživovacia povinnosť zo strany rodičov k maloletej G. určená nebola, zároveň bol určený dohľad nad výchovou maloletej G. po dobu 3 rokov od právoplatnosti rozsudku.
Matka sa na pojednávania, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, bez ospravedlnenia nedostavila, preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol bez jej prítomnosti.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že otec maloletej je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.3.2013, od 1.5.2013 poberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi spolu v sume 136,30 € mesačne a od 1.10.2009 je mu vyplácaný rodinný prídavok na dieťa 23,10 €.
Matka maloletej bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 10.1.2013 do 12.3.2013, dňom 13.3.2013 bola z evidencie vyradená pre nespoluprácu, úradom práce jej nie sú vyplácané žiadne dávky.
Otec spolu s maloletou býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho matky, úhrada za tento je 260 € mesačne, jeho matka pracuje ako opatrovateľka v Nemecku, v čase keď je na Slovensku, býva spolu s nimi v predmetnom byte, na náklady na bývanie a stravu otec svojej matke prispieva mesačne sumou 100 €.
Otec nevlastní žiaden majetok a okrem maloletej ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Otec maloletej bol naposledy zamestnaný v spoločnosti S. - G. D. J. kde bol zamestnaný od 1.2. do 19.3.2013, uvedený zamestnávateľ súdu uviedol ako dôvod skončenia pracovného pomeru „absencie - okamžité skončenie“, otec tento dôvod skončenia pracovného pomeru namietal, tvrdil, že telefonicky oznámil zamestnávateľovi, že končí pracovný pomer, čo zdôvodňoval tým, že nemal dostatočnú zručnosť na výkon práce, pričom má ukončené SOU a je vyučeným automechanikom.
Maloletá G. je v priamej starostlivosti otca od januára 2013, ako uviedol otec vo svojej výpovedi, toho času navštevuje 2. ročník základnej školy, kde jej otec za stravu v školskej jedálni uhrádza 1 € mesačne, za pobyt v školskom klube jej v minulosti uhrádzal 22 € mesačne, následne, na základe jeho žiadosti a hmotnej odkázanosti, za pobyt v školskej družine hradí tiež iba 1 € mesačne, maloletá v rámci školy navštevuje výtvarný krúžok, na začiatku školského roka jej otec uhradil poistné 10 €, zvyšok výdavkov v súvislosti s nástupom do školy hradila stará matka dieťaťa, maloletá zdravotné problémy nemá, matka na úhradu potrieb maloletej neprispieva žiadnou formou, s maloletou sa nestýka s výnimkou 2 stretnutí v poslednom roku pri škole maloletej.
Matka u kolízneho opatrovníka predniesla nesúhlas s otcom podaným návrhom, tvrdiac záujem o dieťa, ktoré mienila vziať do budúcna k svojej matke, kde pôvodne spolu s maloletou obývala samostatnú izbu, tvrdila, že je vlastníčkou motorového vozidla rok výroby 1997, čím zdôvodňovala, že si nepožiadala o priznanie dávok hmotnej núdze.
V čase šetrenia kolízneho opatrovníka matka maloletej bola tehotná, spolu s partnerom obývala jednu miestnosť v pivničných priestoroch rodinného domu vo vlastníctve starej matky jej partnera, na chod domácnosti matka s partnerom nijakým spôsobom neprispievali, priestory, ktoré obývali, boli vykurované elektrickým ohrievačom a nachádzalo sa tam jedno lôžko, na ktorom spala matka s partnerom, zariadenie bolo neúplné, hygiena obývaného priestoru bola veľmi slabá, matka nemala takmer žiadne zásoby jedla. Kolízny opatrovník konštatoval, že tieto aktuálne bytové pomery matky pre dieťa neboli vhodné. Situácia na strane matky nebola zmenená ani v čase ďalšieho šetrenia kolízneho opatrovníka začiatkom februára 2014 a na poslednom pojednávaní konanom vo veci dňa 28.3.2014
kolízna opatrovníčka doplnila svoje stanovisko uvedením, že X.X.XXXX matka porodila ďalšie dieťa, syna, v domácnosti vykázala mierne zlepšenie, rodina bola naďalej sledovaná a otvorenou zostávala i otázka ďalšieho ponechania jej novonarodeného syna v jej osobnej starostlivosti, vzhľadom na uvedené doporučovala návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť, doplnila, že s rodinou je naďalej pracované aj vzhľadom na v minulosti nariadený dohľad, rodina je sledovaná, je zaradená aj do projektu cez akreditované centrum Miesto pod Slnkom, žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletú zistené neboli a neboli signalizované ani prípadné problémy zo strany základnej školy, rodina, ako už bolo uvedené, je permanentné monitorovaná, monitorovaním bolo opakovane zistené, že otec zabezpečuje o maloletú kompletnú, riadnu starostlivosť, žiadne vážnejšie nedostatky v tejto zistené neboli, preto otázku prípadného opätovného nariadenia dohľadu nad rodinným prostredím ponechávala na zvážení súdu.
Na ostatnom pojednávaní otec navrhoval určiť výživné zo strany matky až od 1.3.2014 do budúcna, v prevyšujúcej časti vzal návrh späť a v tejto žiadal konanie zastaviť.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení od 1.7.2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 27,13 € mesačne).
Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zverením maloletej do striedavej starostlivosti rodičov tak, že maloletú zveril do výlučnej starostlivosti otca, keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pôvodne upravená striedavá osobná starostlivosť nespĺňala svoj účel, naopak, matka priestor v starostlivosti o maloletú, ktorú jej týmto spôsobom bol poskytnutý, vôbec nevyužívala, o dieťa od januára 2013 nevykonávala žiadnu osobnú starostlivosť, s dieťaťom sa riadne ani nekontaktovala s výnimkou 2 stretnutí pred základnou školou, ktorú maloletá navštevuje, starostlivosť o maloletú v celom rozsahu od januára 2013 zabezpečoval a zabezpečuje otec maloletej, ktorý aj riadne spolupracuje s akreditovaným strediskom Miesto pod Slnkom, šetrením ktorého, ako aj kolízneho opatrovníka, žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletú zistené neboli, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že po všetkých stránkach je predovšetkým v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti otca.
Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, po prihliadnutí na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu, ako aj na rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám otca a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa a napriek zisteným odôvodneným potrebám maloletej zo strany matky súd určil len minimálne výživné stanovené zákonom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže matka v súčasnosti je opätovne na materskej dovolenke z dôvodu narodenia sa jej maloletého dieťaťa a toho času zatiaľ nemá žiaden príjem.
V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil v súlade s citovaným ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).