Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-389-2013.pdf
PDF · 79.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/389/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnom spore žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, za ktorú ako prokurista koná advokát JUDr. Alexander Kasatkin, proti žalovanej: H. A.Á., F.. XX.X.XXXX, T. Ž. XX, Z. P. - Z., o 138,28 € s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka popri žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, Stará Baštová 2 (adresa na doručovanie: Košice, Budapeštianska 8), o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 20. júna 2013 č. k. 18 C 319/2012 - 50
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
O d m i e t a odvolanie žalobcu.
Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie ako súd prvého stupňa (ďalej aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu o 132,28 € s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú. Úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal (§142 ods. 1 OSP) s odôvodnením, že v konaní jej nevznikli preukázateľné trovy. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi proti neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v sume 16,15 €. Rozhodol tak podľa §142 ods. 1 za použitia §150 ods. 2 OSP. Konštatoval, že vedľajší účastník uplatňoval náhradu účelných trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe + režijný paušál) celkovo v sume 48,46 €, ktoré v porovnaní s výškou žalobou uplatnenej pohľadávky 138,28 € považoval za neprimerané. So zreteľom na to, že išlo o drobný spor (predmet konania neprevyšoval sumu určenú ustanovením §200ea OSP) dospel k záveru, že popri ustanovení §142 ods. 1 OSP namieste je aplikovať ustanovenie §150 ods. 2 OSP, a preto trovy konania znížil na 1/3 z celkovo uplatnenej náhrady, pretože túto považoval za primeranú uplatnenému nároku. Pri stanovení jej výšky vychádzal z charakteru sporu, ako aj zo skutočnosti súdu známej z jeho činnosti, že medzi vedľajším účastníkom a jeho advokátom nejde o vzťah len na základe individuálneho plnomocenstva pre túto konkrétnu vec, keďže daný advokát to isté spotrebiteľské združenie ako vedľajšieho účastníka zastupuje v desiatkach až stovkách sporov, pričom vzhľadom na totožný právny problém aj prácnosť jednotlivých administratívnych prác aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej služby je znížená.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak žalobca, ako aj vedľajší účastník, pričom odvolaním napadli len rozhodnutie o trovách konania. Vedľajší účastník navrhol rozhodnutie o trovách konania zmeniť tak, že odvolací súd mu prizná náhradu trov konania v sume 48,46 €. Namietal, že v zmysle ustanovenia §150 ods. 2 OSP k zníženiu trov možno pristúpiť len v tých drobných sporoch, kde trovy konania niekoľkonásobne prevyšujú predmet sporu, čo nie je prípad tu posudzovanej veci. Zdôraznil, že len vďaka jeho činnosti žalovanej bola poskytnutá náležitá ochrana jej práv v podobe zamietnutia žaloby.
Podľa doručenky rozsudok do vlastných rúk zástupcovi žalobcu s plnomocenstvom pre celé konanie (§158 ods. 2 OSP) bol doručený 19.7.2013. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania (§201, 204 OSP) žalobcovi začala plynúť 20.7.2013 a v zmysle §57 ods. 2 OSP uplynula dňom 5.8.12.2013 - pondelok (koniec lehoty pripadol na sobotu 3.8.2013). Vzhľadom na to, že zástupca žalobcu odvolanie na poštovú prepravu podal 6.8.2013, v zmysle §57 ods. 3 OSP ide o odvolanie podané po uplynutí lehoty na jeho podanie, a teda oneskorene. Za tejto procesnej situácie odvolací súd odvolanie žalobcu podľa [§218 ods. 1 písm. a) OSP] bez vecného prejednania odmietol.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania vedľajšieho účastníka a po zistení, že bolo podané na to oprávnenou osobou bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) postupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ trovy konania znížil, pretože pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Odvolanie vedľajšieho účastníka preto je neopodstatnené.
Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku vo veci samej ani výrok o trovách konania medzi účastníkmi navzájom. V týchto výrokoch rozsudok preto nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§159 ods. 1 a 3 a §206 ods. 2 OSP). Keďže žalobca odvolanie podal oneskorene, predmetom odvolacieho prieskumu bolo len odvolanie vedľajšieho účastníka.
Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť (§150 ods. 2 OSP). Podľa §200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. V odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory, pričom ani jedna z tam uvedených výnimiek sa netýka tu posudzovanej veci.
Ustanovenie §150 ods. 2 OSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporu vyplýva z §200ea ods. 1 OSP. K tomuto kroku môže pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke. Zákon pritom explicitne nevymedzuje, aký pomer sumy trov k sume pohľadávky treba považovať za neprimeraný. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či v tom - ktorom prípade ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, a teda či využije ustanovenie §150 ods. 2 OSP a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, trovy konania zníži, prípadne vôbec neprizná. Toto posúdenie spolu so závermi na to nadväzujúcimi musí byť vždy odôvodnené a celkom legitímne.
Rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o náhrade trov konania každopádne však je posúdenie trov predovšetkým z hľadiska účelnosti ich vynaloženia a až následne možno uvažovať o posudzovaní primeranosti trov voči samotnej pohľadávke, ktorou vychádzajúc z dikcie zákonného ustanovenia je potrebné rozumieť istinu, t. j. sumu žalobou uplatneného nároku bez príslušenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní nemožno rozhodnúť v neprospech vedľajšieho účastníka ako odvolateľa a titulom náhrady trov konania mu priznať menej, než mu priznal súd prvého stupňa (zásada zákazu reformatio in peius), v tu posudzovanej veci je právne bezvýznamné riešiť otázku (ne)účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
Neobstojí pritom obrana vedľajšieho účastníka, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke len vtedy, ak prevyšujú uplatnenú pohľadávku. Zákonná dikcia §150 ods. 2 OSP totiž neobsahuje požiadavku prevýšenia pohľadávky trovami konania. Z jeho dikcie plynie jedine podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore. Táto situácia nastáva nielen vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná pohľadávka alebo keď sú s ňou takmer zhodné, ale aj v prípade, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Ide tu o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 138,28 € s príslušenstvom, čiže o drobný spor, v rámci ktorého vedľajší účastník v spore vystupujúci popri úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi uplatnil náhradu trov konania v sume 48,46 €. Hodnota uplatnenej náhrady trov konania tak predstavuje takmer 35 % z hodnoty uplatnenej istiny, preto bolo úplne namieste aplikovať ustanovením §150 ods. 2 OSP danú možnosť moderácie trov konania. Za danej situácie súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu uplatnených trov v plnej výške, ale len v rozsahu jednej tretiny, t. j. približne 12 % z uplatnenej pohľadávky.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako i predloženého spisu, odvolací súd dospel k záveru, že nejde o prípad extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich náhradu trov konania ani o jednostrannosť či svojvôľu súdu prvého stupňa v interpretácii a aplikácii príslušného ustanovenia zákona, jeho úvaha sa opiera o skutočnosti akceptovateľné pre daný prípad. Zrozumiteľne uviedol, že využil moderačné právo zakotvené v §150 ods. 2 OSP zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich sa na náhradu trov konania a vyhodnotil ho tak, že v danom prípade ide o neprimeranosť požadovanej náhrady trov konania vo vzťahu k hodnote predmetu sporu. Tieto okolnosti ho viedli k záveru, že trovy žalobcu ako úspešného účastníka konania je potrebné znížiť. Pri odôvodňovaní svojho právneho záveru sa pridŕžal ustanovenia §150 ods. 2 OSP, ktoré plne umožňuje zvoliť daný postup, teda úspešnému účastníkovi znížiť náhradu trov konania v drobnom spore. V rámci odôvodnenia svojej úvahy o rozsahu zníženia trov konania prihliadal na charakter sporu a na skutočnosť, že vedľajší účastník hromadne vstupuje do väčšieho počtu obdobných súdnych sporov. Tieto okolnosti boli preňho významné z hľadiska zvažovania rozsahu zníženia trov konania.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu na tieto skutočnosti pri aplikácii §150 ods. 2 OSP možno prihliadnuť a aj tieto dôvody zvažovať pri rozsahu zníženia náhrady trov konania. Vzhľadom na totožný právny problém u advokáta v danom prípade spotrebiteľského združenia totiž prácnosť jednotlivých administratívnych prác, ale aj právna náročnosť úkonov právnej služby v jednotlivých veciach je značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí, určitým spôsobom sú znížené aj hotové výdavky. Aj spotrebiteľské združenie, ktoré takto v zastúpení advokátom hromadne vstupuje do množstva súdnych konaní, má možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na poskytovanie svojich právnych služieb za podmienok, že združenie nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. V záujme hospodárnosti konania spotrebiteľské združenie v konečnom dôsledku aj vo vlastnom záujme je priam povinné vybrať advokáta, ktorý pristúpi na ekonomicky najmenej nákladné podmienky, pretože aj vedľajší účastník je povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne zaťažované neadekvátnymi trovami. Ak pri dohodovaní podmienok zastupovania advokátom dotknuté strany nebudú mať na zreteli hľadisko hospodárnosti súdneho konania, budú nútené znášať negatívny dopad možnej aplikácie moderačného práva súdu zakotveného v ustanovení §150 ods. 2 OSP na ich peňažný majetok.
So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa postupoval správne, keď pristúpil k zníženiu trov konania odvolávajúc sa na relevantné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku (§142 a 150), o trovách konania rozhodol spôsobom, ktorý zákon pripúšťa, pričom svoj právny názor dostatočne a legitímne zdôvodnil. Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvého stupňa nezisťuje nijaké vecné ani procesné pochybenia, a preto potvrdil vo výroku vecne správne rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutom rozsahu (§219 OSP).
Odvolací súd žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože neboli úspešní vo veci (§142 ods. 1 za použitia §224 ods. 1 OSP).
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.