Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Co-127-2014.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Subarea
3Co/127/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Tepláreň Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Teplárenská 3, IČO: 36 211 541, zastúpeného IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26, proti odporcovi DESTAL KOŠICE s.r.o., v Košiciach, Turgenevova 12, IČO: 36 575 232, v konaní o uložení povinnosti zdržať užívania nehnuteľnosti s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 16.1.2014 č.k. 25C/4/2014-29 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľnosti, aby súd predbežným opatrením odporcovi nariadil zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami na pozemok registra C parc. č. XXXX/XX, K. T. XXXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria, v kat. úz. H. J., zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX X.. Ú.. H. J. a odporca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti - Y. so súpisným č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, druh stavby iná budova v kat. úz. H. J., trvale neoprávnene vstupuje na nehnuteľnosť navrhovateľa za účelom prístupu k svojím nehnuteľnostiam. Tvrdil, že odporca tak robí bez právneho titulu, neoprávnene užíva nehnuteľnosť, ruší ho vo výkone vlastníckeho práva, čím zároveň dochádza k neoprávnenému obmedzovaniu a sťažovaniu užívania nehnuteľnosti navrhovateľa vo vzťahu k tým podnikateľským subjektom, ktoré s ním riadne uzavreli nájomné zmluvy. Tvrdil, že časté prejazdy nákladných motorových vozidiel a inej techniky za účelom nákladnej prepravy pre potreby podnikania odporcu niekoľkokrát denne, zaťažujú komunikáciu navrhovateľa takým závažným spôsobom, že dochádza k viditeľnému zhoršovaniu stavu vozovky a k jej poškodzovaniu. Súd prvého stupňa posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ predbežného opatrenia musí preukázať a osvedčiť právo, ako aj potrebu neodkladne upraviť pomery účastníkov, či obavu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený, ktorá však nemôže byť preukázaná iba subjektívnym názorom navrhovateľa vyjadrujúcim podozrenie, že odporca bude konať s úmyslom ukrátiť ho na jeho právach. Z dočasného charakteru predbežných opatrení zároveň vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa skúmal, či navrhovateľ označil skutočnosti, prípadne predložil iné relevantné listinné dôkazy, ktorými by dostatočne osvedčil pravdepodobnosť práva a potrebu jeho predbežnej úpravy, ako aj to že druhý účastník nebude obmedzený spôsobom neprimeraným. Účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv účastníkov
konania, pričom nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov dočasne upravené, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí osvedčiť základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Nariadením predbežného opatrenia musí byť zachovaná aj jedna zo zásad pri rozhodovaní o predbežnom nariadení teda, že v dôsledku jeho nariadenia nevznikne neprimeraná ujma druhému z účastníkov teda, že ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dosiahne navrhovateľ.
Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil skutočnosti potrebné pre vyvodenie záveru o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Tiež nijakým spôsobom nepreukázal, že by konaním, resp. správaním odporcu mohol byť ohrozený záujem navrhovateľov, ktorého sa chcú domáhať v konaní vo veci samej. Tiež mal za to, že na rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je možné vo veci vykonať dokazovanie, ktoré by presahovalo, resp. išlo nad rámec inštitútu o predbežnom opatrení. Úlohou predbežného opatrenia nie je nahradzovať konečné rozhodnutie vo veci samej, keďže jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby Krajský súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že nariadi predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi uloží povinnosť zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami na pozemok registra C parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria, v kat. úz. H. J., zapísaný na LV č. XXXXX vedeným Okresným úradom X., katastrálnym odborom a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že mu nie je vôbec zrejmé, ako dospel súd k záveru, že potreba dočasne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom je založená iba na subjektívnych dohadoch. Má za to, že v prejednávanej veci je jednoznačne preukázané a zrejmé, že odporca svojím konaním neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa a nejedná sa o subjektívny názor. Odporca nepoprel, že by nehnuteľnosť navrhovateľa využíval v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Užívanie nehnuteľnosti navrhovateľa je nesporné aj z toho dôvodu, že odporca využíva pri svojej podnikateľskej činnosti priestory, nachádzajúce sa v tesnej blízkosti nehnuteľnosti navrhovateľa. Vzhľadom na to, že k týmto prístupom nevedie žiaden iný prístup je logické a zrejmé, že odporca nehnuteľnosť navrhovateľa využíva. Preto záver súdu, že potreba predbežnej ochrany je daná iba subjektívnymi názormi je nesprávny a nepodložený. Navrhovateľ ďalej uvádza, že súd prvého stupňa nevyhodnotil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania v kontexte hrozby vyvodenia dôsledkov voči navrhovateľovi ako prenajímateľovi zo strany oprávnených nájomcov. Navrhovateľ má povinnosti prenajímateľa nehnuteľnosti vyplývajúce nielen z uzavretých nájomných zmlúv, ale aj zo zákona. Odporca fakticky uplatňuje užívacie práva k nehnuteľnosti navrhovateľa, ktoré narúšajú pokojný výkon užívacích práv tých osôb, ktoré s navrhovateľom nájomné zmluvy riadne uzavreli. Návrh na vydanie predbežného opatrenia je potrebné vyhodnotiť ako snahu prenajímateľa o splnenie zákonných a zmluvných povinností za účelom ochrany nájomcov. Primárnym zámerom pri tom bolo urovnať vzájomné vzťahy s odporcom zmierlivo a vzhľadom na skutočnosť, že zásah do vlastníckeho práva sa v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnil, čo ich viedlo k upusteniu od snahy riešiť vzájomné vzťahy mimosúdne a k podaniu negatórnej žaloby.
Odvolateľ ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Je si vedomý, že nariadením predbežného opatrenia sa domáha, aby súd rozhodol rovnakým spôsobom ako vo veci samej. Aj keď spravidla nie je prípustné, aby predbežným opatrením žalobca dosiahol to, čo je možné dosiahnuť až právoplatným rozhodnutím vo veci, nie je možné vylúčiť vydanie predbežného opatrenia smerujúceho k zákazu určitého konania v prípade žaloby o zdržanie sa tohto konania. Rozhodujúce je hľadisko zabránenia vzniku prípadne rozširovania ujmy dotknutého účastníka. Navrhovateľ má za to, že určujúcim kritériom na vydanie predbežného opatrenia je jeho vhodnosť, primeranosť a účelnosť v konkrétnom prípade. Poukazuje na skutočnosti, že odporca logicky a zrejme nehnuteľnosť navrhovateľa využíva, v posledných mesiacoch čoraz intenzívnejšie viacero ďalších podnikateľských subjektov vrátane odporcu využíva nehnuteľnosť navrhovateľa, pričom nijakým spôsobom neprispievajú na údržbu a opravy. Pritom tieto subjekty značným spôsobom nehnuteľnosť zaťažujú a poškodzujú. Potreba dočasnej úpravy pomerov je daná aj významnosťou právom chráneného záujmu v tomto prípade, a to ochrany vlastníckeho práva. Poukazujúc na existujúci protiprávny stav konštatuje, že iný legálny spôsob ako vydanie predbežného opatrenia na zabezpečenie okamžitého rešpektovania
ochrany vlastníckeho práva neexistuje, použitie svojpomoci nepovažuje za vhodné riešenie. Pokiaľ sa týka primeranosti predbežného opatrenia navrhovateľ uvádza, že sa snaží zabezpečiť si len ochranu ústavného vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa mal tiež za to, že v konaní o vydanie predbežného opatrenia nebol preukázaný naliehavý právny záujem, ktorého sa majú domáhať vo veci samej. Opätovne poukazuje na povahu vlastníckeho práva a uvádza, že akýkoľvek zásah predstavuje súčasne jeho ohrozenie, čo vyvoláva potrebu okamžite chrániť vlastníka, prípadne aj iné subjekty. Ak teda niekto do vlastníckeho práva iného zasahuje, už z povahy takéhoto konania vyplýva, že ide o konanie spôsobilé vlastníka obmedziť a súčasne i ohroziť. Na záver uvádza, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti preukázal, rovnako preukázal, že odporca využíva nehnuteľnosť navrhovateľa za účelom prístupu k svojej nehnuteľnosti, naliehavosť dočasnej úpravy pomerov je daná skutkovými okolnosťami, významnosťou právom chráneného záujmu a významnosťou postavenia navrhovateľa ako dodávateľa tepla v regióne.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie.
Aj pre predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhoduje po začatí konania, tak ako to je v prejednávanej veci, platia rovnako ust. § 74 a nasl. O.s.p..
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Predbežné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, ktorý v občianskom súdnom konaní poskytuje okamžitú procesnú ochranu oprávnenému účastníkovi konania pred možnými nepriaznivými následkami. Ide o prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je aj zaistiť podmienky na poskytnutie dočasnej súdnej ochrany nárokov, o ktorých doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany ohrozených práv účastníkov do času definitívnej súdnej ochrany, pričom materiálnymi predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorým sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a to buď osvedčením potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo osvedčením obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a ďalej preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu skúmať ich splnenie, a to každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
Z dočasnej povahy predbežných opatrení vyplýva, že súd pred ich nariadením nezisťuje skutočnosti, potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, pre jeho nariadenie postačuje osvedčenie základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má predbežná ochrana poskytnúť a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, čo i len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia súd zvažuje aj to, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj to, či sa vydaním predbežného opatrenia nevytvorí nezvratný stav vo vzťahoch medzi účastníkmi konania.
Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia.
Je nepochybné, že navrhovateľ riadne osvedčil vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, a to k pozemku reg. C parc. č. XXXX/XX K. T. XXXX m2, v kat. úz. H. J.. Osvedčil aj to, že odporca je podielovým spoluvlastníkom susediacej nehnuteľnosti, po ktorej sa prechádza práve po parc. č. XXXX/ XX.
Z obsahu žaloby vo veci samej, ako aj z listinných dôkazov k nej priložených, predovšetkým zo zmlúv o nájme komunikácie vyplýva, že nehnuteľnosť ku ktorej navrhovateľ žiada poskytnúť právnu ochranu slúži ako cestná komunikácia.
Odvolací súd konštatuje, že v konaní vo veci samej sa bude skúmať otázka oprávnenosti alebo neoprávnenosti prejazdu motorovými vozidlami, pešieho prechodu a akéhokoľvek vstupu na pozemok navrhovateľa parc. č. XXXX/XX. Pre rozhodnutie vo veci samej bude potrebné o.i. zistenie, ako táto komunikácia vznikla, na aký účel mala, resp. má slúžiť, kto je vlastníkom prípadne správcom, kto a za akých okolností má na ňu prístup, prípadne či ide o verejnú účelovú komunikáciu a pod.. Až po vykonaní dokazovania bude zrejmé, či vlastnícke právo navrhovateľa je možné zo zákonných dôvodov obmedziť, teda, či odporca má právo užívať prístupovú komunikáciu, ktorá, ako to vyplýva z tvrdení navrhovateľa je jediným možným prístupom k jeho nehnuteľnostiam.
Z dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné považovať za osvedčenú tú skutočnosť, že odporcovi nevzniklo žiadne právo prejazdu, či prechodu po nehnuteľnosti z hľadiska jej účelu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa tvrdenia samotného navrhovateľa je prechod cez pozemok parc. č. XXXX/XX jediným možným prístupom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu.
Navrhovateľ tiež nepreukázal naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, pretože neosvedčil, že by zo strany odporcu došlo ku konaniu, ktoré vedie k viditeľnému zhoršovaniu a neustálemu poškodzovaniu vozovky v takej miere, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Zo samotných tvrdení navrhovateľa vyplýva, že komunikáciu využíva viacero subjektov, pričom niektoré z nich už uzavreli s navrhovateľom nájomnú zmluvu. V tejto súvislosti nie je osvedčené ani to, že prejazdy nákladných vozidiel a ťažkej techniky tvrdené navrhovateľom smerujú práve do prevádzky odporcu.
Za situácie, ak sporná komunikácia je jedinou možnou prístupovou cestou k pozemkom odporcu je zrejmé, že nariadenie predbežného opatrenia spočívajúce v uložení absolútnej povinnosti zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami i pešieho prechodu a akéhokoľvek vstupu cez pozemok navrhovateľa by zjavne neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv odporcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.