Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-227-2012.pdf
PDF · 112.29 KB
No categories available
21C/227/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, R., zast. advokátskou kanceláriou B & S Legal s.r.o., Grősslingova 5, Bratislava, IČO: 35 929 049 , proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa a.s., IČO : 00 151 653, Bratislava, Tomášikova 48, zast. JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie sumy 1.493,91 eur s prísl. , takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 4.640,76 spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.05.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.06.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.07.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.08.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.09.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.10.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.11.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.12.2010 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.01.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.02.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.03.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.04.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.05.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.06.2011 do zaplatenia
- 9,50 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.07.2011 do zaplatenia
- 9,50 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.08.2011 do zaplatenia
- 9,50 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.09.2011 do zaplatenia
- 9,50 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.10.2011 do zaplatenia
- 9,25 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.11.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.12.2011 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.01.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.02.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.03.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.04.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.05.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.06.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 171,88 eur od 16.07.2012 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania vo výške 278 eur, spolu s náhradou trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky vo výške 1.118,52 eur , to všetko do 15dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 15.8.2012 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie mu sumy 4.640,76 eur s príslušenstvom špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku titulom neplatnej Výpovede z 26.10.2009 danej navrhovateľovi odporcom zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 12.01.1996 /ďalej len „Zmluva o dôchodku“/z dôvodu, že predmetná Výpoveď daná v zmysle § 582 Obč. zák. predpokladajúca a vzťahujúca sa na neurčitú dobu sa nevzťahuje na prípad predmetnej dôchodkovej Zmluvy dohodnutej na určitý čas a Zmluva o dôchodku je zmluvou uzavretou na dobu určitú neurčitého trvania, nie je zmluvou na dobu neurčitú. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva o dôchodku trvá, odporca je v omeškaní s plnením zo zmluvy, navrhovateľ si svoj nárok uplatňuje za obdobie od mája 2010 do júla 2012, t.j. za 27 mesiacov.
Dňa 25.9.2012 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. 39Ro/764/2012, proti ktorému podal odpor odporca s tým, že odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania je v súlade so zákonom. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. II ÚS 26/25012-33, v ktorom sa konštatuje, že napriek obsahu nálezu banke zostáva povinnosť striktne rešpektovať ustanovenia Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v dôsledku čoho nemá odporca voči navrhovateľke žiadny záväzok z predmetnej Zmluvy o dôchodku, pretože právo na plnenie, ktorého sa navrhovateľka domáha, je v rozpore s hmotným právom, a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo. Na predmetnú vec sa vzťahujú ustanovenia § 27 ods. 8, § 116, § 119ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. o bankách a následne § 575 ods. 1 Obč. zák., pričom plnenie sa stalo právne nemožné zo strany banky. Pretože Zákon o bankách upravuje okrem bankových činností aj iné činnosti banky / niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území SR, na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fingovania bankového systému. Ustanovenie § 119 ods. 3 výslovne neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore so Zákonom o bankách tým, že stanovuje „odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom“. V rozpore so Zák. o bankách je taká činnosť, keď má banka poskytovať plnenie hospodársky neodôvodnené alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách, ktorého plnenia sa domáha i navrhovateľka. Banka na takýto záväzok ani jeho plnenie žiaden hospodársky dôvod a jedná sa tu o plnenie bez protihodnoty, k čomu sa banka nesmie zmluvou ani zaviazať v zmysle § 27 ods. 8. Zmluva o dôchodku uzavretá v zmysle § 842 Obč. zák. je jednostranne zaväzujúca zmluva bez akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu pre banku. Pri aplikovaní vyššie uvedených ustanovení záväzok na plnenie zo Zmluvy o dôchodku voči navrhovateľke zanikol, ak by predtým existoval, pretože plnenie z tejto zmluvy sa stalo nemožné v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák. s poukázaním na § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenia bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenia.
Navrhovateľ v rámci vyjadrenia k odporu odporcu uviedol, že odporca opiera zánik Zmluvy o dôchodku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre rozpor s § 27 ods. 8, § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. o bankách, s čím sa navrhovateľka nestotožňuje, nakoľko : 1/ § 27 ods. 8 sa nevzťahuje na interné predpisy odporcu a jeho zamestnanca;
- Ustanovenie § 27 ods. 8 Zák. o bankách sa vôbec netýka vzťahov upravených zmluvou o dôchodku t.j. interných vecí navrhovateľky a odporcu ako zamestnanca a zamestnávateľa, ktoré vychádzajú z interných predpisov odporcu, ale upravuje len vzťahy odporcu ako banky navonok /uzatváranie zmlúv s klientmi, inými bankami vzhľadom k predmetu činnosti banky/. V zmysle § 1 Zák. o bankách, tento zákon upravuje len niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním, zánikom bánk na území SR a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území SR na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému, teda citovaný zákon neupravuje interné otázky banky vo vzťahu k zamestnancom, otázky sociálnej politiky, odmeňovanie zamestnancov, jej sponzorských aktivít a pod. Zo systematického začlenenia § 27 do VI. časti Zákona o bankách s názvom „Požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky“ je zrejmé, že uzatváranie zmlúv o dôchodku s vlastnými zamestnancami nie je podnikaním banky, resp. bankovým obchodom. Vzťah navrhovateľky a odporcu bol založený na tom, že navrhovateľka dlhé roky pre odporcu
pracovala, odporca preto pre „verných“ zamestnancov vytvoril dôchodkový fond na podporu svojich bývalých zamestnancov po odchode do dôchodku za predpokladu splnenia určitých podmienok, a to existencia zamestnaneckého vzťahu, aplikácia zmluvy o dôchodku na úpravu tohto interného vzťahu. 2/ plnenie odporcu zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu Podporného dôchodkového fondu vyplácané z Podporného dôchodkového fondu odporcu vytváraného z použiteľného zisku odporcu, čo Zák. o bankách nezakazuje;
- Fond, z ktorého má odporca v zmysle Štatútu vyplácať plnenie zo zmlúv o dôchodku uzavretých so svojimi bývalými zamestnancami bol vytvorený v roku 1993 a bol vytvorený na základe Podnikovej kolektívnej zmluvy SŠTSP na rok 1993 v súlade s nar. vl. ČSFR č. 577/90 Zb. o finančnom hospodárení štátnych podnikov - s použiteľného zisku do výšky 10%, minimálne však vo výške 5% za rok. Zo svojho čistého zisku si mal odporca vytvárať Fond za účelom vyplácania plnení zo zmlúv o dôchodku uzavretých so svojimi bývalými zamestnancami, pričom použitie prostriedkov Fondu bolo určené podľa vlastného uváženia odporcu, pričom Zákon o bankách nelimituje oprávnenie bánk použiť po splnení zákonných povinností svoj čistý zisk podľa vlastného uváženia 3/ žiadne ustanovenie Zák. o bankách nestanovuje, žeby vykonávanie peňažnej platby na základe zmluvy o dôchodku bolo zakázané; Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8;
- Právna nemožnosť plnenia podľa § 575 Obč. zák. nastáva, ak sa určitý typ plnenia stne právom zakázaný. V prípade Zmluvy o dôchodku je plnením povinnej osoby pravidelné vykonávanie úhrady finančnej čiastky na účet oprávnenej osoby, pričom vykonávanie úhrad nie je v rozpore so zákonom. 4/ Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách. Zmluva o dôchodku ako zmluvný typ je zmluvou asynalagmatickou, ktorá môže byť uzavretá aj na doživotne určenú dobu neurčitého trvania, nie je teda zmluvou uzatváranou za nápadne nevýhodných podmienok pre jednu zmluvnú stranu. Zároveň neexistuje rozpor Zmluvy o dôchodku s § 27 ods. 8 Zák. o bankách z dôvodu, že navrhovateľka bola dlhé roky zamestnancom odporcu, preto protihodnota plnenia odporcu bola zo strany navrhovateľky poskytnutá počas skoro celého jej aktívneho pracovného života. 5/ povinnosť bánk plniť nie je zákonom dotknutá;
- ani v prípade, ak by Zmluva o dôchodku bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu, tak jej platnosť nezaniká a nezaniká ani povinnosť odporcu z takejto zmluvy poskytovať plnenie. K zániku Zmluvy o dôchodku resp. povinnosti odporcu z nej plniť z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre existenciu rozporu Zmluvy o dôchodku s § 27 ods. 8 Zák. o bankách nemohlo dôjsť, nakoľko žiadne ustanovenie Zák. o bankách explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 8 so zánikom takéhoto právneho vzťahu. Ustanovenie § 119 ods. 3 Zák. o bankách výslovne stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy k tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa dovtedajších predpisov so Zákonom o bankách do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona. 6/ Iné aktivity odporcu ;
- odporca síce poukazoval na údajné zakázané plnenia zo Zmluvy o dôchodku z dôvodu hospodársky neodôvodneného plnenia, avšak sám odporca takéto plnenia poskytuje a verejne prezentuje na internetových stránkach, napr. poskytol 1 milión Sk na projekty v prospech verejných knižníc, venoval 500.000 Sk na pomoc obyvateľom postihnutým zemetrasením v JV Ázii, poskytol prostriedky na pomoc Tatrám v rámci projektu Tatranský Vodný les, daroval sumu 275.000 Sk víťazom študentskej súťaže, daroval obci Ľubica protipovodňové vaky. Navrhovateľka poukázala na to, že ak odporca bez protiplnenia poskytuje finančné sumy každoročne tretím osobám, poskytuje zamestnanecké výhody svojim zamestnancom /odmeny, prémie manažérom a pod./ aj takéto plnenia by, podľa odporcu, mali byť v rozpore so zákonom o bankách, keďže sa nejedná o konanie vo veci bankových činnosti. Preto odporca len potvrdzuje, že poskytovanie peňažného plnenia tretím osobám bez protiplnenia je možné a dovolené. 7/ Dobré mravy;
- odporca si plnil svoju zmluvnú povinnosť zo Zmluvy o dôchodku dobrovoľne a v súlade s účelom Fondu vymedzeným v čl. I Štatútu t.j. za účelom podpory zabezpečenia životnej úrovne, ktorú navrhovateľka ako zamestnanec odporcu dosiahla v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie jej vernosti k odporcovi a kvality jej práce a na podporu jej stabilizácie. Navrhovateľka ako dlhoročný zamestnanec odporcu prispela svojou prácou k súčasnému postaveniu odporcu na bankovom trhu, pričom za prácu nedostávala nadštandardné ohodnotenie. Výpoveď odporcu zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10.2009, ako i konanie odporcu s ohľadom na charakter a účel Zmluvy o dôchodku, bolo zabezpečiť určitú životnú úroveň navrhovateľky po odchode do starobného dôchodku na doživotne určenú dobu neurčitého trvania. Skončením vyplácania dôchodku podľa Zmluvy došlo k podstatnému zníženiu životnej úrovne
navrhovateľky, nakoľko je dôchodkyňa a nemá možnosť sa zamestnať v snahe kompenzácie straty príjmu zo Zmluvy o dôchodku. Preto rozpor predmetnej Zmluvy o dôchodku navrhovateľka namieta s poukazom na jej charakter a účel.
Súd vypočul vo veci právnych zástupcov účastníkov konania, pričom upustil od výsluchu navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dokladmi : Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu zo dňa 12.01.1996, Žiadosťou navrhovateľky o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 12.01.1996, Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 danou odporcom navrhovateľovi, Štatútom Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 1.7.1993 s Dodatkom 1 zo dňa 19.4.1994, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
Žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 12.01.1996 si navrhovateľka u odporcu uplatnila poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. z dôvodu, že spĺňa podmienky čl. III Štatútu Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. Za odporcu Žiadosť podpísala osoba za personálny a sociálny úsek a riaditeľka mestskej pobočky odporcu v Trnave.
Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 12.01.1996 / Zmluvy o dôchodku/ súd zistil, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom a jej predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie navrhovateľke odporcom ako povinným z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu vo výške 5.178 Sk mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky. Podľa bodu 4 Zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.
Z Výpovede odporcu č. j. 0179/90/09 zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že odporca dal navrhovateľke podľa § 582 Obč. zákonníka Výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 12.01.1996 s tým že po uplynutí 3-mesačnej zákonnej výpovednej lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka t.j. 31.3.2010.
Zo Štatútu podporného dôchodkového fondu SŠTSP zo dňa 01.07.1993 má súd za preukázané, že odporca zriadil podporný dôchodkový fond slúžiaci na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci odporcu dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich práce a podporu stabilizácie pracovníkov odporcu. Podľa čl. II ods. 4. plnenie prislúcha pracovníkovi, ktorý a/ rozviazal pracovný pomer s odporcom z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku za b/ ktorému vznikol nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku a tento sa mu skutočne začal vyplácať c/ bol nepretržite v hlavnom pracovnom pomere u odporcu najmenej 10 rokov. Podľa čl. II ods. 6 plnenie je nárokové a pracovníci si ho uplatňujú na základe žiadosti prostredníctvom mestskej pobočky odporcu.
Z Dodatku č. 1 štatútu dôchodkového fondu odporcu má súd za preukázané, že dňa 01.04.1994 bol odporcom prijatý dodatok k štatútu podporného dôchodkového fondu odporcu pričom čl. 2 body 4 a 6 ostali nezmenené.
Z Príkazného listu Generálneho riaditeľa č. 5/1993 zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané, že odporca vytvoril v záujme stabilizácie pracovníkov podporný dôchodkový fond poukazujúc na spôsob sociálnej a ekonomickej stabilizácie zamestnancov.
Z Usmernenia k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané bližšie popísanie funkcií a spôsobu vyplácania finančných prostriedkov z Podporného dôchodkového fondu SŠTSP, keď výplata plnenia z podporného dôchodkového fondu sa končí posledným dňom poberania starobného alebo invalidného dôchodku.
Z Dodatku k Usmerneniu k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané vydanie usmernenia, podľa ktorého bodu 4 plnenia z PDF a DPP sa priznávajú pracovníkom, ktorí odchádzajú do prvého starobného alebo invalidného dôchodku a nezostávajú naďalej v pracovnom pomere s odporcom. Pracujúcim dôchodcom plnenie z podporného fondu a dôchodkového poistenia pre pracovníkov odporcu neprináleží. Podľa bodu 5 Dodatku k Usmerneniu k podpornému
dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 plnenie z PDF a DPP prináleží pracovníkovi až po ukončení pracovného pomeru a skutočného fyzického odchodu od odporcu.
Podľa § 842 Obč. zák., zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.
Podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Podľa § 575 ods. 1 Obč. zák., ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka zanikne.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlho riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
Podľa § 27 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.
Podľa § 116 zák. č. 483/2001 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z.z., banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 12.01.1996 bola medzi účastníkmi konania uzavretá v zmysle § 842 Obč. zák. Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie odporcom ako povinným v prospech navrhovateľky vo výške 171,88 eur v zmysle uplatneného a priznaného nároku na základe Žiadosti navrhovateľky zo dňa 12.01.1996. Na základe predmetnej zmluvy odo dňa jej účinnosti odporca v prospech navrhovateľky i plnil. Dňa 26.10.2009 odporca však v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. uplatnil voči navrhovateľke Výpoveď z predmetnej zmluvy, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa Výpovede odporcu zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.3.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestal odporca poskytovať v zmysle Zmluvy o poskytovaní podporného dôchodkového fondu odporcu plnenia. Podaným návrhom v tomto konaní sa navrhovateľka domáhala zaviazania odporcu na plnenie v zmysle predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 12.01.1996 za obdobie máj 2010 až júl 2012. Súd ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, príp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 12.01.1996,ktorá podľa námietok odporcu mala zaniknúť v zmysle § 575 ods.1 Obč. zák., pretože plnenie zo zmluvy sa stalo nemožné s poukazom na § 27 ods. 8; §116; § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie.
Predmetnou Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. sa v prospech navrhovateľky založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určenú neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Obč. zák. svedčí tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec t.j. počas štúdií, vdovstva a pod. Je nepochybné, že pri predmetnej zmluve zo dňa 12.01.1996 je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi t.j. 12.01.1996 a tiež jej jasne špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamih smrti navrhovateľky. Jedná sa teda o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia navrhovateľky, teda do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle. Ustanovenie § 582 ods. 1 Obč. zák. upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom
- výpoveďou. Odporca Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 vypovedal navrhovateľke predmetnú Zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. podľa § 582 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva zo dňa20.2.1995 nebola uzavretá na dobu neurčitú, odporca preto nemohol Zmluvu vypovedať podľa § 582 Obč. zák. Navyše charakter a účel uzavretej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu odporcu, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na základe ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi poskytovať plnenie môžu byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Na základe takejto zmluvy sa k povinnosti poskytovať plnenie zaviazal odporca dobrovoľne z dôvodu prvého odchodu navrhovateľky do starobného dôchodku. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. vyhodnotil Výpoveď odporcu danú navrhovateľke zo dňa 26.10.2009 predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 12.01.1996 za neplatnú, čo bolo potvrdené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu, v ktorom konaní bol odporca zaviazaný na plnenie v prospech navrhovateľky v zmysle Zmluvy o dôchodku zo dňa 20.2.1995 za obdobie apríl 2010 a navyše výpoveď by bola vzhľadom na charakter a účel zmluvy i v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.
Čo sa týka námietok odporcu týkajúcich sa zániku predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 12.01.1996 z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák. s poukazom na § 27 ods. 8; § 116; § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenia, súd vyhodnotil námietky odporcu ako bezdôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením navrhovateľky v tomto smere. Tvrdenia odporcu, že predmetná Zmluva o dôchodku zo dňa 20.2.1995 zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 obč. zák. vzhľadom na § 27 ods. 8 Zák. o bankách, podľa ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré zaväzujú banku na hospodársky neodôvodnené plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, vyhodnotil tunajší súd ako účelovú obranu odporcu. O tejto účelovosti svedčí aj to, že uvedená právna úprava bola zavedená s účinnosťou od 1.1.2002 v ustanovení § 27 ods.5 a až od 1.1.2007 v § 27 ods.8 Zák. o bankách, pričom odporca aj po 1.1.202 naďalej v prospech navrhovateľky zo Zmluvy o dôchodku plnil až do jej vypovedania 31.3.2010. Citované ustanovenie je zakomponované v Zák. o bankách v 6. časti upravujúcej požiadavky na podnikanie banky a vzťahuje sa na bankovú činnosť /§ 2 ods. 5/, príp. iné činnosti, ktoré môže banka vykonávať pre iného v súvislosti s jej prevádzkou / § 2 ods. 10/ a pokračovanie len v takejto činnosti v rozpore s § 27 ods. 5 /t.č. § 27 ods. 8/ sa stalo nadobudnutím účinnosti Zák. o bankách dňa 1.1.2002 nemožným. Vo vzťahu odporcu k navrhovateľke však odporca vystupoval ako zamestnávateľ k svojmu dlhoročnému zamestnancovi odchádzajúcemu do dôchodku a obsahom zmluvného vzťahu Zmluvy o dôchodku zo dňa 20.2.1995 bolo poskytnutie sociálnej výhody navrhovateľke slúžiacej na podporu zabezpečenia jej životnej úrovne, ktorú ako pracovníčka dosiahla v čase svojej pracovnej aktivity na ocenenie jej vernosti, kvality práce a na podporu stabilizácie pracovníkov. Zo strany odporcu sa jednalo o zabezpečenie sociálnej starostlivosti pracovníka odchádzajúceho do starobného dôchodku spadajúcu pod agendu personálneho a sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov. Zmluvu o dôchodku teda neuzatváral odporca s navrhovateľkou ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a nejednalo sa o
vzťah banky s klientom. Z tohto dôvodu preto súd plnenie odporcu v zmysle predmetnej Zmluvy o dôchodku nevyhodnotil ako plnenie za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách s poukazom i na skutočnosť, že citované ustanovenie je všeobecným ustanovením vo vzťahu banka a jej klienti, avšak v prejednávanej veci bolo potrebné vzťah odporcu a navrhovateľky posudzovať ako vzťah banky a jej bývalého zamestnanca, nie klienta banky, kedy ich vzťah môže byť rámcovo upravený Obč. zákonníkom, príp. iným právnym predpisom. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva o dôchodku zo dňa 12.01.1996 je platná, súd v súlade s § 842 Obč. zák. zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľke sumy 4.640,76 eur za obdobie máj 2010 až júl 2012 / 27 mesiacov x 171,88 eur/ s tým, že v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zák., nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. zaviazal odporcu na zaplatenie sumy príslušných úrokov z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti toho - ktorého mesiaca zvýšených o základnú úroková sadzbu ECB.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu predstavujúcu zaplatený súdny poplatok 278 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.118,52 eur vypočítanú v zmysle § 11 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., ktoré predstavujú : 5 úkonov á 161,01 eur /1. prevzatie a príprava zastúpenia , 2. spísanie žaloby; 3. vyjadrenie k odporu; 4. účasť na pojednávaní dňa 25.01.2013; 5. účasť na pojednávaní dňa 28.03.2014/; 1 úkon á 80,50 eur / písomné vyjadrenie k odvolaniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vo výške 1-ice tarifnej odmeny/; + 3x7,63 eur režijný paušál; 2x7,81 eur režijný paušál; +1x8,04 eur režijný paušál; + 20% DPH vo výške 186,42 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že a/ v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p. b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnu- tie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.