Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoP-7-2014.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefan Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti J. P., nar. XX. XX. XXXX a maloletú Y. P., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov matky S.. J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., N. R. XXX/XX a otca R.. Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. L. XX, tohto času bytom K., L. M. R. L. X, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní oboch rodičov maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/86/2013-43 zo dňa 30. 10. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/496/2009-97 zo dňa 11. 11. 2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16CoP/76/2009-150 zo dňa 28. 01. 2010 vo výroku o výživnom tak, že otcovi R.. Y. P. zvýšil výživné na maloletú J. P. zo sumy 100 € mesačne na sumu 130 € mesačne a na maloletú Y. P. zo sumy 90 € mesačne na sumu 110 € mesačne, všetko od 01. 10. 2013, ktoré výživné je otec maloletých detí povinný zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného na maloleté deti uplynulo 3 a pol roka a už táto skutočnosť je dostatočným dôkazom o zmene pomerov, ktorá na strane maloletých detí nastala, maloleté deti vyrástli, čím sa zvýšili ich odôvodnené potreby. Pokiaľ ide o rodičov, u oboch došlo k miernemu poklesu príjmu, obaja sú nemajetní, ich životná úroveň je dôkazom ich možností a schopností, obaja majú vyriešenú bytovú situáciu, pričom maloleté deti otca nenavštevujú a nepodieľajú sa na jeho životnej úrovni, keďže okrem výživného otec na deti neprispieva. Obe maloleté deti trpia vážnym ochorením, ktoré pre rodičov znamená zvýšené výdavky, ale aj určité obmedzenie spoločenského života, pričom súd vzal do úvahy, že matka na deti poberá príspevok práve za účelom kompenzácie zvýšených nákladov na diétne stravovanie. Návrh matky preto považoval okresný súd za čiastočne dôvodný od 01. 10. 2010, odkedy nastala zmena pomerov, nakoľko doposiaľ určené výživné nezodpovedalo odôvodneným výdavkom maloletých detí, ale ani možnostiam a schopnostiam ich rodičov. Napriek poklesu mzdy u rodičov, možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, aby vo zvýšenej miere plnili vyživovaciu povinnosť voči deťom.
O náhrade trov konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie obaja rodičia.
Matka maloletých detí v odvolaní namietala, že pokiaľ okresný súd vzal pri určení výživného do úvahy, že na deti poberá príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v sume 110,31 €, uvedené nie je správne, nakoľko na jedno dieťa poberá sumu 36,77 €, pričom obe maloleté deti majú bezlepkovú stravu, v dôsledku čoho má podstatne zvýšené výdavky na zabezpečenie ich základných životných potrieb. Poukázala na to, že na pojednávaní predložila výdavky a príjmy za mesiace september a október roku 2013, pričom poukázala na nárast výdavkov súvisiacich aj so štúdiom maloletej J.. Naopak otec sa maloletým deťom nevenuje, pričom tieto obe radi čítajú, chodia na koncerty, opery, muzikál, či už v rámci škôl alebo súkromne. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, aby bola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca voči maloletej J. sumou 150 € mesačne a voči maloletej Y. sumou 120 € mesačne od 01. 10. 2013.
Otec maloletých detí v odvolaní namietal, že zmenu pomerov je potrebné posudzovať od právoplatnosti rozsudku okresného súdu, teda odo dňa 11. 11. 2009. Zdôraznil, že na jeho strane sa výrazne pomery zmenili v jeho neprospech, nakoľko jeho mesačný služobný príjem nestúpol, ale klesol približne o 30 € mesačne. Naopak jeho výdavky, ktoré je povinný a nútený každý mesiac vynaložiť v súvislosti s bývaním značne narástli a sú tvorené nájomným za prenajatú nehnuteľnosť, v ktorej v súčasnej dobe býva a vo forme nevyhnutých výdavkov spojených s bývaním, teda elektrina, plyn, voda, kúrenie a pod. Naopak v tomto prípade bytová situácia matky maloletých detí je podstatne lepšia, nakoľko po rozvode manželstva jej ponechal veľký rodinný dom v obci Y.. Aj na nevyhnutné zariadenie domácnosti a základné elektrospotrebiče si bol nútený vziať pôžičky, ktoré spláca. Má za to, že doposiaľ ustálené výživné je dostatočné na pokrytie potrieb maloletých detí, vzhľadom na príjem matky a preto ho teší, že životná úroveň maloletých detí nekorešponduje s jeho životnou úrovňou a so životnou úrovňou jeho rodiny, ktorá je v porovnaní s domácnosťou matky maloletých detí podstatne nižšia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výšku výživného u maloletej J. na sumu 110 € mesačne a u maloletej Y. na sumu 100 € mesačne od 01. 10. 2013.
Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od posledného rozhodovania o výške výživného na maloleté deti uplynuli už takmer 4 roky, a to len táto skutočnosť je dostatočným dôkazom o zmene pomerov, ktoré nastali. V súčasnej dobe je mladšia dcéra už žiačkou 3. ročníka základnej školy s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy a zároveň sa venuje v základnej umeleckej škole hre na klavír a navštevuje literárno-dramatický odbor. Staršia dcéra študuje 1. rok na Konzervatóriu J. L. P. v P. P., v odbore hra na klavír, preto vzrástli náklady aj na cestovanie do P. P., stravné, platba za internát, nákup notového materiálu, kníh a pod. Ak otec maloletých detí v odvolaní poukazoval na problém s jeho bývaním, zdôraznila, že práve na základe vzájomnej dohody mu vyplatila v r. 2010 jeho podiel z rodinného domu, v ktorom zostala s deťmi bývať a z uvedenej sumy mal možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie. Naopak ona sama nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o obe maloleté deti, preto je nevyhnutné, aby sa na ich odôvodnených potrebách primerane podieľal aj ich otec.
Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s deťmi sa nestretáva, avšak ide o dôsledok dlhodobého negatívneho pôsobenia matky a starej matky na maloleté deti a nie preto, že by o ne nemal záujem. Ak aj maloletým deťom nezakupuje darčeky, je to z dôvodu, že v prípade akýchkoľvek darčekov by sa tieto minuli účinku, keďže deti k otcovi matka nepúšťa alebo robí pri tom prekážky. Má za to, že matka maloletých detí má dostatok finančných prostriedkov, aby zabezpečila starostlivosť o maloleté deti a opätovne poukázal na dôvody, pre ktoré nie je schopný prispievať na maloleté deti v takom rozsahu, ako to určil okresný súd.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na podané odvolanie oboch rodičov maloletých detí dodáva nasledovné:
Ani jeden z rodičov v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pokiaľ aj matka maloletých detí namieta, že poberá príspevok na obe deti na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v nižšej sume, než je určená v odôvodnení rozhodnutia, uvedená skutočnosť nemá sama o sebe bez zohľadnenia všetkých ostatných súvislostí, na ktoré okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukazoval, tak závažný charakter, pre ktorý by došlo k vážnemu pochybeniu okresného súdu pri ustálení výšky výživného na maloleté deti. Okresný súd bral do úvahy všetky výdavky, ktoré matka maloletých detí predložila, avšak pri rozhodovaní musel prihliadať a aj prihliadal na všetky ďalšie skutočnosti, uvádzané účastníkmi konania. Odvolanie matky maloletých detí preto odvolací súd nepovažoval za odôvodnené. Pokiaľ ide o odvolanie otca maloletých detí, tento taktiež neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti a opätovne len poukazoval na výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním, príp. s nákladmi spojenými s dochádzkou do zamestnania. Na všetky vyššie uvedené výdavky, ktoré boli predložené už prvostupňovému súdu, tento prihliadal a okolnosti, na základe ktorých sa otec s maloletými deťmi nestretáva, nie sú pre posúdenie výživného vo vzťahu k deťom podstatné a rozhodujúce. To, že sa otec s maloletými deťmi nestretáva nebolo sporné, a preto aj okresný súd na uvedenú skutočnosť dôvodne prihliadal.
Odvolací súd poukazuje na to, že pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené, resp. odôvodnené potreby, avšak pri nižšej životnej úrovni rodiča resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa.
U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti zistil skutkový stav náležite a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Odvolací súd, rovnako ako okresný súd poukazuje najmä na zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktoré majú 15 a 9 rokov. Maloletá J. je žiačkou I.A triedy na Konzervatóriu J. L. P. v P. P. v odbore hudba, hrá na klavíri, je ubytovaná na internáte, stravuje sa vo výdajnej školskej jedálni. Maloletá Y. je žiačkou 3. ročníka Základnej školy v Y., do školy si nosí desiaty, nestravuje sa v školskej jedálni z dôvodu, že má zdravotný problém. Obe maloleté deti majú zdravotné problémy, trpia na tzv. celiakiu - ochorenie charakterizované precitlivenosťou na lepok obsiahnutý v pšeničnej, ražnej a ovsenej múke, preto majú nariadenú bezlepkovú diétu, v dôsledku čoho má matka podstatne zvýšené výdavky. Obaja rodičia sú zamestnaní
a ani jednému z nich nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Je teda zrejmé, že u oboch detí došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko staršia dcéra rodičov navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska a mladšia dcéra navštevuje základnú školu, pričom v čase poslednej úpravy nebola školopovinná.
Aj odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradou zákonnou povinnosťou rodiča, ktorej je poskytovaná i náležitá zákonná ochrana.
Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel a prečo ustálil výšku vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom na sumu tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pritom túto ustálil od 01. 10. 2013, odkedy nastala zmena pomerov na strane maloletých detí. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.