Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_10C-4-2014.pdf
PDF · 73.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/4/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Z. U.F., J.. XX.X.XXXX, G. S. - K., W. X/XX proti žalovanej X. E.Y., J.. XX.X.XXXX, G. I., Z. G. X, v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej, určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 23P/156/2009 zo dňa 7.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7CoP/14/2010 zo dňa 27.4.2010, určená vo výške 115,-eur mesačne, zrušuje sa s účinnosťou od 1.1.2014.
Žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.1.2014 sa žalobca proti žalovanej, svojej plnoletej dcére, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti určenej mu naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 23P/156/2009 zo dňa 7.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7CoP/14/2010 zo dňa 27.4.2010, ktorá mu bola určená v sume 115,-eur mesačne.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaná ukončila štúdium na strednej škole a nemá vedomosť, že by sa štúdiom na strednej alebo vysokej škole pripravovala na budúce povolanie. Navyše je plnoletá a preto mal žalobca za to, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a poukázal na oznámenie matky žalovanej, ktorá mu oznámila, že od 1.1.2014 už výživné na dcéru Luciu Horváthovú platiť nemusí.
Žalovaná sa v konaní nevyjadrila a pojednávaní, ktoré boli vo veci nariadené, sa napriek tomu, že jej bolo predvolanie na pojednávania včas doručené bez ospravedlnenia nezúčastnila.
Súd na pojednávaní v dňoch 13.3.2014 a 28.3.2014 mimo výsluchu žalobcu vykonal dokazovanie aj čítaním listín, žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Žalovaná je plnoletým dieťaťom žalobcu a výživné voči nej bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 23P/156/2009 zo dňa 7.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7CoP/14/2010 zo dňa 27.4.2010 v sume 115,-eur mesačne. Nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by od tejto úpravy výživného došlo k ďalšej úprave výživného u žalobcu na žalovanú.
Z oznámenia Súkromnej strednej umeleckej školy Hodruša Hámre, ktorú žalovaná navštevovala v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti súd zistil, že žalovaná bola študentkou tejto školy od 1.9.2011 a štúdium ukončila ku 11.11.2013 z dôvodu, že nastupuje do zamestnania.
Nároky žalobcu voči voči žalovanej súd posudzoval podľa ustanovení § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Zákon o rodine v § 62 ods.3 ani v iných svojich ustanoveniach neuvádza definíciu plnoletého nezaopatreného dieťaťa, odkazuje však na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je Zákon č.601/2003 o životnom minime a o zmene doplnení niektorých zákonov konkrétne § 2 písm.c/ tohto zákona. Ten zas odkazuje v danom ustanovení na Zákon o prídavku na dieťa konkrétne Zák.č.600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení Zákona č.461/2003 o sociálnom poistení.
Zák. č.600/2003 Z.z. v § 3 definuje pojem nezaopatreného dieťaťa, ktorým je podľa § 3 ods.1 tohto zákona nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25.- tich rokov veku ak a/ sústavne sa pripravuje na povolanie štúdiom, alebo b/ ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Majúc preukázané, že žalovaná je plnoletá a ukončením štúdia na strednej škole sa prestala pripravovať na budúce povolanie, je súd toho názoru, že je schopná sa živiť sama, a preto vyživovaciu povinnosť voči nej žalobca nemá. Keďže však vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom súdu možno zrušiť len na návrh, súd žalobe vyhovel a tak, ako žalobca žiadal, zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej s účinnosťou od 1.1.2014.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto by mu proti žalovanej patrilo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalobca však proti žalovanej si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.