Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-81-2014.pdf
PDF · 79.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/81/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci navrhovateľa: Y. B., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXX, XXX XX W. proti odporkyni: W. B., K.. XX.X.XXXX, S.Á. Č.. XX o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 3.2.2014 domáhal, aby súd svojim rozsudkom zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu v sume 20 eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom február 2014. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou nežije, nakoľko sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a podala návrh na rozvod. Z manželstva sa im dňa X.X.XXXX narodil syn, ktorý žije s odporkyňou. Ich manželstvo doposiaľ trvá. V súčasnosti je bez zamestnania a nemá žiadny príjem.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpoveďami účastníkov konania, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu. V súčasnosti okrem priznanej dávky v hmotnej núdzi vo výške okolo 124 eur nemá žiaden príjem, býva s matkou a so starou matkou, ktorým podľa možností prispieva na bývanie a stravu. Ďalej uviedol, že výživné na syna neplatil, nakoľko nepoberal žiadne peniaze, ale od februára poberá dávku v hmotnej núdzi, takže sa bude snažiť výživné na maloletého odporkyni platiť.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, zabezpečuje starostlivosť maloletému synovi s tým, že okrem rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa nemá žiaden príjem. Podľa možnosti prispieva rodičom, no potrebuje peniaze hlavne na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, a to plienky, mlieko, oblečenie a podobne. Z tohto dôvodu nie je schopná platiť navrhovateľovi žiadnu sumu. To čo dostáva jej postačuje len na pokrytie základných
životných potrieb a ak by nebývala u rodičov, nebola by schopná si zabezpečiť existenciu. Odporca jej v súčasnosti na výživu maloletého syna neprispieva.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 25.3.2014 č. 2014/38928 navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.1.2014 pričom evidencia trvá.
Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 4.3.2014 č. 2014/234-0178 sú zistil, že navrhovateľ od 1.2.2014 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 124,70 eur mesačne.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Bardejov zo dňa 4.3.2014 č. BJ/PSV/INF/2014/18/57 odporkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 3.2.2014, nie je poberateľkou dávky a príspevku k dávke v hmotnej núdzi, je poberateľkou prídavku na jedno dieťa od 1.2.2013 vo výške 23,52 eur mesačne a rodičovského príspevku od 1.8.2013 vo výške 203,20 eur mesačne.
Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou súdu oznámila, že navrhovateľ nie je poberateľom dôchodku ani dávky v nezamestnanosti a nie je evidovaný v registri poistencov u žiadneho zamestnávateľa. Ďalej súdu oznámila, že odporkyňa nie je poberateľkou dôchodku, nie je evidovaná v registri poistencov u žiadneho zamestnávateľa, v súčasnosti je evidovaná v registri Sociálnej poisťovne ako Ministerstvo- štát, občan, starostlivosť o dieťa do 6 rokov.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine ).
Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných
mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Z textu predmetného ustanovenia zákona sa dá vyvodiť, že jeho aplikácia je povinnosťou súdu, v takom prípade ide o úplnú stratu nároku a nie je možné toto ustanovenie použiť ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľom požadované manželské výživné nemožno priznať, nakoľko odporkyňa sa sama ocitla v situácii, kedy nie je schopná plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Sociálne, ekonomické a rodinné pomery oboch sú také, že sú odkázaní na pomoc štátu. Navyše odporkyňa zabezpečuje starostlivosť o spoločné maloleté dieťa, na výživu ktorého navrhovateľ neprispieva. Vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne má súd za to, že tieto jej toho času reálne neumožňujú navrhovateľovi poskytovať manželské výživné, preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, keď súd návrh zamietol, no náhradu trov nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.