Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sp-50-2013.pdf
PDF · 104.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa A. O., bytom Y. Č.. XXX, X., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava, Mierové námestie č. 1, Ilava, proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova č. 3, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 3N 8357/2013 zo dňa 20.11.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 3N 8357/2013 zo dňa 20.11.2013.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím sp. zn. 3N 8357/2013 zo dňa 20.11.2013 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), § 2 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácii“), § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „exekučný poriadok“), § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 16, § 420 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum, je daná pôsobnosť centra, keďže ide občianskoprávnu vec. Špecifikoval listiny, ktoré boli na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľom a Okresným súdom Piešťany predložené centru. Uviedol, že z predložených dokladov vyplýva, že voči žiadateľovi dňa 06.03.2009 bolo začaté exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, so sídlom exekútorského úradu Kupeckého č. 29, 040 01 Košice (ďalej len „odporca“), ktoré je vedené pod sp. zn. EX Or/0598/2009. Žiadateľ sa dňa 11.04.2011 obrátil na odporcu s listom označeným ako „Vec: Žiadosť o podanie informácie“, v ktorom požadoval zaslať kópiu rozsudku, na základe ktorého sa vymáha predmetná exekúcia. Túto požiadavku zopakoval aj následne podaním zo dňa 16.05.2011 označenom ako „Vec: Urgencia“, v ktorom zdôraznil svoje právo na poskytnutie informácie vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Uviedol, že z vyjadrenia žiadateľa vyplýva, že predmetné rozhodnutie mu nebolo zo strany odporcu zaslané. Žiadateľ následne podaním zo dňa 20.06.2011 inicioval konanie pred Okresným súdom Piešťany. V návrhu sa žiadateľ domáha ochrany osobnosti pre porušenie práva na informácie a práva byť informovaný a z tohto titulu žiada aj o nemajetkovú ujmu vo výške 1 000 eur.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že z ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že povinnosť sprístupňovať informácie je uložená tým subjektom práva, ktoré uplatňujú svoju právomoc v oblasti verejnej správy. Tak ako to vyplýva zo znenia ustanovení exekučného poriadku, výkon exekučnej činnosti nie je výkonom v oblasti verejnej správy, ale je výkonom verejnej moci. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Nds/20/2012 zo dňa 26.09.2013, podľa ktorého „z citovaných ustanovení ani z iného ustanovenia exekučného poriadku nevyplýva oprávnenie exekútora rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Exekútor je iba štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Nie je preto povinnou osobou v zmysle § 2 zákona č. 211/20000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, a teda nemôže dôjsť ani k naplneniu predpokladu vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.“. Konštatoval, že predpokladom pre úspešné uplatnenie si nemajetkovej ujmy je neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Iba z takéhoto konania, ktoré spočíva v porušení právnej povinnosti sa možno potom úspešne domáhať odstránenia protiprávneho stavu, ako aj požadovať primerané zadosťučinenie. V predmetnom prípade však chýba prvok protiprávnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti, nakoľko osoba exekútora nie je osobou povinnou sprístupniť a poskytnúť informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Vzhľadom na uvedené okolnosti, citované zákonné ustanovenia, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, centrum dospelo k názoru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Konštatoval, že uvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím centra o tom, či vo veci, pre ktorú žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti bude, alebo nebude pred všeobecným súdom úspešný. Poukázal na to, že žiadateľ môže svoj nárok uplatniť na súde sám, avšak vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody s rizikom neúspechu v konaní, čo so sebou nesie riziko hradenia trov súdneho konania. Ďalej uviedol, že nakoľko konanie o ochranu osobnosti nie je konaním, v ktorom by sa vyžadovalo povinné zastúpenie účastníka advokátom, centrum malo za to, že jeho rozhodnutím o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je žiadateľovi odopreté právo na prístup k súdu.
V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola z vyššie uvádzaných dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberalo.
Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu. Uviedol, že ani firma, ktorej je údajne dlžný, ani súd, ho nevyzvali k stanovisku a našiel ho iba exekútor, ktorý ho vyzval na súčinnosť. Prostredníctvom žiadosti o informácie sa obrátil na exekútora ako na jedinú kontaktnú osobu v tejto exekúcii, aby vedel o čo ide, avšak on na jeho žiadosť o informácie nereagoval. Konštatoval, že do dnešného dňa, keď poslal žiadosť o informácie sa mu nestalo, aby nedostal spätnú väzbu či už vo forme informácie, alebo že jeho žiadosť bola odstúpená tomu orgánu, kam patrí, pričom vždy bol vyrozumený o postupe alebo čo sa vo veci deje. Uviedol, že jeho podanie na Okresný súd v Piešťanoch voči súdnemu exekútorovi bolo podané kvôli tomu, že s jeho žiadosťou, ako aj urgenciou, neurobil nič. Bol toho názoru, že mal mu dať vedieť, že „klope“ na zlé dvere, alebo mal žiadosť postúpiť. Poukázal na to, že súdny exekútor môže aj rozhodovať, aj vykonávať, ako aj uvaľovať sankcie. Ďalej uviedol, že o právneho zástupcu požiadal, aby doplnil, resp. opravil jeho podanie, nech je jasné, o čo ide a aby ho zastupoval pred súdom. Konštatoval, že je odsúdený na doživotie a má za to, že je finančne prijateľnejšie, aby ho zastupoval právny zástupca. Poukázal na to, že z praxe vie, že žiadosti o informácie sa odstupujú na vybavenie ak nepatria danej osobe, organizácii, alebo sa odpovie, avšak nezostávajú nikdy nevybavené ako to bolo v jeho prípade.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2013 uviedol, že sa naďalej pridržiava dôvodov, pre ktoré navrhovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Poukázal na to, že žiadateľ požiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám osobu, ktorá v zmysle uvedeného
zákona nie je osobou povinnou. Uvedenú skutočnosť centrum taktiež podložilo judikatúrou Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí č. 9Nds/20/2012 zo dňa 26.09.2013. Zdôraznil, že v danom prípade nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žiadateľa, nakoľko chýba prvok protiprávnosti konania exekútora JUDr. Petra Molnára, ktorý v zmysle vyššie citovaného nie je osobou povinnou podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z uvedených dôvodov navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Trenčín, sp. zn. 3N 8357/2013 zo dňa 20.11.2013.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 2.12.2013 nie je dôvodný.
Keďže účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa, a keďže títo zhodne (navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 11.02.2014 a odporca v písomnom podaní zo dňa 24.02.2014) uviedli, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania (§ 250f ods. 2 O.s.p.), postupoval súd podľa § 250f ods. 1 O.s.p. a vo veci rozhodol bez pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom.
Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou zo dňa 08.10.2013, súčasťou ktorej sú informácie o povahe sporu, opisu okolností sporu, označenia dôkazov, informácie o príjmovej a majetkovej situácii navrhovateľa, ako aj podklady týkajúce sa súdneho konania pred Okresným súdom Piešťany z dôvodu zastupovania, v ktorom si uplatnil predmetný nárok.
Z uvedených dokladov vyplýva, že navrhovateľ žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 24.06.2011, sa domáha ochrany osobnosti pre porušenie jeho práva na informácie a práva byť informovaný s návrhom na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 eur.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa ustanovenia § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon „o slobode informácii“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácii, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácii, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácii, osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „exekučný poriadok“), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekučného poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi (§ 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Nie je preto jeho úlohou automaticky prideľovať advokátov, ako sa domnieva navrhovateľ. Centrum právnej pomoci, podobne ako predtým všeobecné súdy, skúma každú žiadosť žiadateľa a vyhodnocuje ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, osobitne podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Zákon zároveň ustanovuje kritériá pre posudzovanie splnenia ním ustanovených požiadaviek (§ 6a až § 8).
Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.
Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu. Súd v preskúmavacom konaní skúma to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. správneho poriadku, na ktoré použitie odkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z..
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že voči navrhovateľovi bolo dňa 06.03.2009 začaté exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, so sídlom exekútorského úradu, Kupeckého č. 29, Košice, ktoré je vedené pod sp. zn. EX Or 0598/2009. Navrhovateľ sa 11.04.2011 obrátil na súdneho exekútora listom označeným ako „Vec: Žiadosť o podanie informácie“, v ktorom požadoval zaslať kópiu rozsudku, na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia. Túto požiadavku zopakoval aj následne podaním zo dňa 16.05.2011 označenom ako „Vec: Urgencia“, v ktorom zdôraznil svoje právo na poskytnutie informácie vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že predmetné rozhodnutie mu nebolo zo strany súdneho exekútora zaslané a navrhovateľ následne podaním zo dňa 20.06.2011 inicioval konanie pred Okresným súdom Piešťany. V žalobnom návrhu sa navrhovateľ domáha ochrany osobnosti pre porušenie práva na informácie a práva byť informovaný a z tohto titulu žiada aj nemajetkovú ujmu vo výške 1 000 eur.
Z ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že povinnosť sprístupňovať informácie je uložená tým subjektom práva, ktoré uplatňujú svoju právomoc v oblasti verejnej správy. Z exekučného poriadku vyplýva, že výkon exekučnej činnosti nie je výkonom v oblasti verejnej správy ale je výkonom verejnej moci. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva exekútorovi oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom exekútor je štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nie je povinnou osobou v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v dôsledku čoho nemôže dôjsť ani k naplneniu predpokladu vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., v zmysle ktorého, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutia a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla
poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
Podľa citovaného ustanovenia § 13 ods. 1 OZ, nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie si nemajetkovej ujmy je neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. V danom prípade ako už bolo uvedené súdny exekútor nie je povinnou osobou v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v dôsledku čoho nie je ani naplnená skutková podstata vyplývajúca z ustanovenia § 13 ods. 1 OZ týkajúca sa neoprávneného zásahu do práva na ochranu navrhovateľa.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca v danom prípade správne posúdil, že vo veci žalobného návrhu týkajúceho sa ochrany osobnosti navrhovateľa pre porušenie jeho práva na informácie a práva byť informovaný, ako aj nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 eur, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľ v danom prípade nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.
Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.