Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52C-48-2024.pdf
PDF · 66.47 KB
Case nature
Subarea
52C/48/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. XXXX/ X, E., o zaplatenie 1.910,10 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.910,10 eur, ako aj náhrady trov konania titulom dlžného nájomného.
2. Výzvou zo dňa 13.05.2024 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 64,50 eur do 10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej ako "zákon o súdnych poplatkoch"). Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch.
3. Napriek tomu, že uvedená výzva bola žalobcovi riadne doručená dňa 13.05.2024, súdny poplatok za podanú žalobu nebol v lehote zaplatený. Žalobca v žalobe, ako aj v jej doplnení zastával názor, že v konaní je oslobodený od platenia súdnych poplatok v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej ako "zákon o súdnych poplatkoch"), pretože predmetom konania je vec verejného a spoločensky prospešného záujmu (dlžné nájomné za užívanie bytu vo vlastníctve hlavného mesta SR - Bratislavy).
4. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
5. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia, keď žalobca, napriek výzve súdu a poučeniu o možnosti zastavenia konania, nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu a súd ešte nezačal konať vo veci samej, súd konanie zastavil.
6. Súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o jeho zákonnom (osobnom) oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Zákon o súdnych poplatkoch totiž v ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) neposkytuje
obciam a vyšším územným celkom čisto osobné oslobodenie, resp. všeobecné osobné oslobodenie bez ohľadu na to, o akú vec ide. Ide tu o tzv. oslobodenie zmiešané, t. j. zákon priznáva oslobodenie týmto subjektom len vo vymedzených veciach, ktorými sú veci verejného a spoločensky prospešného záujmu. Verejný záujem možno charakterizovať ako verejný prospech, verejné blaho, verejné potreby obce, teda ide o záujem, ktorý je na prospech všetkých obyvateľov obce, resp. slúži na uspokojovanie potrieb obyvateľov obce. Predmetom konania však nie je vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou nenapĺňa potrebu všetkých obyvateľov obce, ale len potrebu žalovanej na kvalitatívne primerané bývanie. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca následne (po skončení nájomného vzťahu so žalovanou) na úhradu neoprávneného užívania bytu za žalovanú použil finančné prostriedky z verejného rozpočtu. Je bezpochyby v záujme všetkých obyvateľov obce, aby boli finančné prostriedky obce použité efektívne k rozvoju obce a k blahu jej obyvateľov. Obec však z hľadiska predpisov upravujúcich postavenie obcí a ich hospodárenie celú svoju činnosť vykonáva vždy v širokom - obecnom záujme. Ak by malo byť uvedené kritérium použité aj pri zisťovaní, či je splnená podmienka na oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o SP, bolo by potrebné dospieť k záveru, že predmetom každého súdneho konania, ktorého účastníkom je obec, je vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. To by však znamenalo, že obce sú zo zákona všeobecne osobne oslobodené od súdneho poplatku. Úmysel zákonodarcu priznať obciam všeobecné osobné oslobodenie od poplatkov by však v takom prípade bol legislatívne vyjadrený rovnakým spôsobom ako napríklad oslobodenie Slovenskej republiky, rozpočtových organizácií a štátnych účelových fondov v § 4 ods. 2 písm. a) zákona o SP alebo oslobodenie nadácií, charitatívnych, humanitárnych a ekologických organizácií v ustanovení v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o SP (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2002, sp. zn. 4 Obdo 27/02, R 118/2003). Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalobca v konaní nie je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a preto nezaplatenie súdneho poplatku v lehote určenej súdom vedie k zastaveniu konania.
7. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Žalobca nezaplatil súdny poplatok vyrubený súdom, čím procesne zavinil zastavenie konania, a preto mu v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Zo súdneho spisu však vyplýva, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal (porovnaj judikát R 72/2018 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.