Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-146-2022.pdf
PDF · 98.9 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/146/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Stanislav Kandala, advokát, so sídlom Budovateľská 1288, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 834,37 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 334,37 eur titulom bezdôvodného obohatenia a sumu 100 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.11.2022 domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 334,37 eur ako aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.6.2011 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 390 eur. Dôvodil, že žalovaný začal v októbri 2020 siahať na mzdu žalobcu v podobe zrážok zo mzdy a celkovo vykonal do februára 2021 zrážky v súhrne 334,37 eur, pričom celkovo žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobcu vykonať zrážky až do 996,82 eur. Poukázal na to, že Okresný súd Prešov uznesením č. k. 24Csp/36/2021-28 zo dňa 9.3.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým prikázal žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2011 zo Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Vykonateľnosť neodkladného opatrenia nastala dňa 15.03.2021. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 24Csp/36/2021-73 zo dňa 8.9.2021 rozhodol vo veci samej tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2011 zo Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Súd zmluvnú dokumentáciu použitú zo strany žalovaného vyhlásil za neplatnú – úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
Podstatným v spore podľa žalobcu je aj to, že vo veci mal byť vydaný rozhodcovský rozsudok RK- PC-871/13-LP zo dňa 17.04.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline. Na podklade uvedeného požiadal žalovaný dňa 4.10.2013 súdneho exekútora D. D. E. o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky 717,20 Eur s prísl.. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 80Er/829/2013 zo dňa 12. júna 2020, prvo-inštančný súd žiadosť žalovaného na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 2243/2013 zo dňa 2013 zamietol. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je nulitná rozhodcovská zmluva, následkom čoho je, že rozhodcovský súd nemal právo na vydanie exekučného titulu. Krajský súd v Prešove svojim uznesením č. k. 3CoE/82/2020-53 zo dňa 02. februára 2021 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 80Er/829/2013 zo dňa 21.10.2022 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca sa touto žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal vykonaním nezákonných zrážok zo mzdy za mesiace 10/2020 – 02/2021 v súhrnnej výške 334,37 Eur. Žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 1.12.2017 a prvé zrážky zo mzdy boli vykonané až v mesiaci október 2020 a teda už v čase existencie právnej úpravy zakazujúcej vymáhanie premlčaných pohľadávok. Zároveň žalobca žiadal priznať mu aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, keďže si ako spotrebiteľ úspešne uplatnil v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Csp/36/2021 svoje právo, keď v uvedenom konaní súd zakázal žalovanému uplatňovať práva z dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o ustálenie výšky súdom priznaného primeraného zadosťučinenia je potrebné prihliadnuť na to, že žalobca musel vyhľadať právne poradenstvo, iniciovať spor aby chránil svoje majetkové práva proti žalovanému, ktorý ako podnikateľ v oblasti poskytovania úverov postupoval v rozpore so zákonom. Z predložených dokumentov najmä žiadosti adresovanej zamestnávateľovi žalobcu je zrejmé, že žalovaný sa mimo dohľadu súdu obohacuje mnohonásobne vo výške viac než 2/3 požičaných peňazí. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria mal žalobca za to, že suma vo výške 500 EUR splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie a bude zároveň odmenou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor, že suma 334,37 eur nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie, pričom žalobca si bol vedomý existencie dlhu a žiadne námietky voči dlhu nezačal tvrdiť po začatí výkonu zrážok zo mzdy. Zároveň poprel tvrdenie žalobcu vo vzťahu k nároku týkajúceho sa primeraného finančného zadosťučinenia, keďže úmyselne neporušil práva žalobcu. Navrhol žalobu zamietnuť.
3. K vyjadreniu žalovaného sa ešte písomným podaním z 13.1.2023 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 24 Csp 36/2021 bola okre m posudzovania otázky platnosti zabezpečovacích prostriedkov (dohody o zrážkach zo mzdy) vyslovená absolútna neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2011. Žalovaný preukázateľne prijal neoprávnené plnenia vo výške 334,37 eur, ktoré žalobca žiada vrátiť späť. Poukázal na to, že jediným kvalifikačným znakom pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie práva na ochranu spotrebiteľa na súde, k čomu preukázateľne došlo.
4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Súd vo veci v pôvodnom konaní vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili účastníci konania, pričom zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 27.6.2011bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o revolvingovom úvere, kde dlžníkovi bol poskytnutý úver (úverový limit) vo výške 390 eur, ročná úroková sadzba 70,06 %a celková čiastka 961,92 eur.
8. Z Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.6.2011 vyplýva, že žalovaný má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru medzi totožnými stranami vo výške 390 eur s tým, že mesačná zrážka je vo výške 20,04 eur.
9. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 27.6.2011 podpísaná aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred vopred určenými súdmi.
10. Písomným podaním z 29.11.2017 žalovaný v zastúpení spoločnosťou ANACO s.r.o. žiadal zamestnávateľa žalobcu v zmysle priloženej Dohody o zrážkach zo mzdy o uspokojenie pohľadávky vo výške 996,82 eur zrážkami zo mzdy.
11. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24 Csp 36/2021-73 zo dňa 8.9.2021 v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX z 27.6.2011 k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 27.6.2011, pričom zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.10.2021.
13. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
14. Je nepochybné, že úverová zmluva o revolvingovom úvere pôvodne uzavretá medzi účastníkmi konania 27.6.2011 je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
15. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
28. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, bolo v konaní nesporné, že v prospech žalovaného boli za obdobie od októbra 2020 do februára 2021 vykonané od žalobcu zrážky v súhrne 334,37 eur, pričom celkovo žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobcu vykonať zrážky až do 996,82 eur.
29. Rovnako bolo nesporným, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 27.6.2011 bola právoplatne posúdená ako absolútne neplatný právny úkon (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 24 Csp 36/2021 z 8.9.2021) a taktiež právoplatne bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej boli zrážky vykonávané.
30. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie teda považoval za dôvodný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného úveru vo výške 334,37 eur, keďže samotná výška rozporovaná nebola.
31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
32. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
33. Súd prvej inštancie právne uzatvára, že v vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
34. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku.
35. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy nezahrnul všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo, že bol
právoplatne zaviazaný povinnosťou zdržať sa používania dohody o zrážkach zo mzdy, čoho sa však v skoršom konaní musel domáhať žalobca žalobou.
36. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods. 5 ZOS môže, ako aj nemusí zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila.
37. Je potrebné tiež akcentovať, že nemožno „ukracovať“ v tomto konaní žalobcu (v kontraktačnom procese dlžníka) od možnosti domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Napokon bol to v tomto konaní žalovaný (v kontraktačnom procese veriteľ), kto porušil spotrebiteľské práva, preto musí znášať aj riziko žalobného efektu, všetko vo svetle toho faktu, že je to žalobca, kto je pri iniciácii sporu tzv. dominus litis. Došlo teda k naplneniu hypotézy právnej normy viazanej na inštitút primeraného zadosťučinenia.
38. Pri výklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi je potrebná určitá intenzita.
39. Súd prvej inštancie má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak (hoci aj minoritne) funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
40. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak súd považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 100 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovanej do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorá síce nie je v rovnakej numericky vyjadrenej výške, avšak ako primerané zadosťučinenie je dôvodná. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu, pričom žalovanému je bezdôvodné obohatenie v sume 334,37 eur priznané. Preto súd vyhovel žalobe v časti sumy primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur a v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu zamietol.
41. Dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi predpismi SR.
42. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.
43. Napokon sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, aké konkrétne práva žalobcu boli porušené. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že zmluvný vzťah obsahuje aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej použitia sa žalovaný v tomto konaní, musí právoplatne zdržať. Už toto právoplatne skončené konanie vytvára právny rámec pre uplatnenie si nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keďže vychádza priamo
zo znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je preto možné vyvodiť, že samotné úspešné uplatnenie porušenia práva vytvára rámcový právny základ pre uplatnenie si práva na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výška je už na posúdení súdu.
44. Záverom súd prvej inštancie uvádza, že nerovnocenné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi môže prerásť v prenesenom význame až do finančného „nevoľníctva“, nakoľko spotrebiteľ by pri dodávateľom uplatňovaných nárokov či už z neprijateľných zmluvných podmienok alebo dohôd mal len minimálnu šancu splatiť pôžičku tak, aby to nebolo v rozpore so spotrebiteľským právom.
45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.