Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/528/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, proti žalovanej ST trade a.s., Košice, Rozvojová 2, IČO: 36 187 844, o zaplatenie 90,48 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku -67 z 19.12.2012 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaná nemá právo na ich náhradu.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 90,48 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.5.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 16,50 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku, o. i., reprodukoval podstatný obsah návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručeného mu 14.5.2012, odporu podaného žalovanou, písomného vyjadrenia žalobkyne z 26.7.2012, doručeného mu 31.7.2012, písomného podania žalovanej zo 16.11.2012, doručeného mu 22.11.2012 a písomného podania žalobkyne, doručeného mu 18.12.2012. Konštatoval, že vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav, konkrétne, čo účastníčky konania dohodli v poistnej zmluve č.6535246741 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - poistenie súboru motorových, uzavretej 29.12.2006, čo oznámila žalovaná k č. poistnej zmluvy, na tlačive žalobkyne „Oznámenie škodovej udalosti poisteným. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“, doručenom žalobkyni 5.11.2009, čo oznámil žalobkyni poškodený L.. F. O. na tlačive „Uplatnenie nároku na náhradu škody“, doručenom jej 24.11.2009, čo vyplatila žalobkyňa podľa svojej internej dokumentácie - Spis poistnej udalosti z 9.5.2012, čo oznámila žalobkyňa listom z 2.12.2009 poškodenému L.. O. a čo mu poukázala podľa svojho interného dokladu, vytlačeného 26.7.2012,čo uviedla žalobkyňa v liste z 1.12.2009, resp. 5.8.2010, adresovanom žalovanej a doručenom jej 8.12.2009, resp. 12.8.2010, čo mal preukázané výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy č.6535352383 a podrobným výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy č.6535352383 za obdobie od 31.12.2006 do 14.12.2012, var. symbol 1.KE 702CS a, že žalovaná žalobkyni požadovanú náhradu poistného plnenia nezaplatila doposiaľ. Vychádzajúc z § 427,§ 517 ods.1,2 O. z.,§ 12 ods.1 písm. f) zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v rozhodnom období, nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ich znenie citoval) mal v danom prípade predloženými listinnými dôkazmi za preukázané, že žalovaná 28.10.2009, ako držiteľka osobného motorového vozidla (ďalej len vozidlo) Opel Vectra EČV: G.-XXXCS, zavinila dopravnú nehodu v Košiciach, pri ktorej došlo k poškodeniu

vozidla zn. Renualt Mégane, EČV: G.-XXXEA, poškodeného L.. F.. O., ktorému žalobkyňa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla G. XXXCS poskytla za žalovanú poistné plnenie 301,61 €, že žalovaná - ako to žalobkyňa preukázala výpisom z inkasného účtu predmetnej poistnej zmluvy - v čase vzniku poistnej udalosti 28.10.2009 bola v omeškaní s úhradou mesačnej lehotnej splátky poistného za obdobie od 30.9.2009 do 30.10.2009, ktorá bola splatná 30.9.2009, ale žalovaná ju zaplatila až 17.6.2010, t.j. bola v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, preto mal za dôvodný nárok uplatnený žalobkyňou podľa § 12 ods.1 písm. f) zák.č.381/01 Z. z. na náhradu časti poskytnutého plnenia voči žalovanej, ktoré za ňu vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou poisteného vozidla G. XXXCS a to vo výške 90,48 € a, že mal žalovaný nárok za dostatočne preukázaný a dôvodný, preto mu v plnom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu, z titulu náhrady časti poistného plnenia, ktoré za ňu vyplatila. Námietky žalovanej, ktoré v konaní proti žalovanému nároku uplatnila neposúdil ako právne relevantné a preto na ne neprihliadol. Ďalej uviedol, že žalobkyňa žiadala úroky z omeškania priznať odo dňa doručenia mu žaloby, t.j. od 14.5.2012 a keďže preukázateľne žalobkyňa doručením písomných výziev žalovanej 8.12.2009 a 12.8.2010 ju vyzvala na náhradu poistného plnenia do 15 dní od ich doručenia, uzavrel, že žalovaná bola v čase doručenia žaloby v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto priznal žalobkyni právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy 90,48 €, tak ako si ich v zákonnej výške uplatnila, keďže 14.5.2012 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %. O trovách konania rozhodol podľa a vo veci úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcich v danom prípade v trovách za zaplatený súdny poplatok 16,50 €, ktoré je žalovaná povinná jej nahradiť.

Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu, z dôvodu podľa v konaní došlo k vadám uvedeným v účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a taktiež z dôvodov podľa konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. d) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. f) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že 22.1.2013 jej bol doručený rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 90,48 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.5.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 16,50 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tvrdila, že uvedené súd v odôvodnení rozsudku vôbec neodôvodnil. Namietala nejasnosť a nezrozumiteľnosť v predmetnom rozsudku a citujúc znenie tvrdila ďalej, že jedine tak môže byť odôvodnenie rozhodnutia jasné, zrozumiteľné a v odvolacích konaniach preskúmateľné. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie ÚS 236/2006 a (citovala z ich odôvodnenia). Na základe uvedeného navrhla po preskúmaní ňou napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo, dôvodov odvolania, rozhodnúť podľa a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti.

Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu

Z vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa - hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci ( ) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Pokiaľ žalovaná považuje napadnutý rozsudok za nejasný a nezrozumiteľný, ide len o jej ničím nepodložený subjektívny názor.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z a zásadám súdnej praxe, preto nie je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, resp. nejasnosť.

Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní žalovanej sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa neuplatnila v odvolacom konaní žiadne trovy a žalovaná v ňom nemala úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.