Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci navrhovateľky MJ. Q., T.. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Č.. P. XXXX/XX, B. N. M., proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal A.. W. Q., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. N. S. XXX, za účasti maloletého dieťaťa: P. Q., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo V. Q., T.. K., N.. XX.XX.XXXX a A.. W. Q., T.. Q., N.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX M. B. N. M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. N. M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X, rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výške výživného a úprave styku k mal. P. Q., N.. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Zveruje sa mal. P. Q., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. P. Q., N.. XX.XX.XXXX sumou 170,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. P.L. Q., N.. XX.XX.XXXX:

každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nasledujúcej stredy do 07:00 hod.

počas jarných prázdnin párny rok od nedele od 18:00 hod. do piatku do 18:00 hod.

počas Veľkonočných prázdnin nepárny rok od stredy pred Veľkonočnými sviatkami od 18:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.

počas letných prázdnin každý rok od 15.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. od 15.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.

počas Vianoc

párny rok: od 22.12. od 18:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod. nepárny rok: od 29.12. od 18:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod.

Otec v čase určenom ako začiatok styku prevezme mal. P. Q., N.. XX.XX.XXXX v mieste bydliska matky, resp. v školskom zariadení a v čase určenom ako koniec styku, mal. P. Q., N.. XX.XX.XXXX odovzdá matke v mieste jej bydliska, resp. do školského zariadenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.) Navrhovateľka (ďalej aj „manželka“ a „matka“) sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu jej manželstva s manželom, ktorý návrh na rozvod nepodal (ďalej aj „manžel“, „odporca“ a „otec“) a súčasne vo veci úpravu styku rodičov k maloletej pochádzajúcej z manželstva žiadala, aby súd schválil rodičovskú, ktorú rodiča uzavreli písomne.

2.) Podaný návrh zdôvodnila tým, že manželia sú rodičia mal. P. a zosobášili sa po dvojročnej známosti v roku XXXX. Už po začatí manželského spolužitia sa začali prejavovať názorové rozdiely, ktoré viedli k vzájomným nedorozumeniam, to viedlo až k jej trvalému ochladnutiu citov k manželovi. Od Q. XXXX už s manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Nakoľko manželstvo dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu, nemá záujem o záchranu manželstva a nechce už v tomto zotrvať. Má zato, že vzájomné vzťahy s manželom sú trvalo narušené a rozvrátené. Žije spoločne s dcérou v dome jej rodičov, kde má vytvorené všetky podmienky pre riadnu starostlivosť, na toto prostredie je zvyknutá. Tiež si je vedomá prítomnosti otca v živote dcéry, preto nemá záujem brániť otcovi v stretávaní s dcérou. Dcéra navštevuje C. ročník D. Š. J.. Y.. K. M. B. N. M.. Výdavky dcéry zahŕňajú bežné výdavky detí v jej veku, a to potreby do školy, oblečenie v závislosti od ročného obdobia, hygienické potreby, nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, stravu, školné a pod.

3.) K podanému návrhu navrhovateľka pripojila aj listiny a to rodný listy maloletej P. a sobášny list.

4.) Odporca doručil súdu dňa XX.XX.XXXX písomné vyjadrenie k podanému návrhu v ktorom súhlasil s rozvodom manželstva, poukázal tiež na písomne uzavretú rodičovskú dohodu vo veci úpravy styku rodičov s maloletou, ktorú rodičia písomne uzavreli.

5.) Súd pri svojom postupe nariadil na deň XX.XX.XXXX pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov. Navrhovateľka sa z účasti na tomto pojednávaní písomne ospravedlnila, súhlasila s konaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti, zotrvala na písomne podanom návrhu a žiadala, aby súd rozhodol v intenciách jej návrhu. Na pojednávaní súd vypočul odporcu. Odporca súhlasil s rozvodom a zotrval na rodičovskej dohode, ktorá tvorí prílohu k podanému návrhu na rozvod.

6.) Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7.) Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8.) Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9.) Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

10.) Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11.) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia už nežijú v spoločnej domácnosti ani spoločne už nevykonávajú starostlivosť o maloletú dcéru. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Sledujúc uvedené má súd za to, že manželstvo účastníkov si neplní svoju funkciu v žiadnej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, je nefunkčné a je možné konštatovať, že vzhľadom na deklarovaný postoj oboch manželov, je bez perspektívy jeho obnovenia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.

12.) Podľa , (ďalej len ako „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13.) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14.) Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15.) Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16.) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17.) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18.) Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.) Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20.) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21.) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22.) Podľa , súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa až d), a , inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

23.) Podľa , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

24.) Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

25.) S ohľadom na skutočnosť, že rodičia maloletej uzatvorili písomne dňa XX.XX.XXXX rodičovskú dohodu, podľa ktorej došlo k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 170,- Eur, a súčasne sa dohodli na stretávaní otca s dcérou, súd vykonal preskúmanie takto predloženej dohody, a to za účelom zistenia, či táto dohoda bude v záujme maloletej a teda najmä, či matka dokáže poskytnúť maloletej primeranú starostlivosť a vytvoriť jej stabilné výchovné prostredie, tiež, či dohodnutá výška výživného bude pokrývať náklady na zabezpečenie jej starostlivosti ako aj skúmať schopností, možností a majetkové pomery otca ako povinného rodiča ako aj rozsah stretávania sa otca s dcérou.

26.) Pokiaľ šlo o zverenie maloletej P. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, osobitne zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u maloletej a jej rodičov, že maloletá je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú dcéru riadne stará a vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky.

27.) Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, tak ako ho títo prezentovali, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Súd v tejto časti musel zohľadniť najmä majetkové pomery na strane otca a z tohto plynúce právo maloletej podieľať sa na jeho životnej úrovni, ktorého príjem je v pomere k matke neporovnateľne vyšší, z ktorého dôvodu mu v tomto smere vzniká zákonná povinnosť podieľať sa zvýšenou mierou na finančnom zabezpečovaní starostlivosti o maloletú za účelom zachovania tejto životnej úrovne.

28.) S poukázaním na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä na v súdnom spise uvedené a zistené náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na uspokojenie potrieb maloletej, ako aj na osobné, sociálne a majetkové pomery rodičov má súd za to, že rodičmi uzatvorená dohoda je v záujme maloletej P. a preto ju súd schválil.

29.) Vo veci uzavretej rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletou P. súd rovnako dospel k záveru, že sledujúc zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho udržiavania styku otca s maloletou ako aj s ohľadom na citovú väzbu maloletej P., súd preto schválil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou P. v konkrétny čas vrátane osobitnej úpravy počas sviatkov a prázdnin.

30.) Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31.) Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

32.) Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

33.) Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34.) O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).

Poučenie:

Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti výroku I. a III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( , / ďalej len ako „ “/)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.