Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/78/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobkyne V. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v N., N. 3, t.č. v N., Z. 17, proti žalovanej W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., N. XXX/X, v konaní o vydanie dedičstva takto

rozhodol:

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2013 žiadala, aby bol odobratý list vlastníctva žalovanej, nakoľko nemá žiadne právo užívať byt na Sputnikovej, pretože tam nie je trvalé prihlásená. Ďalej žalobkyňa uviedla, že ona v tom čase nebola v zahraničí, ale bola riadne zamestnaná v Košiciach v trvalom pracovnom pomere, ktorý trval od 1.7.2005 do 28.4.2010.

Na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 3.6.2013, č.k. -10, ktorým bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie vád podania, žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 25.6.2013 doplnila svoje podanie a uviedla, že žiada, aby žalovaná stratila nárok a právo užívať byt na M. XX v N. vedený v katastri nehnuteľností Jazero - mestská časť, zapísaný na LV č. XXXX ako obytný dom súp. č. XXXX, byt č. XX na 5. poschodí, nakoľko ona - žalobkyňa ako jediná dedička po nebohom otcovi W. L., naposledy bytom N., M. XX, zomrel dňa XX.X.XXXX, má právo sa domáhať toho, čo jej patrí, a to nehnuteľnosť na M. XX v N.. Uviedla, že žalovaná má rodinný dom v Čani a ona - žalobkyňa nemá kde bývať. Žiadala, aby žalovaná bola vysťahovaná z bytu na M. XX, nakoľko nemá nárok na užívanie tejto nehnuteľnosti a navrhla jej odobrať list vlastníctva.

Na základe uznesenia súdu zo dňa 10.9.2013, č.k. -14, ktorým bola opätovne vyzvaná na odstránenie vád svojho podania, žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 1.10.2013 doplnila žalobný návrh. Uviedla, že žiada, aby žalovaná stratila nárok a právo užívať byt na M. XX na 5. poschodí, č. bytu XX, nakoľko ona - žalobkyňa je jediná dedička po nebohom otcovi a má právo domáhať sa toho, čo jej patrí, teda nehnuteľnosť na M. XX v N.. Uviedla, že ako listinný dôkaz predkladá osvedčenie o dedičstve, potvrdenie o prechodnom pobyte žalovanej a rodný list. Žiadala, aby súd rozhodol, že ona

- žalobkyňa má nárok ten byt užívať ako jediná majiteľka. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal žalovanú vypratať nehnuteľnosť, nakoľko má poschodový dom v Čani a ona - žalobkyňa nemá kde bývať. Uviedla, že žiada, aby žalovaná bola vysťahovaná z bytu, na ktorý stratí nárok a právo v celom rozsahu a taktiež jej bude následne odobratý list vlastníctva.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 18.12.2013, ktoré súdu doručila dňa 20.12.2013. Uviedla, že spornú nehnuteľnosť v kat. úz. V., zapísanú na LV č. XXXX ako obytný dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX - XXXX v podiele 25/10000-in a byt č. XX na 5. poschodí obytného domu na M. XX nadobudla na základe právoplatného dedičského rozhodnutia č. . Uviedla, že jej prechodný pobyt má evidenčný charakter a nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, resp. nie je titulom, na základe ktorého by mohlo dôjsť ku zmene vlastníckeho práva. Uviedla, že spornú nehnuteľnosť užíva približne 16 rokov, nakoľko žila v spoločnej domácnosti s nebohým poručiteľom ako družka a z toho dôvodu bola aj účastníčkou dedičského konania. Označila tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k právoplatnej ukončenému dedičskému konaniu, a to tvrdenia, že žalobkyňa nebola v zahraničí v čase dedičského konania, ale mala trvalý pracovný pomer, za skutočnosti irelevantné vo vzťahu k žalobe. Poukázala na to, že dedičské konanie bolo vedené a ukončené za účasti ustanoveného opatrovníka pre jedinú dcéru poručiteľa - žalobkyňu a to pracovníčky Okresného súdu Košice II, na základe právoplatného uznesenia č. , právoplatné dňa 4.10.2007. Záverom uviedla, že podľa § 105 Obč. zák. v nadväznosti na § 485 Obč. zák., dedičská žaloba podlieha premlčaniu a dňom nasledujúcim po právoplatnosti dedičského rozhodnutia, ktoré bolo právoplatné dňa 11.12.2007, začala plynúť žalobkyni ako oprávnenej dedičke trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku proti nepravému dedičovi a táto lehota márne uplynula dňa 11.12.2010. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby súd žalobný návrh zamietol ako premlčaný.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, predloženými listinnými dôkazmi a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.12.2007 notárka JUDr. Eva Pršebice ako súdna komisárka na základe poverenia Okresného súdu Košice II, za prítomnosti účastníkov konania F. L., nar. XX.X.XXXX, pozostalej matky, W. G., nar. XX.X.XXXX - spolužijúcej osoby (žalovanej) a Anny Nagyovej - opatrovníčky dedičky na neznámom mieste V. L., v súlade s ust. a ods. 1 vydala, v dedičskej veci po poručiteľovi W. L., naposledy bytom v N., M. XX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, bez zanechania závetu, osvedčenie o dedičstve sp. zn. , . Súdna komisárka zistila, že poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení. Šetrením zistila, že zanechal jedinú dcéru V. L., nar. XX.X.XXXX (žalobkyňu). Táto žalobkyňa bola na neznámom mieste a preto jej bola ustanovená opatrovníčka na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košiec II, č. , , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2007. Uviedla, že v zmysle ust. Obč. zák. sa na túto dedičku, ktorá bola o svojom dedičskom práve upovedomená vyhláškou súdu a ktorá o sebe v lehote nedala vedieť, pri prejednávaní dedičstva neprihliada. Uviedla, že jej opatrovníčka nemôže urobiť vyhlásenie o odmietnutí, či neodmietnutí dedičstva. Keďže sa na dcéru poručiteľa v tomto dedičskom konaní neprihliadalo, nastúpilo dedenie zo zákona v II. dedičskej skupine. Ako dedičia zo zákona v II. dedičskej skupine prichádzali do úvahy pozostalá matka poručiteľa F. L. a spolužijúca osoba W. G., t.j. žalovaná. Tieto dedičky o vyporiadaní dedičstva uzavreli dohodu, ktorú na základe výsledkov dedičského konania notárka ako súdna komisárka osvedčila. Podľa čl. IV. Osvedčenia o dedičstve osvedčila, že dedičstvo po poručiteľovi W. L. nadobudli F. L. - pozostalá matka, nadobudla v celosti vkladnú knižku vedenú s Slovenskej sporiteľni a.s. na meno L. W. a vkladnú knižku vedenú v Slovenskej sporiteľni s názvom W. a W. G. - spolužijúca osoba, t.j. žalovaná, nadobudla v celosti v pomere k dedičstvu nehnuteľnosť v kat. úz. V. zapísanú na LV č. XXXX bez povinnosti vyplatiť z tohto majetku ustupujúcu dedičku F. L., nakoľko táto sa zriekla svojho podielu z tohto majetku bez nároku na výplatu. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007.

Rodným listom vydaným dňa 19.1.1999 Okresným úradom Košice II, matričným úradom v Šaci, mal súd preukázané, že sa žalobkyňa narodila dňa XX.X.XXXX a ako jej otec v rodnom liste bol zapísaný W. L., nar. XX.XX.XXXX v N..

Podľa úmrtného listu vydaného dňa 28.4.2006 matričným úradom Mestskej časti Košice - Juh, bolo v knihe úmrtí tohto matričného úradu vo zväzku XX ročníka XXXX na strane XXX pod por. č. XXX, zapísané úmrtie dňa XX.X.XXXX W. L., trvale bytom N., M. XXXX/XX, nar. XX.XX.XXXX.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného cez katastrálny portál dňa 23.1.2014 - LV č. XXXX

- čiastočný pre kat. úz. V., bola pod Z v LV ako vlastníčka bytu č. XX na 5. poschodí obytného domu v vchode č. XX, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a to vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 25/10000-in, zapísaná žalovaná v spoluvlastníckom podiele 1/1 a to titulom nadobudnutia na základe Osvedčenia o dedičstve , , Z496/08-v.z.754/08.

Žalobkyňa predložila Čestné prehlásenie podpísané F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., H. XX. Podpísaná prehlásila, že písomnú dohodu s W. G. (t.j. žalovanou) o darovaní podielu z majetku ruší (byt na M. XX v N.), nakoľko sa žalovaná o ňu nestarala a preto daruje svoj podiel vnučke V. L., t.j. žalobkyni, ktorej byt podľa zákona patrí, lebo bola žalovanou zatajená. Podpísaná uviedla, že žalobkyňa nebola upovedomená o smrti nebohého W. L. - bola zatajená a preto svoj podiel daruje vnučke - žalovanej, ktorá ju pravidelne navštevuje a celý byt po smrti syna patrí vnučke.

Žalobkyňa predložila dohodu o skončení pracovného pomeru uzavretú dňa 28.4.2010 medzi ňou ako zamestnankyňou s trvalým pobytom v N. na N. X a zamestnávateľom T. N., Y. XX, N., podľa ktorej sa mal pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.2005 ukončiť dňom 28.4.2010.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že sa dozvedela o smrti svojho otca od svojej sesternice R. J. a to až v r. 2013. Rozhodla sa vtedy, že požiada o vydanie dedičstva. Začala zisťovať veci, navštívila svoju starú matku a požiadala ju o vydanie kópie dedičského rozhodnutia. Vypovedala, že jej rodičia boli rozvedení a otec mal určené návštevy, kedy sa mali stretávať. Otca prestala navštevovať kvôli žalovanej a to ešte v čase, keď bola malá, uviedla, že to bolo vo veku jej 10 rokov. Návštevy zrušila jej matka s odôvodnením, že otec žalobkyne pil, žalobkyňa však tvrdila, že to nebola pravda. V ďalšom tvrdila, že navštevovala svojho otca raz za pol roka. Uviedla, že naposledy išla za otcom v r. 2010, kedy zazvonila dole pri vchode obytného domu a žalovaná jej vtedy povedala, že jej otec tam už nebýva. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná jej zamlčala tú skutočnosť, že otec zomrel. T.j. žalobkyňa ani v r. 2010 nemala vedomosť o tom, že jej otec zomrel. Žalobkyňa uviedla, že ona celý čas bývala v Košiciach, trvalo bola prihlásená na adrese N. č. X v N., avšak nezdržiavala sa tam, v následnom čase po smrti svojho otca, uviedla, že sa zdržiavala v ubytovni na M. ul. č. 3, kde bývala od 14.8.2006 až do r. 2007. Na otázku uviedla, že zrejme ani jej otec, ani žalovaná, ani jej stará matka nemali vedomosti o tom, kde sa ona zdržuje, keď v dedičskom konaní posledne dve menované uviedli, že je na neznámom mieste. Žalobkyňa uviedla, že jej vzťahy s otcom boli dobré a žiada len to, čo je jej po otcovi. Chcela by už mať konečne svoje bývanie, aby sa nemusela sťahovať z podnájmu do podnájmu. K vznesenej námietke premlčania uviedla, že nesúhlasí s tým, aby jej právo bolo premlčané.

Žalovaná ako účastníčka konania vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s uplatneným nárokom žalobkyne na vydanie dedičstva s odôvodnením, že ona - žalovaná s poručiteľom žila po dobu 16 rokov, posledný rok svojho života bol veľmi chorý, trpel na ochorenie obličiek, zomrel na infarkt. Žalovaná uviedla, že v poslednom roku musela mu poskytovať osobnú starostlivosť v značnom rozsahu, bol síce mobilný, avšak nevládal chodiť a preto s ním všade chodila. O vzťahoch žalobkyne a poručiteľa uviedla, že po rozvode svojich rodičov žalobkyňa chodila na pobyty k svojmu otcovi každé dva týždne od soboty do nedele. Potom tieto návštevy zakázala matka žalobkyne. Uviedla, že v období od jej 10 do 16 rokov nemal poručiteľ o svojej dcére - žalobkyni žiadne vedomosti, pretože aj keď poručiteľ spolu so žalovanou išli do bytu, kde žalobkyňa bývala so svojou matkou, jej matka sa s nimi zhovárala len medzi dvermi bytu, žalobkyňa stála za matkou a vôbec sa k svojmu otcovi ani neozvala. Uviedla, že vo veku svojich 16 rokov začala viesť proti nemu súdne konanie o zvýšenie výživného, ktoré sa viedlo až do jej 18 rokov. Po skončení tohto súdneho konania uviedla, že žalobkyňa vôbec nemala žiaden záujem o svojho otca. K úplnému prerušeniu kontaktov uviedla, že došlo v r. 2000. Žalovaná uviedla, že neoznámila žalobkyni, že jej otec zomrel, pretože jej to nemala kam oznámiť, pretože nevedela, kde býva. Uviedla, že nevedeli, kde býva, ani stará matka žalobkyne a ani jej teta. Z uvedeného dôvodu aj dedičské konanie prebehlo bez osobnej účasti žalobkyne, pretože asi rok a pol sa po nej pátralo, ale sa žalobkyňa nenašla. Žalovaná zotrvala na vznesenej námietke premlčania.

Podľa ust. a ods. 1 , notár poverený súdom () vydá osvedčenie o dedičstve, ak dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou.

Podľa ust. , prejednanie dedičstva je skončené vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v a.

Podľa ust. § 460 Obč. zák., dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 461 ods. 1 Obč. zák., dedí sa zo zákona alebo zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa ust. § 468 Obč. zák., na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva urobiť.

Podľa ust. § 473 osd. 1 Obč. zák., v prvej skupine dedia poručiteľovi deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Podľa ust. § 474 ods. 1 Obč. zák., ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa ust. § 482 ods. 1, 2 Obč. zák., ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Podľa ust. § 485 ods. 1 Obč. zák., ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 105 Obč. zák., ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Podanou žalobou sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala „jej vysťahovania sa z bytu, nakoľko nemá nárok na jeho užívanie“ a „odobratia jej listu vlastníctva na tento byt“. Z okolností danej veci pre súd vyplynulo, že sa žalobkyňa domáhala ako oprávnená dedička vydania bytu proti žalovanej, ktorá ho ako nepravá dedička nadobudlo v dedičskom konaní po poručiteľovi W. L., t.j. domáhala sa ochrany oprávneného dediča podľa ust. § 485 ods. 1 Obč. zák.. Oprávneným dedičom v zmysle ust. § 485 Obč. zák. je dedič, ku ktorému súd neprihliadol pri prejednaní dedičstva, lebo jeho pobyt nebol známy a po upovedomení o dedičskom práve nedal včas o sebe vedieť. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď pobyt žalobkyne ako oprávnenej dedičky poručiteľa W. L. v I. dedičskej skupine bol neznámy, preto jej súd v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. ustanovil opatrovníčku podľa a o jej dedičskom práve ju upovedomil vyhláškou s výzvou, aby sa v určenej

lehote prihlásila, lebo inak sa na ňu pri prejednaní dedičstva neprihliadne. Keďže sa žalobkyňa ako dedička včas neprihlásila, malo to ten následok, že sa pri prejednaní dedičstva na ňu neprihliadlo. To však neznamená, že prestala byť dedičkou. Naopak, dedičkou zostala a prislúcha jej ochrana podľa § 485 Obč. zák..

Toto právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva nadobudnutého neoprávneným dedičom však podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Dedičské konanie v dedičskej veci po poručiteľovi W. L. sa skončilo v zmysle ust. vydaním osvedčenia o dedičstve na základe uzavretej dohody dedičov II. dedičskej skupiny a to matky poručiteľa a žalovanej ako spolužijúcej osoby poručiteľa, na základe ktorého osvedčenia predmetný byt č. XX na 5. poschodí obytného domu súp. č. XXXX v N. na M. ul. č. XX, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. V., nadobudla žalovaná. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania práva žalobkyne na vydanie predmetného bytu. Súd bol preto povinný sa s touto námietkou vyporiadať. Na základe vyššieuvedeného, všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa 11.12.2007 a uplynula dňa 11.12.2010. Žalobkyňa žalobu podala na súde dňa 13.5.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Keďže sa žalovaná premlčania dovolala, súd nemohol žalobkyni ochranu podľa § 485 Obč. zák. prislúchajúcu oprávnenému dedičovi poskytnúť a vydanie dedičstva proti žalovanej jej priznať. Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. tak, že vo veci úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli a žiadne trovy si neuplatnila. Neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1559 Z.z.).