Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-520-2013.pdf
PDF · 121.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/520/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 35 787 783, proti žalovanému B. J., K.. XX. XX. XXXX, O. W. XXX, v konaní o zaplatenie 694,42 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 512,11 Eur, spolu s úrokom z úveru vo výške 6,93 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 16.06.2011 do 29.02.2012 a spolu s úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy vo výške 9 % ročne, za čas od 01. 03. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 65,42 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 694,42 Eur, spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 39 % ročne zo sumy 543,37 Eur od 04. 01. 2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 655,72 Eur od 01. 03. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17. 03. 2011 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe Zmluvy žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 632,70 Eur, na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa zaviazal zaplatiť 12 mesačnými splátkami vo výške po 67,73 Eur, spolu 812,76 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15. 04. 2011. Pri uzatváraní úverovej zmluvy, žalovaný bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami (ďalej len „VOP“), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Svoju povinnosť riadne a včas žalovaný neplnil a ku dňu podania žaloby zaplatil len časť dlžnej sumy vo výške 135,46 Eur. Na predžalobné výzvy nereagoval. Podľa bodu III.-6.-1. VOP, žalobca bol oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe idúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Žalobca odstúpil od Zmluvy oznámením zo dňa 09. 01. 2012, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 29. 02. 2012. Týmto dňom sa stal splatný dlh v celom rozsahu. K uplatnenej výške nároku žalobca uviedol, že celkový nárok bol požadovaný vo výške 694,42 Eur, z toho 543,37 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 89,81 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 22,54 Eur z titulu dlžného poistného z úveru, 38,70 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Dlžná suma bola vyčíslená ku dňu 03. 01. 2012, tzn. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom systéme žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov. Spolu s písomným podaním doručil súdu Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, Potvrdenie o prijatí splátok žalovaným a platobnú históriu.
Žalovaný uviedol, že mu bol ponúknutý úver v čase, keď mal záujem o kúpu automatickej práčky a satelitného prijímača. Priamo v predajni bol informovaný o možnosti nákupu na splátky. Jedinú informáciu, ktorú od neho v súvislosti s úverom požadovala pani, ktorá spracovávala údaje cez počítač, boli údaje o jeho príjme. Po vytlačení zmluvy z počítača, ho uvedená osoba informovala o výške splátok a počte splátok. Hneď zaplatil sumu 70,- Eur a na zvyšujúcu sumu mu bol poskytnutý úver. Nemal žiadne poznatky o tom, že v zmluve sa nachádza nejaké poistenie, až dodatočne v súvislosti s konaním zistil, že sa vlastne aj poistil. Rozhodne nemal žiadny úmysel sa poistiť, pretože také poistenie na dobu 12 mesiacov, aké bolo v zmluve, nemalo pre neho žiadny význam. Nevedel, ktorým druhom poistenia bol poistený. Rozhodne by neuzatváral žiadne poistenie, pretože pri jeho príjme, výška 5 % z úveru je vysoká. Kým bol zamestnaný, úver splácal. Následne v dôsledku znižovania stavu zamestnancov, prišiel o zamestnanie a keďže musel zabezpečovať starostlivosť o rodinu s tromi maloletými deťmi, nemal na to, aby tento dlh splácal. Z minimálnej mzdy nemal z čoho tvoriť ani nejakú finančnú rezervu. Okrem uvedenej námietky , rozhodne nesúhlasil ani s výškou úroku z úveru 39 %. Pri podpise zmluvy, úrok vo výške 39 % nevidel, nikto ho o výške úroku neinformoval. Keby bol informovaný v čase uzatvárania zmluvy, že úrok z úveru je 39 %, rozhodne by hľadal inú možnosť a takýto úver by nezobral. Z týchto dôvodov s týmto vyčísleným úrokom absolútne nesúhlasil a žiadal, aby súd preskúmal správnosť výšky úroku z úveru.
Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá dňa 17. 03. 2011 medzi žalobcom a žalovaným. Číselné označenie zmluvy nebolo možné zistiť z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa predmetnej zmluvy, žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 632,70 Eur a žalovaný sa zaviazal splácať úver v 12 mesačných splátkach vo výške 67,73 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15. 04. 2011. Ročná úroková sadzba bola vo výške 39 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 46,77 %, priemerná hodnota RPMN v % na príslušný spotreb. úver platná ku dňu podpisu zmluvy bola vo výške 41,39 %. V časti B je uvedený text „prijímam súbor poist. uvedený v bode 2 v časti D:4,99 % (PN, invalidita, smrť, hospitalizácia/smrť partnera).“ V časti „príjmy“ bol zahrnutý čistý mesačný príjem žalovaného 356,- Eur. Na prednej strane zmluvy sa vyskytuje text inofarebne odlíšený, s menším písmom ako predchádzajúci text, kde pod písmenom D je zahrnuté poistenie klienta, ktoré v bode 2 upravuje štandardný súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a poistenie spoludlžníka, pričom ak v úverovej zmluve nevystupuje spoludlžník alebo spoludlžník nespĺňa podmienky pre vznik poistenia, toto poistenie spoludlžníka je automaticky nahradené poistením hospitalizácie v dôsledku úrazu poisteného. V rámci uvedeného bodu D je ďalej text, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal vyjadriť súhlas s výškou poistného aj s tým, že poistné bude súčasťou dohodnutej mesačnej splátky.
Do spisu boli pripojené aj Všeobecné obchodné podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (VOP). Text týchto podmienok bol písaný minimalizovaným písmom a bol len ťažko čitateľný aj pri vynaložení maximálneho úsilia (pozn. sudcu). Za použitia lupy bolo zistené, že v bode III.-4.-1., klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak. Z bodu III.-6.-1. vyplynulo, že zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov a Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti v prípade, že sa klient dostal do omeškania so zaplatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace.
Listom zo dňa 09. 01. 2011 žalobca oznámil žalovanému odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42695052389001 a súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 694,42 Eur, s tým, že pokiaľ uvedenú sumu nezaplatí do 14 dní, bude mu účtovaný úrok z omeškania počnúc dňom 01. 03. 2012, vo výške ustanovenej podľa platných právnych predpisov.
Z pripojenej platobnej histórie bolo zistené, že žalovaný zaplatil na úver sumu 135,46 Eur, okrem toho zaplatil na poistné sumu 28,98 Eur.
Z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, registrovaných na úverovom prípade klienta J. B. vyplynulo, že žalovanému bola poskytnutá suma 632,70 Eur a z Potvrdenia o prijatí splátok je zrejmé, že žalovaný zaplatil na poskytnutý úver sumu 135,46 Eur.
Podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z., účinného ku dňu uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 5 ods. 1 uvedeného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 4 ods. 6 uvedeného zákona, veriteľ alebo finančný agent je povinný poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie, aby mohol posúdiť, či ponúkaná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, a to aj objasnením informácií, ktoré sa poskytujú pred uzavretím zmluvy podľa odseku 1, základných vlastností ponúkaných úverových produktov a konkrétneho vplyvu, ktorý môžu mať na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 4 písm. a.), uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Pri posudzovaní nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka zaoberal podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať zmluvné podmienky za rovnovážne čo do práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v zmysle Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17. 03. 2011, bol žalovanému poskytnutý klasický úver na zakúpenie tovaru. V zmysle Potvrdenia o odfinancovaní, bol úver vyčerpaný dňa 24. 03. 2011 v sume 632,70 Eur. Žalovaný splatil úver len do výšky 135,46 Eur v dvoch splátkach dňa 15. 04. 2011 a 25. 05. 2011 v sume po 67,73 Eur. Úroková sadzba v čase podpísania zmluvy o klasickom úvere bola zahrnutá do textu zmluvy vo výške 39 % ročne, spolu s ďalšími údajmi, ktoré s nimi splývali. Súčasťou textu boli aj údaje, ktoré ani nesúviseli s poskytnutým úverom (napr.: revolvingový úver, kreditná karta), kde boli tiež uvedené rôzne percentuálne údaje, iné úrokové sadzby, čo bežného spotrebiteľa mohlo viesť k nesprávnemu pochopeniu obsahu zmluvy, a to aj v časti úroku z úveru. Súd v rámci preskúmavania spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že v danom prípade výška úroku z úveru 39 % ročne je neprimeraná. Súd porovnával uvedený úrok s priemernými obvyklými úrokovými sadzbami, ktoré poskytovali banky v čase, kedy bola zmluva uzavretá. Výška priemerných úrokových mier úverov predstavovala v tom období, podľa údajov uverejnených NBS, výšku 6,93 % ročne. Z toho vyplýva, že úrok, ktorý bol súčasťou uzavretej Zmluvy, presahoval obvyklé úroky poskytované bankami takmer šesťnásobne. Je teda možné konštatovať, že takto dojednaný úrok je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ. Za daného stavu, takýto úkon súd považuje za neplatný, v súlade s ust. § 39 OZ.
S poukazom na neplatnosť zmluvy v tejto časti, súd vykonal prepočet uplatneného nároku. Súd akceptoval, že poskytnutie úveru v sebe spája aj určitú odplatnú časť vo forme úroku z úveru, a z týchto dôvodov súd priznal úrok z úveru, avšak nie v uplatnenej výške žalobcom, ale vo výške priemernej obvyklej sadzby poskytovanej bankami. Pri prepočte súd použil priemernú obvyklú úrokovú sadzbu používanú bankami v čase uzavretia zmluvy vo výške 6,93 %, čo znamená v číselnom vyjadrení sumu 43,85 Eur (6,93 % zo sumy 632,70 Eur). Pripočítaním tejto sumy k sume poskytnutého úveru, by celková suma úveru, vrátane úroku z úveru, predstavovala sumu 676,55 Eur. Žalovaný zaplatil sumu 135,46 Eur a po odpočítaní tejto sumy, ostala dlžná suma vo výške 541,09 Eur. Následne od uvedenej sumy bola odpočítaná suma poistného vo výške 28,98 Eur, z dôvodov ďalej uvedených.
Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z úveru aj v období po zosplatnení úveru až do zaplatenia istiny. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť účastníci úveru. Povinnosť klienta splácať úver až do zaplatenia úveru vrátane príslušenstva nie je možné akceptovať, a to z dôvodu, že pokiaľ dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru už len úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút ako úroky z úveru, pretože úrok z omeškania má sankčnú povahu. Z toho vyplýva, že za čas od splatnosti úveru, v tomto prípade od 29. 02. 2012, má žalobca právo len na úroky z omeškania v zákonnej výške. Akékoľvek navyšovanie úroku z omeškania formou uplatňovania si úrokov z úveru po čase zosplatnenia úveru, sa javí ako neprípustné navyšovanie úrokov z omeškania. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že pokiaľ sa žalobca takýmto spôsobom domáha zaplatenia ďalšieho úroku z úveru po splatnosti úveru, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku a aj o rozpor so zákonom, s ust. § 517 ods. 2 OZ, pretože v takomto prípade dochádza k neprípustnému zvýšeniu zákonného limitu. Takto dojednaná zmluva je v tejto časti neplatná.
Súd preskúmal aj ďalšie zmluvné podmienky, v súvislosti s namietaným postením zo strany žalovaného.
Uzavretie poistenia súd posudzoval v súlade s ust. 788 ods. 1 a § 792a ods. 1 OZ.
Podľa ust. 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa ust. § 792a ods. 1 OZ, pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, najmä tieto údaje:
a) obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu,
b) názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa a názov štátu, kde sa nachádza pobočka poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu,
c) sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje:
a) obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,
b) dobu trvania poistnej zmluvy,
c) spôsob zániku poistnej zmluvy,
d) spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,
e) spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,
f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruky,
g) výšku poistného za každé poistné plnenie,
h) určenie investičných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných zmluvách viazaných na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,
i) označenie druhu príslušných aktív pre poistenie pri poistných zmluvách viazaných na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,
j) podmienky odstúpenia od poistnej zmluvy,
k) všeobecné informácie o daňových povinnostiach, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu,
l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného a oprávnenej osoby,
m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo.
V tomto prípade súd konštatuje, že uzavretie poistnej zmluvy sa riadi ust. § 788 ods. 1,2 OZ, z ktorého vyplývajú podstatné náležitosti, okrem iného aj práva a povinnosti poisťovateľa a poisteného. Ďalšie povinnosti poisťovateľa sú upravené v ust. § 792a ods. 1,2 OZ. V tomto konkrétnom prípade nebolo preukázané, že by bol žalovaný oboznámený s obsahom nejakej poistnej zmluvy. Súd poukazuje na to, že časť zmluvy, ktorá mala upravovať aj poistenie klienta, bola písaná menším písmom ako text zmluvy, s tmavším pozadím, čo už samo o sebe pôsobí neprehľadne a mätúco. Je nepochybné, že žalovaný sa s touto časťou textu zmluvy zjavne nevedel oboznámiť, jednak z hľadiska časového a jednak aj s poukazom na spôsob zaznamenaného textu /minimalizované písmo s tmavším podkladom/. V takomto texte sa rozhodne môže stratiť časť podmienok, ktorá môže byť veľmi podstatná pre samotného spotrebiteľa, zvlášť pokiaľ je spojená s ďalším finančným záväzkom. Žalovaný rozhodne poprel, že by vedome uzatváral poistenie. Nemal vedomosti o výške poistného. Spôsob, akým bola zaznamenaná výška poistného v zmluve, je tiež zavádzajúci, pretože výška bola zaznamenaná v časti B pod klasickým spotrebiteľským úverom a ďalšie podmienky poistenia klienta boli zahrnuté v inofarebnom texte, v časti D. Takto koncipované podmienky, ktorými malo byť dohodnuté poistné, sú podľa názoru súdu neprijateľné, pretože účastník poistnej zmluvy musí poznať presne podmienky, za ktorých sa poisťuje, predmet poistenia, výšku poistenia, ako aj čas poistného obdobia. V tomto prípade si rozhodne poskytovateľ úveru nesplnil svoju informačnú povinnosť, tak ako mu to vyplýva z ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 129/2010 Z. z. V tejto súvislosti súd poukazuje na samotnú výpoveď žalovaného, ktorý vyslovene uviedol, že by takéto poistenie neuzatváral, pretože pre neho to nemalo žiadny význam a znamenalo by to pre neho zbytočné náklady, vzhľadom na jeho finančné možnosti.
V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s tým súd konštatuje, že sloboda a vážnosť vôle sú základnými náležitosťami. V danom prípade z výpovede žalovaného vyplynulo, že rozhodne nemal poznatky o tom, že súčasťou zmluvných podmienok malo byť poistenie. V tej súvislosti je nutné konštatovať, že ani nemohol prejaviť vôľu na dojednanie takejto zmluvnej podmienky. Pokiaľ žalobca mienil zakomponovať do zmluvy dohodu o poistení, mal riadne informovať žalovaného o podmienkach poistenia, predložiť mu na oboznámenie rámcovú zmluvu a vyhradiť v zmluve jednoznačný spôsob
prejavu súhlasu dlžníka s poistením. Informačná povinnosť pre žalobcu vyplynula aj zo Zákona o ochrane spotrebiteľa, v platnom znení v čase uzavretia zmluvy.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený úrok z úveru vo výške 39 % je neplatný v zmysle ust. § 39 OZ, pre rozpor s dobrými mravmi, vzhľadom na jeho neprimeranú výšku. Poistenie je neplatné, pretože pri dojednaní poistenia v Zmluve, absentovali zákonom predpokladané náležitosti, nedostatok vôle na uzavretie dohody o zmluvnej podmienke zo strany žalovaného (ust. § 37 ods. 1 OZ). Naviac súd konštatuje, že pokiaľ by nebolo poistenie neplatné z dôvodu podľa ust. § 37 OZ, bolo by neplatné pre neprijateľnosť takto dojednanej zmluvnej podmienky, pretože nebolo individuálne dojednané, bolo len súčasťou formulárového textu, ktorý žalovaný nevedel a nemohol nijako ovplyvniť, v čase podpisu zmluvy.
S poukazom na konštatovanie neplatných dojednaní v Zmluve, sa táto skutočnosť prejavila aj v konečnom prepočte nároku žalobcu. Súd podľa vyššie uvedeného odôvodnenia vykonal prepočet a ustálil dlžnú sumu po prepočte úroku z úveru na sumu 541,09 Eur. Od tejto sumy odpočítal sumu nedôvodne zaplateného poistného vo výške 28,98 Eur a dospel ku konečnej dlžnej sume vo výške 512,11 Eur. Z tejto dlžnej sumy priznal aj úrok z úveru avšak len vo výške 6,93 % a to za obdobie od omeškania do zosplatnenia , tzn. od 16. 06. 2011 do 29. 02. 2012. Za ďalšie obdobie už úrok z úveru nepriznal, pretože od zosplatnenia bol priznaný úrok z omeškania.
Je nesporné, že žalovaný porušil povinnosť riadne a včas splácať úver, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku podľa ust. § 517 ods. 2 OZ.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 01. 03. 2012, kedy vstúpil do vymáhania. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania už 16. 06. 2011, súd je však viazaný žalobou a z toho dôvodu priznal úrok z omeškania od uplatneného obdobia. Zákonný úrok z omeškania ku dňu 01. 03. 2012 predstavoval výšku 9 % ročne (1 % základnej sadzby ECB + 8 %).V tejto výške súd priznal úrok z omeškania z priznanej istiny.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 512,11 Eur, spolu s priznaným úrokom z úveru vo výške 6,93 % za čas od 16. 06. 2011 do 29. 02. 2012, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy za čas od 01. 03. 2012 do zaplatenia, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, z vyššie uvedených dôvodov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca úspech v konaní 73 %, žalovaný 27 %, to znamená, že konečný úspech v konaní mal žalobca vo výške 46 % (73 - 27).
Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 183,72 Eur za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 04. 11. 2013, podanie žaloby na súd dňa 08.11.2013.
Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., hodnota jedného úkonu predstavovala výšku 51,45 Eur, spolu za dva úkony 102,90 Eur. Režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013 predstavuje sumu 7,81 Eur, k dvom úkonom sumu 15,62 Eur. Odmena a režijný paušál predstavujú spolu výšku 118,52
Eur. Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, z toho dôvodu mu patrí aj DPH vo výške 20 % zo sumy 118,52 Eur, vo výške 23,70 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali výšku 142,22 Eur.
Celková náhrada trov konania, spolu s náhradou zaplateného súdneho poplatku vo výške 41,50 Eur, by predstavovala sumu 183,72 Eur. V tomto prípade súd zohľadnil konečnú mieru úspechu žalobcu (46 %) a priznal náhradu trov vo výške 65,42 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.