Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/157/2013

Potvrdené rozhodnutím 5CoP/38/2014
„Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky Mgr. C. H., bytom Q. - P., H. H. XXX/XX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom JUDr. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Braneckého 14, proti odporcovi O. H., bytom Q. - P., H. H. XXX/XX, zastúpeného v konaní právnou zástupkyňou JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom O. H., nar. XX.XX.XXXX a I. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.marca 2014, č.k. 34P/157/2013-201, jednohlasne, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky E.. C. H., S.. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Q. - P., H. H. XXX/XX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom JUDr. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Braneckého 14, proti odporcovi O. H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom Q. - P., H. H. XXX/XX, zastúpeného v konaní právnou zástupkyňou JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom O. H., F.. XX.XX.XXXX I. I. H., F.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov E.. C. H., S.. E. I. O. H., uzavreté dňa 06.07.1996, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín, vo zväzku 29, ročník 1996, na strane 242, pod por. č. 143 s a r o z v á d z a .

Maloleté deti H.: O., F.. XX.XX.XXXX I. I., F.. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. sumou vo výške 130,- Eur mesačne a na výživu maloletého I. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk rodičov s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom O. I. I.. Navrhovala obe maloleté deti na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a odporcu zaviazať prispievať na výživu detí. Najprv navrhovala výživné na mal. O. vo výške 200,- Eur mesačne a na mal. I. vo výške 200,- Eur mesačne, neskôr na prvom pojednávaní navrhovala výživné na mal. O. v sume 200,- Eur mesačne a na mal. I. v sume 180,-Eur mesačne a na druhom pojednávaní navrhovala výživné na mal. O. v sume 180,- Eur mesačne a na mal. I. v sume 120,- Eur mesačne resp. 150,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi žiadala neupraviť, nakoľko na styku sa vedia dohodnúť. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli v r. 1996, spočiatku bolo manželstvo harmonické, ale už v r. 1997 začali prvé nezhody. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Uviedla, že počas manželstva sa odporca k nej nevhodne správal, bil ju, nadával jej, vytýkal jej, že málo zarába, mali majetkové nezhody, odporca jej fyzicky a psychicky ubližoval. Poukázala na to, že už posledných 8 rokov

sú ich vzťahy vážne narušované a podiel na tom má aj odporcova matka, ktorá odporcu podporovala, hoci vedela, že sa odporca k navrhovateľke nevhodne správa, odmietala s ňou komunikovať a nemá vzťah ani k ich deťom. Navrhovateľka ďalej uviedla, že všetka starostlivosť o deti a domácnosť je na nej. Odporca sa nesnaží, od februára 2012, kedy odporca skončil svoje predchádzajúce zamestnanie, je nezamestnaný, ona mu aj zháňala prácu, ale on sa nesnaží, ňou zohnané práce rýchlo skončil, nemal o nič záujem a vyhovoval mu jeho spôsob života. Žil z toho čo mal a z toho čo ho jeho matka podporovala, tá mu kupovala veci, stravu a pod. Ďalej uviedla, že odporca ničím neprispieva ani deťom, nevenuje sa im, zamyká sa v izbe, viac ako rok nekomunikuje ani s ňou, ani s deťmi, deti sa ho v podstate boja. Poukázala na to, že odporca nechce ísť pracovať a povedal jej, že jej nebude platiť na deti. Uviedla, že s odporcom síce bývajú v spoločnom byte, ale každý užíva inú miestnosť. Nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, všetku domácnosť hradí v podstate ona, odporca platí len plyn. Minimálne rok sa intímne nestýkajú. Nekomunikujú spolu, odporca z domu odchádza ráno a prichádza neskoro večer a ona nevie kde sa medzičasom zdržiava. Poukázala na to, že odporca sa jej priznal, že má priateľku. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva. Pri určovaní výšky výživného žiadala, aby súd posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu s tým, že životná úroveň dieťaťa a rodiča má byť rovnaká. V súčasnosti je odporca zamestnaný, odporca nepreukázal, že sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania. Poukázala na to, že na minulom pojednávaní odporca priznal, že mal na účte peniaze, s ktorými mohol disponovať v sume 10.800,- Eur, kúpil si ako osoba žijúca na vysokej životnej úrovni auto Mitsubishi, teda s prihliadnutím na jeho majetkové pomery je nutné výživné mu stanoviť v sume 180,- Eur mesačne pre mal. O. a 150,- Eur mesačne pre mal. I.. Poukázala na to, že preukázali, že odporca sa systematicky vyhýbal práci, nechcel pracovať, vyhovuje mu stav, že ho živia rodičia a pri jeho ničnerobení je o neho dobre postarané. Dlhé roky si dovolil nepracovať a žiť len s úspor. Na poslednom pojednávaní odporcom deklarované vrátenie daru rodičom považovala za účelové, na ktoré by súd nemal prihliadať. Navrhovateľka žiadala o priznanie trov konania.

Odporca súhlasil s rozvodom, súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného. Poukázal na to, že je bez príjmu, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a prácu si intenzívne hľadá a v súčasnosti pracuje len na dohodu. Najprv súhlasil s výživným po 50,- Eur mesačne na každé dieťa, neskôr bol ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu o výživnom v sume 80,- Eur mesačne na mal. O. a 60,- Eur mesačne na mal. I., ktoré sumy najviac by bol schopný plniť bez toho, aby dochádzalo k omeškaniu. Navrhoval, aby bolo rozhodnuté tak, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Uviedol, že on nezapríčinil rozvrat manželstva, preto žiadal o priznanie trov konania. Príčinu rozvratu manželstva vidí v tom, že navrhovateľka má mimomanželský pomer, ktorý on bol ochotný navrhovateľke odpustiť, ale navrhovateľka tento pomer naďalej udržiava. Odporca uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzavreli po dvojročnej známosti a v podstate ho do svadby dotlačila navrhovateľka, keď zistila, že on stavia byt. Uviedol, že navrhovateľka je konfliktnej povahy a vyše roka mala narušené vzťahy aj so svojimi rodičmi. Ďalej uviedol, že po začatí ich spolužitia mu navrhovateľka začala všetko vyčítať, napriek tomu, že sa o všetko staral. Až do mája 2013 on robil všetky domáce práce, varil, umýval okná a pod. Keďže bol nezamestnaný, chcel aspoň takto pomôcť navrhovateľke. Počas trvania manželstva kúpili chatu, na chate sa veľa nadrel, mal v pláne, aby viac relaxovali, avšak navrhovateľka uprednostňovala kariéru a chodila s jej súčasným priateľom. Poukázal na to, že navrhovateľka je konfliktná, chce ho vyštvať z bytu, za tým účelom aj volá políciu. Poprel fyzické útoky voči navrhovateľke a opísal ich ako obranu. Poprel agresívne správanie voči navrhovateľke, poukázal na to, že navrhovateľke odpustil aj neveru. Domnieva sa, že navrhovateľka má stále mimomanželskú známosť. Odporca uviedol, že od r. 1997 do januára 2012 pracoval ako technický pracovník na doprave, práca mu skončila uplynutím času a nepredĺžili s ním zmluvu. Odvtedy bol v podstate nezamestnaný, medzičasom asi 10 dní pracoval, pričom ho donútili ukončiť pracovný pomer, pretože mali vybraného iného človeka. Uviedol, že je evidovaný na úrade práce, prácu si hľadá, rozposiela životopisy a pod., o čom predložil súdu doklady. Poukázal na to, že je vzhľadom na vek znevýhodnený, tiež mal zdravotné problémy s chrbticou. Uviedol, že žije z úspor a požičiava si od rodičov. Na prvom pojednávaní priznal, že disponuje s účtom, na ktorom je suma 10.850,- Eur, ku ktorému bolo zrušené dispozičné právo navrhovateľky a že si kúpil auto zn. Mitsubishi, ale kúpil ho z darovaných peňazí a vzhľadom na rodinné vzťahy jeho matka teraz žiada o vrátenie daru. Pred posledným pojednávaním odporca predložil súdu dohodu zo dňa 24.03.2014 o vrátení daru jeho matke v sume 20.000,44 Eur a to spôsobom 12.000,- Eur v hotovosti a zostatok v sume 8.000,- Eur formou prepisu auta zn. Mitsubishi Outlander na manžela darkyne. Vrátenie daru odôvodnil tým, že nakoľko je teraz v rozvodovom konaní s navrhovateľkou, toto negatívne vplýva aj na jeho vzťah s jeho matkou, ktorá mu tiež všeličo vyčíta a on jej potom aj škaredo povie. Jeho matka mu uviedla, že

po pohovore s právnikom to chcela dať k súdu, aby jej vrátil ten dar, preto sa potom s ňou dohodol na tom vrátení daru. Na poslednom pojednávaní odporca uviedol, že sa medzičasom zamestnal, pracoval ako skladník v Tescu od 27.12.2013 do 31.01.2014 a k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou z dôvodu, pretože už nemajú pre nich prácu a od februára 2014 doposiaľ je opäť evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a od 5. marca 2014 pracuje len na dohodu ako skladník pre fy. R. v Trenčianskych Stankovciach, kde zarába 3,50 Eur/hod., kde pracuje na zmeny, 1 týždeň má rannú zmenu a 1 týždeň poobednú zmenu pri 8-hodinovom dennom pracovnom čase.

Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné v sume 120,- Eur mesačne na mal. O. a v sume 100,- Eur mesačne na mal. I..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, SL, RL, výpis zo ŽL navrhovateľky, prehľad zamestnávateľov odporcu, prehľad o dávke v nezamestnanosti, potvrdenie ÚP z čl. 27, potvrdenie o PnD, správu bývalého zamestnávateľa odporcu, mzdový list, daňové priznanie navrhovateľky z čl. 32, daňové priznanie za rok 2013, rozhodnutie z čl. 41, preukaz obsluhy motorových vozíkov, pracovnú zmluvu, doklady o hľadaní zamestnania, výpis z účtu, šeky, pokladničné bločky, doklad o rehabilitáciách, správu ÚP z čl. 93, rozhodnutie ObÚ TN, výpisy z účtu odporcu, doklad o zostatku na účte, dohodu o vrátení daru, bankové doklady, rozhodnutie o zaradení do evidencie, pracovnú zmluvu z čl. 115, dohodu o vykonaní práce z čl. 118, technický preukaz a zistil tento skutkový stav:

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa 06.07.1996. Ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín. U oboch účastníkov sa jedná o ich prvé manželstvo. Z ich manželstva pochádzajú dve deti: maloletá dcéra O., F.. XX.XX.XXXX a maloletý syn I., F.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko majú účastníci v Meste Trenčín, t.j. v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po približne 2 až 3 ročnej známosti, z ich manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú ešte maloleté. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, časom začalo dochádzať k narušeniu vzájomných vzťahov a vyvrcholilo to tým, že medzi účastníkmi sú v súčasnosti veľmi napäté vzťahy, dochádzalo medzi nimi k fyzickým útokom, v domácnosti zasahovala i polícia. Navrhovateľka podala na odporcu i trestné oznámenie, ktoré bolo postúpené na priestupkové konanie. Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín zo dňa 22.11.2013 č.:492/2013/13963 Heg bolo priestupkové konanie zastavené z dôvodu, že skutok sa nepodarilo preukázať, ale všeobecne možno konštatovať, že už samotná skutočnosť podávania oznámení jedným manželom na druhého manžela orgánom činným v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní, preukazuje veľmi narušené a napäté vzťahy medzi manželmi. Narúšanie vzťahov medzi účastníkmi je dlhodobé, ešte v minulosti navrhovateľka viackrát odišla od odporcu k svojim rodičom, ale kvôli deťom potom vždy obnovila spolužitie s odporcom. Veľmi vážne a hlboké narušenie vzťahov účastníkov môže trvať približne už rok. Odporca uviedol, že ešte do mája 2013 robil doma všetky domáce práce, aby aspoň tak pomohol navrhovateľke, keďže on bol nezamestnaný. Navrhovateľka uviedla, že už viac ako rok spolu s odporcom nekomunikujú a minimálne rok sa spolu intímne nestýkajú. Skutok, pre ktorý podala navrhovateľka oznámenie na odporcu sa mal stať 20.08.2013. Účastníci síce bývajú v spoločnom 3- izbovom byte, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale nežijú spolu ako manželia, každý z nich užíva inú miestnosť, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny, starostlivosť o deti a domácnosť je už hlavne len na navrhovateľke, odporca neprispieva ani na deti. Ako manželia majú účastníci medzi sebou konfliktné vzťahy, už spolu ani nekomunikujú, odporca už nekomunikuje ani s deťmi, alebo len minimálne. Navrhovateľka za príčinu rozvratu manželstva považuje nevhodné správanie odporcu k nej, jeho agresívne správanie, majetkové nezhody, skutočnosť, že odporca dlhodobo nechce pracovať a neprispieva do domácnosti ani na deti. Odporca považuje za príčinu rozvratu ich manželstva mimomanželský pomer navrhovateľky, ktorá priznala, že má priateľa, o ktorom uviedla, že ju psychicky podporuje a pomáha jej, popierala intímny mimomanželský vzťah.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § l8 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, navrhovateľka trvá na rozvode manželstva a odporca s rozvodom súhlasí. Hoci účastníci bývajú v spoločnom byte, nežijú spolu ako manželia, každý z nich užíva samostatnú miestnosť, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny, intímne sa nestýkajú, natrávia spolu voľný čas, nekomunikujú spolu. Z ich manželstva sa vytratila vzájomná láska a vzájomné pozitívne citové väzby. Keďže súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa , a v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom urobil súd. Súd rozhodol o zverení maloletých detí O. I. I. do osobnej starostlivosti matky. Matka žiadala o zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec detí súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník zastupujúci maloleté deti tiež doporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, voči ktorej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.

Matka detí navrhovala, aby súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude vykonávať len ona matka. Otec navrhoval, aby bolo rozhodnuté tak, že toto právo budú vykonávať obaja rodičia. V danej veci súd v zmysle ustanovení Zákona o rodine, účelu a zmyslu rodičovstva rozhodol tak, že toto právo budú vykonávať obaja rodičia. Rozvodom manželstva účastníci prestanú byť manželmi, ale rodičmi svojich detí zostávajú aj naďalej, pričom integrálnou súčasťou rodičovských práv a povinnosti v zmysle § 28 Zákona o rodine je aj právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, pričom toto právo majú priamo zo zákona obaja rodičia. K obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv niektorému rodičovi v zmysle § 38 Zákona o rodine, môže dôjsť len zo zákonom stanovených vážnych dôvodov rozhodnutím súdu, inak by to bolo možné považovať za bezdôvodné zasahovanie do základných ľudských práv. Nad uvedeným zmyslom Zákona o rodine nemení nič ani podľa názoru súdu nesprávna dikcia ust. § 24 ods. 1 veta prvá cit. zákona. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, pričom pri rozhodovaní vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí a objektívnych schopností a možností rodičov.

Maloletá O. má XX,X rokov, od 02.12.2013 je žiačkou 1. ročníka Strednej umeleckej školy v Q., na ktorú školu prestúpila z gymnázia, ktoré predtým navštevovala. V súvislosti so školou má výdavky za výtvarný materiál, ktoré matka vyčíslila cca 50,- Eur mesačne. Jej cestovné výdavky predstavujú cca 20,- Eur mesačne. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni, pričom je všeobecné známe, že stravné predstavuje cca 20,- až 25,-Eur mesačne. Chodila na súkromné doučovanie z AJ. Maloletá platené záujmové krúžky nenavštevuje. Je v sledovaní endokrinologickej a ortopedickej ambulancie. Matka jej platí mobilný telefón cca 10,- Eur mesačne. Maloletý I. má XX rokov a 9 mesiacov, je žiakom X. ročníka ZŠ. Stravné v školskej jedálni ho stojí 20,- až 25,- Eur mesačne. Navštevuje futbalový krúžok, ktorý je bezplatný, má výdavky na športové ošatenie. V škole navštevuje tiež stolnotenisový a florbalový krúžok, ktoré sú bezplatné. Tiež chodí na doučovanie AJ. Nie je vedený v žiadnej špecializovanej lekárskej ambulancii. Matka deťom platí stavebné sporenie po 10,- Eur mesačne pre každé dieťa a poistky po 5,- Eur mesačne na každé dieťa.

Matka detí je samostatne zárobkovo činná osoba, pracuje ako bezpečnostný a požiarny technik. Podľa jej udania zarába mesačne v priemere cca 1.000,- Eur brutto, jej výdavky predstavujú povinné zákonné odvody do poisťovní, poistenie zodpovednosti za škodu, cestovné výdavky po celom území SR,

telefónne výdavky a pod. Zamestnancov nemá, v súvislosti s podnikateľskou činnosťou nájom neplatí. Podľa jej daňového priznania za r. 2013 dosiahla príjmy zo živnosti 17.735,55 Eur, výdavky predstavovali 11.949,80 Eur, z toho preukázateľne zaplatené poistné 2.317,80 Eur, jej základ dane (čiastkový) predstavoval 5.785,75 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľnú časť v sume 2.049,81 Eur. Matka poberá prídavky na deti spolu 47,04 Eur mesačne. Matka platí na náklady bývania cca 120,- Eur mesačne. S otcom detí majú v BSM 3-izbový byt, v ktorom bývajú, záhradu, chatu, matka užíva auto zn. Opel. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti.

Otec detí býva v byte, ktorý majú s matkou detí v BSM, na bývanie platí plyn 78,64 Eur mesačne. Do domácnosti inak neprispieva. Do decembra 2013 dcére O. platil stravné v sume cca 23,- Eur mesačne, inak na deti neprispieval. Okrem týchto dvoch detí z manželstva nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec detí v minulosti pracoval pre fy Cesty Nitra, a.s. a od februára 2012 je bez stabilného zamestnania. Od 02/2012 do 07/2012 poberal dávky v nezamestnanosti cca 300,- Eur mesačne, v krátkom čase od 17.09.2012 do 24.09.2012 bol zamestnaný u zamestnávateľa CC TRADE, s.r.o., ktorý pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa a od 25.09.2012 bol otec vedený na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Otec detí predložil súdu viaceré doklady o hľadaní zamestnania na internetovom portáli, podávaní žiadostí do zamestnania a potvrdenia o hľadaní zamestnania. Od 27.12.2013 do 31.01.2014 bol otec detí zamestnaný u zamestnávateľa EMPORIO OFFICES, s.r.o., ktorý pracovný pomer bol podľa jeho udania skončený dohodou pre nedostatok práce a od februára 2014 je opäť evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Dňa 04.03.2014 uzavrel otec detí dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom R. O. J., s.r.o. na vykonávanie pomocných prác v sklade s dojednanou odmenou 3,50 Eur/hod. Podľa vlastného udania tam otec pracuje na bežné 8-hodinové denné pracovné zmeny v dvojzmennej prevádzke týždeň ranná a týždeň poobedná. Z uvedeného vyplýva, že takto by mal zarábať cca 530,- až 560,- Eur mesačne brutto (3,50 Eur x 150 až 160 hodín). Z vykonaného dokazovania, výsluchu účastníkov konania a výpisov z bankových účtov otca detí je zrejmé, že otec aj počas obdobia jeho nezamestnanosti mal k dispozícii dostatok financií a majetok. Na jeho účte v Prima banke, a.s. mal ku dňu 31.12.2013 na účte 5.000,- Eur a v Tatra banke, a.s. sumu 7.089,16 Eur. Bol vlastníkom osobného auta Mitsubishi Outlander, ktoré si kúpil v júni 2012, v čase jeho nezamestnanosti. V čase posledného pojednávania už bol otec detí nemajetný, na účte v Tatra banke a.s. mal ku dňu 24.03.2014 len 856,97 Eur a nebol vlastníkom uvedeného auta. Otec detí dňa 24.03.2014 uzavrel so svojou matkou Dohodu o vrátení daru v sume 20.000,44 Eur, ktorý dar mu mala jeho matka poskytnúť na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.11.2008 vo výške 602.533,50 Eur (t.j. 20.000,44 Eur). V zmysle uvedenej Dohody o vrátení daru vrátil otec detí svojej matke finančné prostriedky v sume 12.000,- Eur (viac finančných prostriedkov nemal k dispozícii) a zostatok vrátil formou prepisu auta Mitsubishi Outlander, ktoré ohodnotili na sumu 8.000,- Eur, v prospech manžela jeho matky; k prepisu auta došlo 25.03.2014. V špecifikovanej dohode o vrátení daru je uvedené, že dôvodom vrátenia daru je skutočnosť zakladajúca právo na vrátenie daru podľa , a to, že medzi darcom a obdarovaným dochádza k neustálym verbálnym nezhodám a výmene názorov v súvislosti s prebiehajúcim rozvodovým konaním obdarovaného.

S prihliadnutím na zistený skutkový stav, odôvodnené potreby detí a objektívne schopnosti a možnosti rodičov súd v zmysle cit. ustanovení Zákona o rodine zaviazal otca prispievať na výživu mal. O. sumou vo výške 130,- Eur mesačne a na výživu mal. I. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré sumy považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám týchto detí, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, tak aby mohli byť zabezpečené ich odôvodnené potreby a primeraná slušná životná úroveň. Hoci je otec detí dlhodobo evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, je a aj bolo podľa názoru súdu v jeho schopnostiach a možnostiach riadne prispievať na výživu svojich detí, ktorú povinnosť si riadne neplnil. Napriek jeho dlhodobej nezamestnanosti disponoval so značnou sumou financií, počas jeho nezamestnanosti si v r. 2012 kúpil auto zn. Mitsubishi Outlander, na ktoré mu dala financie jeho matka. Hoci otec detí dokladoval súdu intenzívnu snahu riadne sa zamestnať, je zrejmé, že vzhľadom na jeho majetkové pomery a podporu jeho matky, jeho životná úroveň nebola ohrozená a nemal intenzívnu nutnosť sa naozaj zamestnať. Na súčasný stav, kedy je už otec detí nemajetný, súd neprihliadal, nakoľko Dohodu o vrátení daru zo dňa 24.03.2014 považoval súd za účelovú, otec detí sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu. Správanie otca voči jeho deťom je nezodpovedné, pričom súd zdôrazňuje, že každý rodič je povinný vyvíjať maximálne úsilie, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Určené výživné je v schopnostiach možnostiach otca, ktorý sa účelovo vzdal majetku a neohrozí jeho živobytie. Okrem toho je otec v súčasnosti zamestnaný, síce má uzavretú len Dohodu o

vykonaní práce, ale z jeho výsluchu je zrejmé, že pracuje na bežný 8-hodinový denný pracovný čas so striedaním týždennej dennej a týždennej poobednej zmeny a takto by mal zarábať 530,- až 560,- Eur mesačne brutto.

V súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd na žiadosť oboch rodičov styk s maloletými deťmi neupravoval.

Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Hoci v danej veci obaja účastníci konania žiadali o priznanie trov, o trovách konania rozhodol súd podľa § l44 veta prvá , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V danej veci súd nezistil žiaden dôvod pre aplikáciu druhej vety cit.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /dvojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).