Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/81/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému ml. P. X. a spol., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi a iné podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných P. X. a U. I. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. mája 2013, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2014, takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa sa obžalovaní

1/ ml. P. X., nar. XX.XX.XXXX v G. a

2/ ml. U. I., nar. XX.XX.XXXX v V.

podľa o s l o b o d z u j ú spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Prievidzi, sp. zn. zo dňa 28.12.2012 pre skutky obžalobou kvalifikované u obžalovaného ml. P. X. ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , Tr. zák. a u obžalovaného ml. U. I. ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť tak, že

obžalovaný ml. P. X.

1/ dňa 20. októbra 2011 v P. na X. ulici kúpil za sumu 3 eur od neznámej osoby rastlinu rodu Cannabis (konopa) nezisteného množstva s obsahom THC 9,5 %, túto mal pri sebe až do 17.00 hodiny dňa 20. októbra 2011, kedy v Prievidzi, v blízkosti železničnej trate vedľa Šumperskej ulice vymenil časť z tejto rastliny o hmotnosti 0,172 g v množstve 1 - 2 obvykle jednorazových dávok s obžalovaným ml. U. I. za časť jeho rastliny rodu Cannabis s obsahom THC 0,9 % hmotnostných, pričom konope je zaradené podľa Zákona číslo o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

obžalovaný ml. U. I.

2/ dňa 20. októbra 2011 o 17.00 hodine v Prievidzi na ulici Šumperskej mal pri sebe rastlinu rodu Cannabis (konopa) s obsahom THC 9,5 %, ktorú získal tak, že výmenou dal časť zo svojej rastliny rodu Cannabis obžalovanému ml. P. X. nezisteného množstva s obsahom THC 0,9 % hmotnostných a ten mu na výmenu dal časť svojej rastliny rodu Cannabis o množstve 1 - 2 obvykle jednorazových dávok s obsahom THC 9,5 % hmotnostných, pričom konope je zaradené podľa Zákona číslo o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.05.2013, sp. zn. , bol obžalovaný ml. P. X. uznaný vinným v bode 1/ rozsudku zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. a obžalovaný ml. U. I. uznaný vinným v bode 2/ rozsudku z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že

obžalovaný ml. P. X.

1/ dňa 20. októbra 2011 v Prievidzi na Vinohradníckej ulici kúpil za sumu 3 eur od neznámej osoby rastlinu rodu Cannabis (konopa) nezisteného množstva s obsahom THC 9,5 %, túto mal pri sebe až do 17.00 hodiny dňa 20. októbra 2011, kedy v Prievidzi, v blízkosti železničnej trate vedľa Šumperskej ulice vymenil časť z tejto rastliny o hmotnosti 0,172 g v množstve 1 - 2 obvykle jednorazových dávok s obžalovaným ml. U. I. za časť jeho rastliny rodu Cannabis s obsahom THC 0,9 % hmotnostných, pričom konope je zaradené podľa Zákona číslo o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

obžalovaný ml. U. I.

2/ dňa 20. októbra 2011 o 17.00 hodine v Prievidzi na ulici Šumperskej mal pri sebe rastlinu rodu Cannabis (konopa) s obsahom THC 9,5 %, ktorú získal tak, že výmenou dal časť zo svojej rastliny rodu Cannabis obžalovanému ml. P. X. nezisteného množstva s obsahom THC 0,9 % hmotnostných a ten mu na výmenu dal časť svojej rastliny rodu Cannabis o množstve 1 - 2 obvykle jednorazových dávok s obsahom THC 9,5 % hmotnostných, pričom konope je zaradené podľa Zákona číslo o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok. Za to bol obžalovaný ml. P. X. odsúdený podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa Tr. zák. výkon uloženého trestu bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Obžalovaný ml. U. I. bol odsúdený podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Podľa Tr. zák. bol výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli odvolaním obžalovaní ml. P. X. a ml. U. I.. V odôvodnení odvolania ml. P. X. prostredníctvom obhajcu uvádzal, že podľa jeho názoru dôkazy získané počas služobného zákroku príslušníkov polície boli získané nezákonným spôsobom. Z úradných záznamov totiž vyplýva, že hliadka PZ mala podozrenie na páchanie trestného činu podľa § 171, resp. § 172 Tr. zák., čo vyplynulo aj z výpovedí príslušníkov polície, ktorí sa zákroku zúčastnili, preto pred samotným zákrokom boli povinní príslušníci polície zakročujúci voči ml. U. I., tohto poučiť o právach podozrivej osoby podľa zákona o policajnom zbore, resp. v zmysle . Nešlo totiž len o zákrok, ktorý by bol súčasťou preventívnej všeobecnej policajnej činnosti. Boli preskúmavané konkrétne skutočnosti, ktoré vyplynuli z oznámenia polícií známej osoby, a to policajného informátora, a teda vo vzťahu k podozrivému mala polícia postupovať podľa a nasl. . Z dôkazov však nevyplynulo, že by ml. I. bol vôbec akýmkoľvek spôsobom poučený. Nebol teda dodržaný zákonom stanovený postup v zmysle voči ml. U. I. ako osobe podozrivej zo spáchania trestnej činnosti, a tým bolo porušené zákonom garantované právo na obhajobu.

Ďalej obhajoba namietla skutočnosť, že obžalovaný I. vydával príslušníkom polície „dobrovoľne“ neznámu sušenú rastlinu zelenej farby na dvakrát, pričom nie je zrejmé, prečo tomu tak bolo a prečo príslušníci polície nevykonali u I. osobnú prehliadku v súlade s ustanoveniami . Naviac s poukazom na ustanovenie vyplýva, že zápisnica o úkonoch podľa až musí obsahovať aj dostatočný trestný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci. Zápisnice, ktoré sú založené v trestnom spise o vydaní veci zo dňa 20.10.2011 vyhotovené o 17:35 a o 18:10 hod. boli vyhotovené v rozpore s dikciou ustanovenia , nakoľko opis vydanej veci nie je dostatočne presný. Absentuje údaj o tvare, rozmeroch, konzistencii veci, je uvedené len, že bola vydaná neznáma sušená rastlina zelenej farby bez bližšej špecifikácie a bez toho, aby bolo možné tieto dve vydané veci vzájomne rozlíšiť. Vydané veci neboli odfotografované, a teda nie je možné ich náležite stotožniť. Zo záznamov vyplýva, že bol zaistený obsah papierovej skladačky, v ktorom prípade o váhe cca 12,5 g a v druhom prípade obsah papierovej skladačky - sušený materiál rastlinného pôvodu zelenej farby o váhe cca 0,3 g. Zo znaleckého posudku však vyplýva, že na skúmanie boli predložené predmet č. 1 jedno polyetylénové vrecko spolu s listom časopisu Growing a úlomky sušeného rastlinného materiálu zelenej farby o hmotnosti 4,514 g s priemermi THC 0,9 % hmotnostných. Ako predmet č. 2 bolo na skúmanie predložené vrecko polyetylénové obsahujúce úlomok sušeného rastlinného materiálu zelenej farby o hmotnosti 0,172 g s priemermi THC 9,5 % hmotnostných. Súčasťou znaleckého posudku nebola fotodokumentácia posudzovaných vecí. Je teda potrebné na váhový rozdiel medzi sušenou rastlinou zaistenou políciou (12,5 g) a predloženou na znalecké skúmanie (4,514 g), čo je úbytok na hmotnosti cca 200 % a v prípade druhej vzorky je taktiež rozdiel vo váhe políciou zaistenej vzorky (0,3 g) a predloženou na znalecké skúmanie (0,172 g). Nakoľko predmetom vydania veci bola už sušená rastlina, tento váhový rozdiel podľa názoru obhajoby nie je možné vysvetliť prirodzeným úbytkom váhy v dôsledku uschnutia rastliny. Uvedené je možné vysvetliť len tým, že vzorky zaistené políciou a vzorky predložené na znalecké skúmanie nie sú totožné. Ani znalec a príslušníci polície sa k úbytkom váhy nevedeli spoľahlivo vyjadriť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je obhajoba názoru, že dôkaz (omamná látka konope) nebola získaná zákonným spôsobom, takto získaný dôkaz s podstatnými procesnými nedostatkami je pre ďalšie konanie neúčinný a nemožno ho použiť v trestnom konaní.

Bez ohľadu na vyššie uvedené nie je možné spoľahlivo a jednoznačne určiť, či obžalovaný X. skutočne zamenil spolu s obžalovaným I. časť svojej rastliny tak ako mu to kladie za vinu súd prvého stupňa, nakoľko obžalobe sa nepodarilo spoľahlivo stotožniť rastlinu (so spoľahlivým stanoveným obsahom THC), ktorú mal X. zameniť. Aj v prípade, ak by sa bolo možné stotožniť s výpoveďou svedka Z., že medzi I. a X. došlo k výmene konope, nie je možné vzhľadom na dôkaznú situáciu spoľahlivo zistiť, či práve konope od obžalovaného X. mala v sebe obsah THC v množstve spôsobilo negatívne ovplyvniť psychiku človeka. Sám svedok Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že marihuana, ktorú fajčil spoločne s oboma obžalovanými (a pochádzala od nich) bola veľmi slabá a nemala žiadne vedľajšie negatívne účinky.

Vzhľadom na absenciu osobnej prehliadky u obžalovaného I., absenciu fotodokumentácie a bližšieho popisu vydanej veci (konope) nie je možné spoľahlivo povedať, že predmetom znaleckého skúmania bola skutočne rastlina konope, ktorú mal X. I. odovzdať. Obhajca má za to, že nebola jednoznačne preukázaná vina obžalovanému X. a súd mal aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, preto sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného P. X. spod obžaloby oslobodil.

Pre prípad, že by odvolací súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného X. je uložený trest neprimerane prísny a s prihliadnutím na zmenu trestnej sadzby, pomery páchateľa, uplynulý čas od spáchania skutku, je možné použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby s jeho podmienečným odkladom na kratšiu skúšobnú dobu.

Obžalovaný U. I. prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil podané odvolanie tým, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa pri svojom rozhodovaní a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že príslušníci polície v prejednávanom prípade boli upozornení dôverníkom na osobu U. I., ktorý sa mal nachádzať pri koľajniciach na ulici Šumperská v Prievidzi a mal by mať pri sebe nejakú marihuanu. Keď po príchode na miesto príslušníci polície spozorovali osobu, ktorá sa správala nervózne a následne keď ich zbadala začala utekať, títo ju dobehli , preukázali sa služobnými preukazmi a spýtali sa jej, či má pri sebe nejaké veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Na túto otázku osoba predložila poskladané noviny s obsahom zelenej rastlinnej sušenej látky so slovami, že sa jedná o marihuanu pre vlastnú potrebu. Osoba im vec dobrovoľne vydala, išla s nimi na oddelenie polície, kde boli vykonané ďalšie úkony a bolo zistené, že sa jedná o osobu U. I..

V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na uznesenie Generálnej prokuratúry SR, č. -9 zo dňa 10.10.2011, kde je uvedené, že ak sa osoba zdá policajtom podozrivou, majú povinnosť ju najskôr poučiť o jej právach (§ 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a to najmä o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku či trestného činu ju nemožno nútiť. Zákaz donútenia k priznaniu totiž nezahŕňa len právo vypovedať (právo mlčať), ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo k svojmu obvineniu. Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu teda znamená nielen nútiť podozrivú osobu, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na usvedčenie takejto osoby, teda napr. ide aj o zákaz nútiť podozrivú osobu, aby vydala, či vyložila veci, a to aj veci, ktoré ju môžu spojiť s trestnou činnosťou.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že príslušníci polície mali U. I. považovať za podozrivú osobu, s čím súvisela aj povinnosť poučiť ho o jeho právach, najmä o práve, že k priznaniu ho nemožno nútiť. Z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že zo strany zasahujúcich príslušníkov polície nedošlo k splneniu uvedenej zákonnej povinnosti. Za danej situácie je potom nutné skonštatovať, že získaný dôkaz príslušníkmi polície je poznačený nezákonnosťou spôsobujúcou jeho absolútnu neúčinnosť a jeho nepoužiteľnosť ako dôkaz v trestnom konaní. Rovnako sú nepoužiteľné, ako dôkazy v trestnom konaní, aj ďalšie dôkazy získané na podklade prvotného nezákonného dôkazu. Vzhľadom na uvedené, keď nie je obžalobu prakticky o čo oprieť navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine U. I. pod bodom 2/ ako aj výroku o treste a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby podľa oslobodí.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potom prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla v zmysle , zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, z dôvodu procesných pochybení vyplývajúcich z prípravného konania a napokon aj súdu prvého stupňa.

Obhajca obžalovaného ml. U. I. na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu s tým, aby krajský súd sám rozhodol tak, že oslobodí jeho klienta spod obžaloby, nakoľko nie sú dôvody na vrátenie veci súdu prvého stupňa.

Obhajca obžalovaného ml. P. X. uviedol, že sa v plnej miere pridržiava dôvodov písomného odvolania a taktiež žiadal po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu, aby odvolací súd jeho klienta oslobodil spod obžaloby pre celý rad procesných pochybení. V prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu vo vzťahu k výroku o vine, navrhol tak ako aj v písomných dôvodoch odvolania uložiť obžalovanému ml. P. X. miernejší trest za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia. Pokiaľ ide o návrh prokurátorky, podľa jeho názoru už nie je možné vec vrátiť súdu prvého stupňa, vzhľadom na nemožnosť konvalidácie nezákonne zadováženého dôkazu.

Obžalovaný ml. P. X. uviedol, že sa cíti nevinný a žiada, aby odvolací súd rozhodol tak ako navrhol jeho obhajca.

Obžalovaný ml. U. I. uviedol, že sa pripája ku konečnému návrhu svojho obhajcu a žiadal oslobodiť spod obžaloby.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z podnetu podaného odvolania krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných je dôvodné. Okresný súd sa totiž v prejednávanom prípade nevyrovnal správne s otázkou vyhodnotenia zákonnosti zadovážených dôkazov v prípravnom konaní, súvisiacich so skutočnosťou, či služobný zákrok policajtov a ich následný postup bol vykonaný v súlade so zákonom o Policajnom zbore, resp. .

V rámci preskúmania napadnutého rozsudku ako aj konania mu predchádzajúceho krajský súd zistil, že rozhodujúcim a zásadným pre rozhodnutie o vine obžalovaných z trestného činu kvalifikovaného u P. X. ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. a u obžalovaného U. I. ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., bol vecný dôkaz, a to zelený sušený materiál rastlinného pôvodu zaistený u obžalovaného U. I. príslušníkmi polície, ktorý bol následne predložený na znalecké skúmanie a bolo zistené, že ide o rastlinu konope s takým množstvom účinnej látky drogy, zaradenej do I. skupiny omamných látok, ako sa uvádza v rozsudku súdu prvého stupňa.

Z trestného spisu a to úradného záznamu (č. l. 80), ako aj výpovedí príslušníkov polície, svedkov R. P., U. V. a E. Z. vyplýva, že dňa 20.10.2011 dostali informáciu od informátora o tom, že na ulici Šumperskej v Prievidzi by sa mala nachádzať osoba majúca u seba drogy (v úradnom zázname je uvedená osoba menovite ako U. I.). Boli v službe a na základe tejto informácie prišli na miesto, kde sa nachádzala neznáma osoba, ktorá bola nervózna. Po tom, čo ich zbadala začala utekať, preto zakričali „Polícia“ a žiadali uvedenú osobu, aby zastala. Osoba zostala stáť neďaleko pohostinstva Rampa a po príchode k nej sa preukázali služobnými preukazmi, skontrolovali jej totožnosť a osobu vyzvali, ak má nejaké drogy, aby ich vydala. Osoba im vydala v novinovom papieri sušenú látku rastlinného pôvodu. Následne s touto osobou, ktorou bol U. I., odišli na OO PZ v Prievidzi, kde vykonali ďalšie úkony.

Z výpovede svedka R. P. ďalej vyplýva, že na oddelenie polície bol privolaný kriminalistický technik, kolegovia spísali zápisnicu o vydaní veci, pričom po vydaní sušenej látky bol U. I. svedkom P. vypočutý ako svedok. Či U. I. vydal na oddelení polície aj ďalšie drogy si tento svedok nespomína. Naopak svedok U. V. v tejto súvislosti uviedol, že na OO PZ U. I. po opakovanej výzve vydal ešte jednu šišku sušenej rastliny o ktorej tvrdil, že ju mal od iného. Podľa výpovedí príslušníkov polície u U. I. nerobili bezpečnostnú prehliadku, nakoľko to nebolo potrebné, lebo dosť spolupracoval a bol vyplašený. K jeho poučeniu pred výzvou na vydanie veci počas prvotného úkonu svedok V. uvádzal, že o tom nemá vedomosť, svedkovia P. a Z. sa domnievajú, že U. I. bol poučený, avšak nevedeli sa vyjadriť, kto z nich ho vlastne poučil.

V súvislosti s tým v ten istý deň, t.j. dňa 20. marca 2011 poverený príslušník Policajného zboru podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523199'&ucin-k-dni='30.12.9999'> začal trestné stíhanie vo veci prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa <aspi:// module='ASPI'&link='%2523171'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák.

Zároveň boli dňa 20.11.2011 spísané dve zápisnice o vydaní veci podľa <aspi:// module='ASPI'&link='%252389'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , prvá 17.30 hod., podľa ktorej U. I. vydal na základe výzvy neznámu sušenú rastlinu zelenej farby zabalenú v novinovom papieri. Podľa druhej zápisnice spísanej o 18.00 hod. toho istého dňa vydal na základe výzvy neznámu sušenú rastlinu zelenej farby bližšie nezistenej hmotnosti.

K uvedenému postupu krajský súd uvádza, že policajt je v zmysle <aspi:// module='aspi'&link='%2523P18'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o Policajnom zbore oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa zákona o Policajnom zbore, aby preukázala svoju totožnosť. Konanie osoby, ktorá sa dá na útek, keď zbadá policajtov, mohlo vyvolať u policajtov podozrenie napríklad z toho, že by mohlo ísť o osobu, na ktorú je vyhlásené pátranie ( <aspi://module='aspi'&link='%2523P2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona o Policajnom zbore). Preto výzvu policajtov na preukázanie totožnosti je nutné považovať za postup v súlade s ustanovením <aspi://module='aspi'&link='%2523P18'&ucin- k-dni='30.12.9999'> citovaného zákona o Policajnom zbore, pričom išlo o služobný zákrok v zmysle <aspi://module='aspi'&link='%2523P9'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tohto zákona, ktorý však skončil v momente, ak osoba hodnoverným spôsobom preukázala svoju totožnosť.

Ďalší postup príslušníkov polície však už v súlade so zákonom nebol.

Služobný zákrok podľa o Policajnom zbore je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise.

V predmetnej veci však možno skonštatovať, že ml. U. I. po preukázaní svojej totožnosti príslušníkmi poučený v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia nebol, (sv. V. o poučení nemal vedomosť, svedkovia P. a Z. títo síce uvádzajú, že sa domnievajú, že poučený bol, avšak ani jeden z nich nevedel kto ho poučoval), pričom bez tohto náležitého poučenia bol vyzvaný, ak má nejaké drogy, aby ich vydal. Absencia náležitého poučenia v danom momente bola prvým zásadným pochybením príslušníkov polície. Toto pochybenie je naviac zvýraznené najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jednalo o mladistvú osobu, o čom už mali vedomosť.

Naviac príslušníci polície už mali v tom čase podozrenie na základe oznámenia informátora, že na mieste by sa mala nachádzať osoba podozrivá z prechovávania omamných látok. V takom prípade pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa a dôkaz pre trestné konanie možno získať len trestnoprocesným postupom. Iba v prípade, že poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku ( zákona o Policajnom zbore) dôkazom v trestnom konaní. Príslušníci polície teda mali po zistení totožnosti podozrivej osoby v danom prípade povinnosť najskôr tejto osobe oznámiť, z čoho je podozrivá a následne ju poučiť o jej právach, a to aj o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku alebo trestného činu nemožno nikoho nútiť a ďalej postupovať podľa vtedy platného a účinného , t.j. osobu podozrivú zo spáchania trestného činu zadržať podľa <aspi://module='ASPI'&link='%252385'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523102'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vykonať osobnú prehliadku so súhlasom prokurátora.

Predmetné konštatovanie o povinnosti postupovať podľa súvisí s tým, že je v pomere špeciality k zákonu o Policajnom zbore v prípade, pokiaľ ide o konkrétne podozrenia zo spáchania trestného činu, ktoré sú spojené so zásahmi do základných práv a slobôd fyzických osôb (osobná prehliadka zo strany štátneho orgánu sa vo všeobecnosti považuje za zásah do súkromia fyzickej osoby, pričom právo na rešpektovanie súkromného života je zaradené medzi základné práva a slobody tak SR ako aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Tento pomer špeciality vychádza z toho, že svojou úpravou možnosti vykonať napríklad osobnú prehliadku, poskytuje väčšiu garanciu ochrany základných práv a slobôd fyzickým osobám, než zákon o policajnom zbore, a preto v prípade, že ide o konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu (napríklad zo spáchania trestného činu v súvislosti s prechovávaním omamných látok), musí policajt postupovať pri osobnej prehliadke podľa ustanovení .

Uvedený postup a najmä náležité poučenie v každom štádiu je podstatné najmä preto, že zákaz donútenia k priznaniu sa zo spáchania priestupku alebo trestného činu zahŕňa nielen právo nevypovedať, ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu. V tejto súvislosti možno poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý judikoval, že ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudok vo veci Heaney a Mcguinness v. Írsko z roku 2000).

Neobstojí preto ani argumentácia príslušníkov, že veci vydal obvinený dobrovoľne na základe výzvy príslušníka, o čom príslušníci spísali zápisnicu o vydaní veci v zmysle ust. <aspi:// module='ASPI'&link='%252389'&ucin-k-dni='30.12.9999'>

Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti v prejednávanej veci takýto postup a výzva (v danom prípade dokonca bez predchádzajúceho náležitého poučenia) policajta, aby podozrivá osoba vydala dobrovoľne omamnú alebo psychotropnú látku je v rozpore so zákonom, preto dôkaz získaný z takéhoto postupu nemožno v zmysle ustanovenia použiť v trestnom konaní. V posudzovanej trestnej veci ide o absolútnu neúčinnosť získaného dôkazu (zaistených omamných látok), pričom túto nezákonnosť nie je možné odstrániť v ďalšom priebehu konania (išlo o neopakovateľný úkon zo strany polície). Napokon za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu, preto v danom prípade nie je možné použiť ani výsledky orientačnej skúšky a následne vypracovaný znalecký posudok KEÚ PZ, ani výpovede U. I. a P. X., ktorí vypovedali k zaistenej veci. O. tieto výpovede sú tiež v rozpore so zákazom donútenia k priznaniu vzhľadom na skutočnosť, že po začatí trestného stíhania bol U. I. opakovane vypočutý povereným príslušníkom PZ ako svedok (č. l. 28-30 a č. l. 31-32), i keď bolo zrejmé, že je osobou podozrivou zo spáchania trestného činu. Obdobne tak bolo aj u P. X. (č. l. 33-34 a č. l. 35-37). Takýto postup je s poukazom na úplne odlišné práva a povinnosti podozrivého na rozdiel od svedka a s tým spojené poučenie nezákonný a uvedené výpovede aj z tohto dôvodu nie je možné použiť ako dôkaz. Po vznesení obvinenia potom obaja využili svoje zákonné právo a odmietli vypovedať. Ak potom súd prvého stupňa odôvodnil napadnutý výrok o vine o takéto nezákonné dôkazy, odvolací súd v tomto jeho postupe videl pochybenie v zmysle , , odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozsudku, pričom v danej veci pri zaistených omamných látkach išlo o neopakovateľný dôkaz, preto nie je možné vyššie uvedené pochybenia zreparovať. Nemožnosť použiť takto získaný dôkaz a aj od neho odvodené dôkazy v trestnom stíhaní znamená neexistenciu zásadného dôkazu, ktorý by nasvedčoval tomu, že sa stal skutok, ktoré bolo kladené za vinu obžalovaným obžalobou. V súvislosti s výpoveďou svedka Z., ktorú odvolací súd síce považuje za vykonanú zákonným spôsobom však je nutné uviesť, že táto sama o sebe nemôže zakladať vinu obžalovaných pri absencii dôkazu svedčiaceho o tom, že látka, ktorú mali obžalovaní fajčiť pri železničnej trati bola omamná alebo psychotropná látka.

Odvolací súd potom podľa , , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa , obžalovaných U. I. a P. X. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Prievidzi, sp. zn. zo dňa 28.12.2012, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.