Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-400-2014.pdf
PDF · 77.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/400/2014
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, v právnej veci pobočky Levice, Sv. Michala 4, 934 01 Levice IČO: 30 807 484, proti povinnému: F. (podnikajúceho do 12.05.2022), o vymoženie pohľadávky vo výške 168,43 eura s príslušenstvom, o zastavení exekúcie a o trovách súdneho exekútora, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn.: 7Er/400/2014 zastavuje.
II. Ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kunovi so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave trovy exekúcie vo výške 52,67 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.04.2013 Okresný súd Levice vydal poverenie č. 5402 0121027 a poveril súdneho exekútora: JUDr. Václav Kuna, Exekútorský úrad so sídlom Nitra vykonaním exekúcie v prospech oprávneného (ďalej len „súdny exekútor“). Poverenie bolo súdnemu exekútorovi dňa 09.05.2014. Súdny exekútor JUDr. Václav Kuna bol ku dňu 30.11.2017 z funkcie súdneho exekútora odvolaný a jeho zákonným nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Peter Kuna so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Miletičova 20 (ďalej len „súdny exekútor“).
2. Dňa 12.04.2022 súd rozhodol o námietkach oprávneného smerujúcich proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 1279/2014 zo dňa 02.03.2021 uznesením sp. zn.: 7Er/400/2014 - 26 zo dňa 12.04.2022 tak, že im vyhovel a zrušil Upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu, že mal za preukázané, že dňa 20.06.2019 povinný uhradil do pokladne oprávneného sumu 168,43 eura (celú istinu), a preto v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) ZoUNEK súdny exekútor nebol oprávnený deklarovať zastavenie starej exekúcie vydaním Upovedomenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2022.
3. Súdny exekútor dňa 31.01.2023 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že pri lustrácii majetkového stavu povinného bolo zistené, že povinný je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, nemá účet v žiadnej banke a podľa názoru súdneho exekútora u povinného nie je reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu tejto exekúcii. Preto súdny exekútor navrhol súdu zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 52,67 eura vrátane DPH.
4. Dňa 08.02.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o tom, či sú dostatočne preukázané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, ponecháva na posúdenie súdu.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Súdu je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že povinný uhradil celú istinu oprávnenému (dňa 20.06.2019), ale trovy súdneho exekútora neboli uhradené ani čiastočne. Súd mal z priloženého spisu súdneho exekútora za preukázané, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, že nepracuje a nie je ani poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, ako ani dávky v nezamestnanosti ani nemocenskej dávky. Zároveň bolo lustráciou zistené, že povinný nemá ani účet v banke. Z vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že nie je možné uspokojiť trovy exekúcie exekučnom konaní, a preto predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia Exekučného poriadku, súd zastavil exekúciu vedenú na tunajšom súde pod sp. zn.: 7Er/400/2014 v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa prvej a druhej vety § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20131001.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Za výkon exekučnej činnosti má exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný v zmysle ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady zakotvuje zákon tak, že za určitých okolností súd môže, a za určitých okolností musí zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného (ustanovenie § 203 Exekučného poriadku). Súd má povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu exekúcie ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávneného nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie iba v jedinom prípade, a to vtedy, ak je predmetom exekúcie akákoľvek pohľadávka výživného; v takom prípade znáša trovy exekúcie súd bez možnosti ich náhrady.
15. Podľa § 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmene a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), (účinnosť od 01.01.2009), touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa osobitného zákona1) (ďalej len „zákon“).
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Súdny exekútor žiadal priznať odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v zákonom stanovenej minimálnej výške 33,19 eura. Súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by nebolo možné takto vyčíslenú odmenu súdnemu exekútorovo priznať, a preto mu ju priznal.
15. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
16. V časti náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor vyčíslil odmenu vo výške 10,70 eura, a to za poštové výdavky a poplatky.
17. Po preštudovaní exekučného spisu má súd za to, že súdny exekútor preukázal, že poštovné náklady boli vynaložené vo výške 9,80 eura a to priloženými doručenkami. Preto mu súd náhradu hotových výdavkov v tejto výške priznal.
18. Súdny exekútor si v zmysle § 22 vyhlášky vyčíslil hotové výdavky (poplatky) vo výške 0,90 eura (súčinnosť bánk v sume 0,70 eura, poplatok za súčinnosť dopravného inšpektorátu v sume 0,20 eura). Súd mu ich vo vyčíslenej výške 0,90 eura priznal, nakoľko z obsahu spisu súdneho exekútora mal ich realizáciu preukázanú.
19. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle § 196 EP a túto daň vo výške 20 % teda o 8,77 eura, a teda mu celkovo patrí 52,67 eura. 20. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu sumu vo výške 52,67 eura, ktoré oprávnená nahradí súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
21. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 358 a § 359 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 a 364 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.