Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/169/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO.: 36864421 proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy rozhodol

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom došlým na súd dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody vo výške 125,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 330,- EUR všetko titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava IV, ktorý ako súd miestne a vecne príslušný v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. vo veci pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi Z. Š., nar. X.X.XXXX, ktorý nesplnil záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 1232885, nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom v danom prípade okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty, neexistovala. Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanej exekúcie a rozhodnutím o nej vznikla vo výške 70,- EUR na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, vo výške 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému a vo výške 15,- EUR na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,- EUR, navrhovateľ nárok uplatnil z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením s poukazom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním došlým na súd dňa 22.7.2013 a návrh navrhol v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu neexistencie základných , navrhovateľ ničím nepreukázal, že by boli základné predpoklady potrebné pre priznanie náhrady škody splnené, zároveň vzniesol námietku premlčania.

Na nariadené pojednávanie vo veci sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravednil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd podľa ust. §-u 101 ods. 2 O.s .p. vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa. Odporca neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn., a zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci:

Na návrh oprávneného navrhovateľa a žiadosť doručenú súdu dňa 9.1.2009 požiadal súdny exekútor M..F. G. so sídlom Exekútorského úradu, R.Í. XX, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 10301/08 zo dňa 14.10.2008 právoplatného dňa 27.10.2008 a vykonateľného dňa 30.10.2008 vo veci oprávneného navrhovateľa voči povinnému: Z. Š., D.. X.X.XXXX.

Tunajší súd následne dňa 28.1.2009 vydal súdnemu exekútorovi M..F. G. so sídlom Exektútorského úradu, R. XX, Bratislava poverenie č. 5104046899 na vymoženie uloženej povinnosti 1306,51 EUR s príslušenstvom v prospech oprávneného navrhovateľa.

Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa ust. §-u 3 ods. 1, písm. d) zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. §_u- 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,

Podľa ust. §-u 9, ods. 1, 2 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ust. §-u 17 ods. 1, 2 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ust. §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa ust. §-u 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd vyhodnotil listinné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že návrhu nie je možné priznať úspech.

V prejednávanej právnej veci navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- EUR a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330,- EUR z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti, teda z dôvodu nečinnosti exekučného súdu v období od podania žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia doručenej súdu 9.1.2009 po vydanie poverenia. Nakoľko ale v danej právnej veci exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 10301/08 zo dňa 14.10.2008 právoplatného dňa 27.10.2008 a vykonateľného dňa 30.10.2008, t.j. 19 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora, o vydaní poverenia nerozhodol síce v zákonom stanovenej lehote 15 dní, rozhodol po uplynutí tejto lehoty (po 19 dňoch od podania návrhu), avšak nie je zrejmé , aké omeškanie v rozsahu viac ako 186 dní, tak ako uvádza v návrhu na začatie konanie navrhovateľ, má na mysli.

ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

Možno konštatovať, že o návrhu navrhovateľa rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní, avšak nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.ÚS57/01, , ), pričom súd dáva do pozornosti jednak pasívny prístup navrhovateľa v exekučnom konaní ako aj konkrétne okolnosti v danej veci s dôrazom na to, že v predmetnej veci sa jednalo prakticky len o 4 dni po uplynutí zákonnej lehoty, kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol.

Navrhovateľ v exekučnom konaní na porušenie svojho práva žiadnym spôsobom neupozornil predsedu príslušného okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, taktiež nepodal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, pritom je nepochybné, že sa jedná o účinné prostriedky nápravy v prípade prieťahov v konaní. Súd poukazuje na právnu úpravu účinnú ku dňu rozhodovania súdu a to konkrétne na ust. §- u 9 ods. 2 zák č. , podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno vychádzať len z tam uvedených výsledkov šetrení, resp. rozhodnutí, tieto však navrhovateľ v konaní nepredložil.

Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného v , Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci. Pojem „ zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

Vo veci existencie majetkovej škody vyčíslenej navrhovateľom vo výške 125,- EUR , ktorá pozostáva z účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vo výške 70,- EUR na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, vo výške 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému a vo výške 15,- EUR na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde, navrhovateľ návrh žiadnym spôsobom nepreukázal, nešpecifikoval, či sa jedná o skutočnú škodu prípadne ušlý zisk, dôkazy na preukázanie každej individuálnej pohľadávky nenavrhol ani neoznačil, v uvedenom smere dôkazné bremeno neuniesol.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a materiálnou škodou, ktorá navrhovateľovi údajne v jeho dôsledku vznikla, dospel súd k rovnakému záveru. Následkom nepreukázanej existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý by bol nesporný a ustálený, absentuje aj príčinná súvislosť, pričom ako už bolo vyššie uvedené, jedná sa o podmienky nevyhnutné pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri jej výkone, ktoré musia byť splnené súčasne. Pri označení navrhovateľom vynaložených nákladov vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v spornom období nie sú špecifikované konkrétne úkony, jedná sa len o všeobecnú činnosť a nie je zrejmá akákoľvek súvislosť s predmetným exekučným konaním s poukazom na tvrdené prieťahy spôsobené súdom.

Vo veci náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ navrhol priznať vo výške 330,- EUR dospel súd k nasledovnému záveru:

Podmienkou pre priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. §-u 17 ods. 2 je skutočnosť, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd ale v danej veci v rozhodnutí nielenže nekonštatuje , že by došlo k porušeniu práva navrhovateľa nesprávnym úradným postupom, ale v konaní navrhovateľ dôvodnosť pre priznanie nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom nepreukázal, z jeho strany sa jednalo len o ničím nepodložené tvrdenia bez konkrétnych argumentov majúcich vzťah k predmetnému exekučnému konaniu. Je síce potrebné priznať, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy, ako aj primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu, vždy je ale potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, ktoré v danej veci absentujú. Navyše súd je názoru, že obdobie od podania návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2009 až do rozhodnutia súdu o návrhu dňa 28.1.2009 nie je neprimeraným a extrémne dlhým časovým priestorom, následkom čoho by boli záujmy navrhovateľa tak výrazne ohrozené, ako navrhovateľ v návrhu tvrdí.

Z uvedených dôvodov, nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok potrebných pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a taktiež nepreukázal dôvodnosť nároku pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , avšak odporcovi, ktorý bol v konaní síce úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané, datované, v dostatočnom počte rovnopisu a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa ,( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.