Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-469-2013.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/469/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: X.. K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. S.É. XX, U., proti povinnému: X.. S. A., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX/XX, Q. K., pre vymoženie nepeňažného plnenia, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Francisciho 1044/6, pod sp. zn. EX 36/13, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Odklad exekúcie sa n e p o v o ľ u j e.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou sa dňa 19.03.2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 36/13 na vymoženie nepeňažného plnenia (umožniť oprávnenému výkon vecného bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľností vo vlastníctve povinného). Pohľadávka bola priznaná vykonateľným uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/155/2005-16 zo dňa 27.10.2005. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č 5505 045874 zo dňa 24.04.2013, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti umožniť výkon doživotného bývania a užívania nehnuteľností - domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku parcely C-KN č. XXXX/X a domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku parciel C-KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. U., obec U., okres U. a na vymoženie trov exekúcie.
Písomným podaním, doručeným dňa 02.09.2013, predložila súdna exekútorka súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný odôvodnil podané námietky tým, že je výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností a oprávnenému nebráni uplatňovať jeho právo spojené s vecným bremenom. Podľa povinného je absolútne zvrátené, že má byť postihnutý exekúciou a platením exekučných poplatkov, keď sám je poškodenou stranou, tento stav nijako nespôsobil a súčasnú situáciu nezapríčinil. Okrem toho z listu vlastníctva, dokumentov správy katastra a zo záznamov štátneho archívu vyplýva, že predmetné domy nie sú a nikdy neboli vedené ako domy alebo stavby na bývanie. Oprávnený si síce s pôvodnou vlastníčkou zmluvne dohodol vecné bremeno vo forme doživotného bývania a užívania, ale k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú právne spôsobilé slúžiť na takýto účel. Správa katastra Zvolen nemala nikdy povoliť vklad takéhoto vecného bremena. V prípade, ak by aj súd mal za to, že exekúcia je vedená oprávnene, povinný podal návrh na jej odklad podľa § 56 Exekučného poriadku, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen, ktorého predmetom je zrušenie vecného bremena.
Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril svojim podaním, doručeným dňa 30.10.2013. Uviedol, že povinný mu opakovane neumožňuje výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu doživotného
bývania a užívania nehnuteľností vo vlastníctve povinného. Tvrdenie povinného, že mu nebráni uplatňovať toto právo sa nezakladá na pravde. Pokiaľ ide o tvrdenia, že stavby so súpisným číslom XXX a XXX nie sú bytové budovy, oprávnený uviedol, že ide o subjektívne tvrdenia a domnienky povinného, o ktorých nepredložil žiadny dôkaz. Vecné bremeno doživotného bývania a užívania nehnuteľností bolo riadne zriadené a zavkladované do katastra nehnuteľností a nie je dôvod spochybňovať správnosť tohto zápisu. Povinný nepreukázal ani skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné povoliť odklad exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný dlhodobo nerešpektuje práva oprávneného, a to aj napriek existencii právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, exekúcia je teda nielen dôvodná, ale aj nevyhnutná. Povinný nepreukázal, že by pre výkon exekúcie nebol dôvod, oprávnený preto žiadal, aby súd námietky zamietol.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd po preskúmaní predložených listín zistil, že súdna exekútorka po získaní poverenia na vykonanie exekúcie vydala upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.05.2013, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 14.08.2013. Povinný podal námietky proti exekúcii na poštovú prepravu dňa 20.08.2013, teda v zákonnej 14-dňovej lehote.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie, neskúma už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku (po dni vydania rozhodnutia). Námietky proti exekúcii tak možno odôvodniť len tým, že po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekučného konania došlo k zániku vymáhaného nároku alebo sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhaniu pohľadávky, resp. preukazujú neprípustnosť exekúcie. Námietky proti exekúcii možno odôvodniť tiež tým, že účastníci exekúcie nie sú právnymi nástupcami osôb označených v exekučnom titule. Povinný môže námietky proti exekúcii odôvodniť aj skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti a ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/155/2005-16 zo dňa 27.10.2005 (podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku). V rámci exekúcie neprislúcha exekučnému súdu oprávnenie preskúmavať exekučný titul, ani ho zmeniť, či dokonca zrušiť. S prihliadnutím na obsah námietok povinného je preto zrejmé, že tieto neboli odôvodnené takými skutočnosťami, ktoré sú pri rozhodovaní o námietkach relevantné (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa oprávneného povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul, preto súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Povinný neuviedol a nepreukázal také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie a spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
S poukazom na vyššie uvedené, konštatujúc, že povinný neuniesol dôkazné bremeno podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie je potrebné uviesť, že Exekučný poriadok umožňuje súdu povoliť odklad len z dôvodov taxatívne upravených v ustanovení § 56. Účelom právnej úpravy odkladu exekúcie je pritom zamedziť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktorej výsledky by sa neskôr mohli ukázať ako neodvratné. K tomu, aby súd mohol povoliť odklad exekúcie sa však vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok.
V konaní o návrhu povinného na odklad exekúcie znáša dôkazné bremeno samotný povinný. Ten musí tvrdiť a aj preukázať splnenie stanovených podmienok. V danom prípade však povinný toto dôkazné bremeno neuniesol, preto súd v súlade s platnou právnou úpravou odklad exekúcie nepovolil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 tretej vety OSP, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.