Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/40/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I., Z. XX/XX, zastúpenej JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom O., O. XX, proti odporcovi: Obci Brezovica, zastúpenej starostom Mariánom Ujmiakom, ul. Osloboditeľov 346, Brezovica, IČO: 314421, právne zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom K., B. XXX/XX, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. -364 zo dňa 2. decembra 2013 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil neplatnosť výpovede medzi účastníkmi (I.), p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania (II.) rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Námestovo medzitýmnym rozsudkom ( ) určil neplatnosť výpovede z pracovného pomeru danej navrhovateľke listom odporkyne zo dňa 26.2.2007 podľa , bod 2 . Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že medzi účastníkmi neexistovali dôvody rozviazania pracovného pomeru v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, keďže odporkyňa dôvodila rozviazanie pracovného pomeru odvolaním z funkcie riaditeľky ZŠ a MŠ v Brezovici, pričom toto odvolanie bolo rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. -149 zo dňa 4.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2011, určené za neplatné. Rozhodnutie o trovách konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu podľa ustanovenia

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a konanie v časti o určení neplatnosti výpovede zastaviť, dôvodiac tým, že okresný súd konal a rozhodol o predmete, ktorý v čase rozhodovania súdu nebol predmetom konania vzhľadom na vymedzenie predmetu konania na pojednávaní dňa 18.5.2012, na ktorom došlo k pripusteniu zmeny návrhu v rozsahu a znení uznesenia okresného súdu. Súd na tomto pojednávaní pripustil zmenu návrhu, na základe ktorej mal byť odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 24 071,77 Eur s príslušenstvom s tým, že pracovný pomer navrhovateľky s odporcom mal končiť dňom 31.1.2011. Tu súd nerozhodoval len o pripustení zmeny návrhu v časti uplatneného nároku. Na pojednávaní bola prítomná navrhovateľka a jej právna zástupkyňa, preto zmenu nebolo potrebné doručovať. Proti uzneseniu, ktorého celý text súd

na pojednávaní prečítal, navrhovateľka ani jej právna zástupkyňa nenamietali, ani ho nežiadali opraviť, resp. doplniť.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala medzitýmny rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenie odporkyne, že rozhodovanie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru nebolo predmetom konania, sa nezakladá na pravde, lebo ešte pred podaním návrhu v roku 2007 písomne oznámila odporcovi, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a v ďalšom zamestnávanie trvá. Zmenou návrhu zo dňa 18.5.2012 v znení, ako bola pripustená, len rozšírila sumu, ktorú žiada uhradiť ako náhradu mzdy a žiadala teda návrh rozšíriť aj o určenie dátumu skončenia pracovného pomeru, ktorý za určenia, že bola daná výpoveď neplatná, by trval aj naďalej a navrhovateľka by bola povinná nastúpiť do ďalšieho výkonu práce. K rozšíreniu návrhu v tomto smere pristúpila z toho dôvodu, že odporca na pojednávaniach opakovane uvádzal a písomne dokladoval, že pre ňu v prípade určenia neplatnosti nemá voľné pracovné miesto a nemôže ju ďalej zamestnávať, ako aj z dôvodu pretrvávajúcej PN navrhovateľky, majúcej pôvod diagnózy v negatívnych interpersonálnych vzťahoch na pracovisku.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením a bez nariadenia pojednávania ( ) rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým určil neplatnosť výpovede medzi účastníkmi, podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tejto časti, tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ).

Odvolací súd neprihliadal na námietku odporkyne, týkajúcu sa procesného postupu súdu s tým, že určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru by v tomto prípade už nemalo byť predmetom konania po pripustení zmeny návrhu zo dňa 18.5.2012. Už z prejavu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní dňa 18.5.2012 (č.l. 2 zápisnice) je zrejmé, že táto sa domáhala úpravy návrhu tak, že prvý výrok (určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru) žiadala ponechať zhodne ako v pôvodnom návrhu. Žiadala zmeniť len výrok, pokiaľ išlo o náhradu mzdy a určiť konkrétny dátum skončenia pracovného pomeru. Iba o takomto návrhu mohol súd rozhodovať, a teda pokiaľ pripustil zmenu, prakticky sa jednalo o čiastočnú zmenu návrhu. Navrhovateľka nikdy nezobrala svoj návrh v časti o určenie neplatnosti späť, a preto ani súd doposiaľ o tom rozhodnúť nemohol. Z ďalšieho konania je naviac zrejmé, že už o takomto návrhu rozhodoval rozsudkom zo dňa 20. júna 2012.

Nesprávne ale postupoval prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a preto v tejto časti musel odvolací súd jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd správne konštatuje, že sa nejedná o konečné rozhodnutie, a preto o trovách rozhodovať nemal (o trovách konania súd rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie definitívne končí). Ustanovenie prichádza do úvahy v prípadoch, keď je už vo veci samej rozhodnuté konečným rozsudkom (nie medzitýmnym), t.j. ak je rozhodnuté o všetkých nárokoch účastníkov, ale aj napriek tomu je vyčíslenie trov zložité, a preto zákonodarca dáva možnosť súdu rozhodnúť o trovách po právoplatnosti takéhoto rozsudku. Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.