Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-131-2011.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/131/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176 proti odporcovi T. W., X. O., U. XXXX/X, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.282,86 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.063,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 30.06.2009 do zaplatenia s tým, že odporcovi sa povoľuje dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur s účinnosťou od 01.04.2014, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 50,33 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadal, aby mu odporca zaplatil istinu 1.282,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.282,86 Eur od 30.06.2009 až do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 10.09.2008 úverovú zmluvu č. 3809058921, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 Eur, pričom odporca sa zaviazal úver splácať po 26,52 Eur mesačne, celkovo v 60-tich mesačných splátkach, spolu 1.591,20 Eur. Nakoľko odporca úver nesplácal podľa dohodnutých podmienok, zaslal mu dňa 29.06.2009 výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1.518,28 Eur. Po zosplatnení úveru odporca zaplatil sumu 235,42 Eur, preto dlh predstavuje sumu 1.282,86 Eur.
Odporca uviedol, že si je vedomý svojho dlhu, no vyjadril svoj nesúhlas s výškou celkových nákladov úveru.
Navrhovateľ sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámil návrh, výpis z obchodného registra, úverovú zmluvu, úverové zmluvné podmienky, splátkový kalendár, výzvu na splatenie celého úveru, poštový hárok, úverovú kalkulačku a zistil tento skutkový stav veci:
Z úverovej zmluvy č. 3809058921 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 23.09.2008 a úverových zmluvných podmienok mal súd za preukázané, že na jej základe navrhovateľ poskytol odporcovi dňa
23.09.2008 úver vo výške 995,82 Eur (30.000,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 20,02 %, na 60 splátok po 26,52 Eur (799,- Sk), s ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 22,2 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 595,50 Eur ( 17.940,- Sk). Uvedené bolo preukázané z obsahu predmetnej úverovej zmluvy, ktorá je formulárovou zmluvou, ktorá sa skladá z jednej strany formulára úverovej zmluvy a z troch strán predtlačených úverových zmluvných podmienok navrhovateľa. Podľa úverových podmienok sa odporca zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve / bod 1. hlavy 5. úverových zmluvných podmienok/ a tiež sa zaviazal hradiť navrhovateľovi v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní s tým, že navrhovateľ je oprávnený zmluvnú pokutu celkom alebo čiastočne odpustiť, v prípade omeškania dlhšieho ako 6 mesiacov sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením je v omeškaní. Taktiež sa zaviazal voči navrhovateľovi povinnosťou uhradiť poplatok za upomienku vo výške 3,32 Eur / bod 3., 4. a 5. hlavy 14. úverových zmluvných podmienok/.
Z výpovede odporcu vyplynulo, že si je vedomý svojho dlhu, no súčasne poukázal na výšku celkových nákladov úveru, ktoré sa mu zdajú privysoké a z tohto dôvodu v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne požiadal súd s poukazom na svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery o možnosť úhrady dlhu v splátkach po 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2014. Uviedol, že je zamestnaný v bezpečnostnej službe H. U. T., U..G..C.. X., kde dosahuje priemerný mesačný príjem cca 300,- Eur netto. Jeho výdavky predstavujú najmä úhrada nájomného vo výške 120,- Eur mesačne a príspevky na výživu pre mal. J. H. U., po 50,- Eur mesačne v zmysle rozhodnutia OS Trenčín č.k. 30P/364/2008-23 zo dňa 23.03.2009. Okrem toho spláca úver po 30,- Eur mesačne titulom prečerpaného limitu úverovej karty.
Podľa predloženého splátkového kalendára úverovej zmluvy zaplatil odporca tri splátky po 26,52 Eur pod poradovým číslom 1. až 3, poplatok za upomienku I. vo výške 3,32 Eur, spolu sumu vo výške 82,88 Eur pred zosplatnením úveru a po zosplatnení úveru odporca zaplatil sumu 235,42 Eur, z toho suma 6,64 Eur bola navrhovateľom započítaná na zmluvnú pokutu.
Listom zo dňa 29.06.2009 oznámil navrhovateľ odporcovi, že vzhľadom na obsah úverových podmienok si voči nemu uplatňuje právo na splatenie celého čerpaného úveru, teda zostávajúcu časť úveru spolu so zmluvnou pokutou, ktorú navrhovateľ vyčíslil k 29.06.2009 na sumu 1.518,28 Eur.
V danej veci tak bolo podľa súdu preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver na základe zmluvy o úvere ako právnická osoba, podnikateľ a žalovaný je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ úver poskytol bez uvedenia účelu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konal v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere zo dňa 23.09.2008 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle § 2 a § 3 uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere. Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
Medzi účastníkmi nebola sporná výška prevzatých finančných prostriedkov odporcom od navrhovateľa (995,82 Eur) a výška odporcom zaplatenej sumy navrhovateľovi (318,30 Eur) podľa splátkového kalendára.
Podľa § 497 obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa( ďalej len “neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 4 uvedeného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatok, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V prejednávanej veci z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 995,82 Eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 20,02 %. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v septembri 2008 činil úrok výšku 13,73 % p.a. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy.
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Keďže úrok z úveru je vlastne cenou za poskytnutý úver, súd ho nemôže posudzovať ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, ale iba podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru nad 13,73 % ročne za v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne neplatnú. Ako primerané súd určil úroky z úveru vo výške 13,73 % ročne, čo pri úvere 995,82 Eur za 5 rokov predstavuje sumu vypočítanú podľa úverovej kalkulačky podľa internetovej stránky www.ekonomika.sme.sk <http:// www.ekonomika.sme.sk>/kalkulacky/ vo výške 386,09 Eur. Teda odporca mal povinnosť zaplatiť úver vo výške 995,82 Eur a 13,73 % ročný úrok z úveru za 60 mesiacov vo výške 386,09 Eur, spolu 1.381,91 Eur. Odporca zaplatil sumu 318,30 Eur a zostal dlh vo výške 1.063,61 Eur. Navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu s upozornením na následky včasného neplatenia splátok, ktoré spočívali v zosplatnení zvyšku dlhu. Týmto sa zvyšný dlh stal splatným naraz dňa 29.06.2009.
Vzhľadom k uvedenému, časť úroku z úveru prevyšujúcu 13,73 % ročne súd zamietol pre rozpor s dobrými mravmi. Čo sa týka poplatku za upomienku vo výške 3,32 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 6,62 Eur, keďže dojednanie o nich nebolo súčasťou vlastného textu spotrebiteľskej zmluvy a tieto dojednania sú uvedené v predtlačených úverových podmienkach drobným písmom, pričom neboli medzi účastníkmi individuálne dojednané, súd ich rovnako vyhodnotil ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe uvedeného mal súd za to, že všetky platby, ktoré odporca vykonal na úver boli platbami na istinu čerpaného úveru.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenie aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého (§ 3) je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby NBS k prvému dňu omeškania, t.j. v danom prípade vo výške 9,00 %.
Odporca sa dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, preto má navrhovateľ právo aj na úrok z omeškania, najviac vo výške stanovenej vyššie citovaným vykonávacím predpisom. Navrhovateľ listom upozornil odporcu, že bude žiadať zaplatenie celého dlhu v prípade nezaplatenia zostatku dlhu. Súd priznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne (8,76 % ročne) od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, t.j. od 30.06.2009.
Na základe vyššie uvedeného súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.063,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 30.06.2009 do zaplatenia, pričom odporcovi povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur s účinnosťou od 01.04.2014, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
Podľa § 142 ods.2 O. s. p. súd rozhodol o náhrade trov konania. Navrhovateľ mal pomerný úspech vo výške 65,80 %, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 65,80 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu 76,50 Eur t.j. 50,33 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.