Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-13-2014.pdf
PDF · 79.74 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/13/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému C. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XXX, U., zastúpeného opatrovníkom JUDr. D. D., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu T., o vymoženie 918,14 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14Er/80/2008-15 zo dňa 25.01.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekučného konania v časti úroku.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, zamietol jej návrhy zo dňa 05.11.2009 na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie. Zároveň štvrtým výrokom zastavil exekučné konanie proti povinnému o vymoženie prevyšujúcej časti nad istinu 918,14 Eur, a to v časti úroku z omeškania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 7306/07 zo dňa 11.10.2007, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 914,14 Eur (27.660,-Sk) spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 908,18 Eur (27.360,-Sk) od 29.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 226,71 Eur (6.830,-Sk), všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 05.11.2009 Asociácia užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov oznámila súdu svoj vstup do konania na strane povinného a zároveň podala návrh na odklad a zastavenie exekúcie.
Následne súd citoval § 37 ods. 1, 2, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 93 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a §369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
Mal za preukázané, že z exekučného titulu je zrejmé, že účastníci exekučného konania dňa 06.02.2007 uzavreli zmluvu o úvere č. 7391257, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho
uhradenia. Dospel k záveru, že úrok z omeškania priznaný rozhodcovským súdom bol neprijateľný a v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti štvrtému výroku uznesenia, ktorým súd zastavil exekučné konanie v časti úroku z omeškania odvolanie oprávnený. Namietal, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že dohodnutá výška úrokov z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivému obchodnému styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, pričom nevyžadoval zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých povinnému poskytol úver. Uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa určuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Poznamenal, že zo zákona ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktoré si môžu zmluvné strany dohodnúť. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť.
Opatrovník povinného sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 06.02.2007 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vo vzťahu k posúdeniu základného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, odvolací súd uvádza, že medzi účastníkmi konania ide o typicky spotrebiteľský vzťah. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a vystupuje teda v pozícii veriteľa/dodávateľa. Povinný je fyzická osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania či podnikania.
Pred 01.01.2008 zákonodarca zahrnul do definície spotrebiteľskej zmluvy aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Aj pred týmto dátumom sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ,,Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“).
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne prihliadal na zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 7306/07 zo dňa 11.10.2007, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 914,14 Eur (27.660,-Sk) spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 908,18 Eur (27.360,-Sk) od 29.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 226,71 Eur (6.830,-Sk), všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne t.j. 91,25 % ročne v rozpore s dobrými mravmi. Pod pojmom dobré mravy pritom rozumieme určité pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom.
Úrok z omeškania v takejto výške je navyše v rozpore so zákonom, pretože výška zákonného úroku z omeškania je v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného v čase požadovaného úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania (k 06.02.2007) s plnením peňažného dlhu, teda ide o 9,50 % - ný zákonný úrok. Dohodnutý ročný 91,25 %- ný úrok z omeškania predstavuje viac ako 9-násobok zákonného úroku.
Ak rozhodcovský súd priznal úrok z omeškania v tak neprimeranom rozsahu, rozhodol o plnení odporujúcom dobrým mravom.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že „vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudky Pannon GSM, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, bod 53)“.
Odvolací súd zdôrazňuje, aby sa súd prvého stupňa náležite zaoberal obsahom zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru aj z hľadiska posúdenia platnosti dojednania rozhodcovskej doložky, jej písomnej formy v súlade s ust. § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.