Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-3-2013.pdf
PDF · 78.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu : O.. Z. Y., K. Z. A. I.e, G. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, Advokátska kancelária Mnoheľova 840/8, Poprad, proti žalovanému: Reedukačné centrum, so sídlom Osloboditeľov 36, A. I., IČO: 00163376, zastúpený JUDr. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Advokátska kancelária Južná trieda 28, Košice, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 6.5.2013, č.k. 7CPr/1/2011-492 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného vykonané oznámením o skončení pracovného pomeru dňa 24. 10. 2011 z dôvodu, že sa mal dopustiť hrubého porušenia pracovnej disciplíny, tým:„.... že dňa 28. 2. 2011 v čase okolo 14.30 hod. v priestoroch Reeedukačného centra v A. I., v miestnosti č. 8, 1.B skupiny, na prízemí fyzicky napadol žiačku reedukačného centra A. F., G.. XX. X. XXXX, K. A. XXX, U. Č., O. V. V. G., a to tak, že počas toho, ako menovaná bola umiestňovaná do ochrannej miestnosti potom, čo rozbila okno a odmietla ísť na ochrannú miestnosť, chytil ju za vlasy a ťahal, v ochrannej miestnosti menovanej žiačke dal zaucho, následkom čoho menovaná začala mať závraty, začala odpadávať a dňa 12. 3. 2011 odpadla v kúpeľni a následne bola odvezená na lekárske ošetrenie bez nutnosti hospitalizácie“
je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.
Žalobu o zaplatenie mzdy vylúčil na samostatné konanie s tým, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Na základe vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že v čase umiestňovania A. F. do ochrannej miestnosti, táto bola veľmi agresívna, v afekte nekontrolovateľná. Jej správanie bolo nezvládnuteľné pre vychovávateľku Š., neskôr aj pre privolanú vychovávateľku W. a vychovávateľa C.I., preto na odporúčanie psychológa, tieto vychovávateľky požiadali o pomoc vtedajšieho riaditeľa, t.j. žalobcu, ktorý prišiel na pomoc aj so zamestnancom O.. Súd prvého stupňa mal za to, že všetci zamestnanci, včítane žalobcu, ako vtedajšieho riaditeľa postupovali podľa metodického usmernenia č. 16/2006 Er zo dňa 28.6.2008, vydané k zákonu č. 279/1993 Z.z. v súlade s internými predpismi s článkom 19, bod 5 a 6 vnútorného poriadku Reedukačného centra A. I., ktorý umožňuje použitie primeranej sily voči dieťaťu, čo potvrdil aj vyšetrujúci policajt a uznesenie o postúpení veci. Rozporné boli výpovede dospelých zamestnancov reedukačného centra v porovnaní s výpoveďami chovankýň, ktoré mali byť prítomné pri incidente aj tých, ktoré sa od skutku dozvedeli sprostredkovane. Ani jeden zo zamestnancov, t.j.
vychovávatelia Š., W., C., Z., O. nepotvrdili, že by žalobca mal. A. F. udrieť, t.j. dať jej facku, kopať ju alebo inak fyzicky napadnúť. Nepotvrdili takéto útoky ani v priamych svedeckých výpovediach pred súdom, čo bolo už v čase, keď neboli podriadení žalobcovi, takže nemuseli mať obavu o zamestnanie. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa nemal dôvod neveriť ich tvrdeniam, resp. svedeckým výpovediam o priebehu zákroku, t.j. prevodu chovankyne na ochrannú miestnosť, keďže tieto svedecké výpovede sa zhodujú. Pri hodnotení ich výpovedí súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že na pracovisku už dlhšiu dobu pretrvávali horšie pracovné vzťahy a niektorí zamestnanci sa so žalobcom dostávali do konfliktu, čo mohlo ovplyvniť ich svedecké výpovede.
Na základe týchto skutočností, ale aj z dôvodu, že predmetná sťažnosť žiačky A. F. nebola so zamestnancom riadne prešetrená, a teda zamestnávateľ v disciplinárnom konaní nepostupoval podľa zákonných ustanovení a interných predpisov Reedukačného centra A. G. Z. súd žalobe vyhovel, potom čo dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, uvedené v prvej časti výroku navrhovaného rozsudku.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že podľa vtedajšej právnej úpravy, teda dňa 28.2.2011 fyzické násilie voči žiakom u žalobcu bolo považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca o tom veľmi dobre vedel, keďže tieto vnútorné predpisy podpisoval práve on. Má za to, že použité fyzické násilia, a to fackovanie a kopanie do bezbranného dievčaťa nie je primerané fyzické násilie. Zotrval na tom, že žalobca sa dopustil fyzického násilia voči A. F. a to tým, že ju vyfackal a skopal, pričom súd prvého stupňa v tomto smere vyhovujúci rozsudok náležitým spôsobom neodôvodnil. Z jednej strany pripustil, že k niečomu došlo, ale v podstate nevie k čomu, lebo ak súd fackovanie chovankyne a kopanie chovankyne napriek zákazom v ústave, v medzinárodných zmluvách a vo vnútornom poriadku nepovažuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, tak takýto jeho názor nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu, ktorý fyzické násilie na pracovisku považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Sám žalobca vedel, že takýto skutok, ktorého sa dopustil, je aj podľa vnútorného poriadku inštitúcie, ktorej je štatutárom, je hrubým porušením pracovnej disciplíny. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa vôbec nevyporiadal s hmotnoprávnou otázkou, keď súd si vybral len to, čo mu vyhovovalo, aj to v rozpore s Ústavou a zákonom. Vážnosť skutku práve súd mal posudzovať podľa platných účinných právnych predpisov v čase spáchania skutku. Poukázal aj na pochybnosti vo výpovedi svedka O., ktorá je odlišná v prípravnom konaní a v tomto konaní. Má za to, že v tomto konaní výpoveď tohto svedka nebola jednoznačne autentická.
Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať aj trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že v konaní nebolo dôkazne preukázané, že sa žalobca dopustil skutku tak, ako je vymedzený v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru. Z uvedeného je potom dôvodné, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer neplatne. Úlohou súdu prvého stupňa v konaní nebolo vyvrátiť akékoľvek tvrdenia žalovaného, ale na základe zistenia posúdiť, či k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo platne. Ak z vykonaných dôkazov má súd za dostačujúce preukázané, že by žalobe vyhovel, nie je potrebné zaoberať sa ďalším dokazovaním, ktoré by na zmenu rozhodnutia nepostačovali.
Žalobca podaním zo dňa 7.10.2013 doručil súdu upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polície Poprad ČVS: ORP 424/2-OVK-PP-2011, ktorým bol žalobca upovedomený o tom, že dňa 24.09.2013 bolo uznesením vyšetrovateľa v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie Simone F. za prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 z trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že vo svojom podaní z mesiaca marca 2011 oznámila skutočnosti zakladajúce podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, keď uviedla, že O.. Z. Y., Q. O. ju dňa 28.2.2011 fyzicky napadli a spôsobili jej zakrvácanie oka a závrate a otras mozgu.
Ďalším podaním žalobcu zo dňa 5.2.2014 tento oznámil odvolaciemu súdu, že bol upovedomený Okresnou prokuratúrou v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod sp.zn. 1Pv/411/12/8810-37, že podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku bola dňa 22.1.2014 na obvinenú A. F. podaná obžalobca na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona.
Poukázal pritom na to, že pre účely tohto konania preukazuje skutočnosť, t.j. nehodnovernú výpoveď svedkyne F. v tomto konaní, keďže práve okamžité skončenie pracovného pomeru je založené na jej svedeckej výpovedi.
Dňa 4.4.2014 žalobca doručil kópiu trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.3.2014, ktorým bola A. F.G. uznaná vinnou z prečinu krivého obvinenia a odsúdená na 6 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal, rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.
Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.
Odvolací súd naviac poukazuje na nové skutočnosti, ktoré v priebehu odvolacieho konania vyšli najavo, a ktoré sú zrejme známe obidvom účastníkom konania, že okresný prokurátor v Spišskej Novej Vsi konanie A. F. považuje za prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona.
Už len samotná táto skutočnosť nepochybne dáva za pravdu žalobcovi, že zrejme skutok, tak ako je opísaný v oznámení o skončení pracovného pomeru zo dňa 24.10.2011 sa nestal tak, ako je v okamžitom skončení uvedené. Už len samotná táto skutočnosť, že dôvodom na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané týmto úkonom je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže o týchto bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.