Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-234-2013.pdf
PDF · 112.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/234/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: webex media, s.r.o., so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 36 815 365, práv. zast. JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., advokátka, AK so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: JGLM s r.o., so sídlom Partizánska 688, Poprad, IČO: 36 820 032, práv. zast. JUDr. Michal Petrík, advokát, AK so sídlom Francisciho 25, Poprad v konaní o zaplatenie 130,90 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 130,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130,90 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.637,21 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.620,71 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849 v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 130,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130,90 eur od 21.2.2010 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o reklame č. XT-XXXXXX-XXX zo dňa 14.1.2010 vypracoval a zverejnil pre žalovaného reklamnú inzerciu v mesačníku „Akčný“ na caffé Musetti v obchodnom dome Prior v F., a to v mesiaci február 2010, pričom na predmetné plnenie vystavil žalobca faktúru č. 100215, splatnú dňa 20.2.2010 na sumu 130,90 eur s DPH. Žalovaný ku dňu podania návrhu predmetnú faktúru nikdy nespochybnil a ani napriek viacerým písomným a telefonickým urgenciám nezaplatil. Tým sa žalovaný dostal do omeškania, preto si žalobca s poukazom na ust. § 369 Obchodného zákonníka uplatnil voči žalovanému aj nárok na úroky z omeškania. Súd na základe návrhu žalobcu vydal dňa 10.6.2013 platobný rozkaz pod č. k. 18Rob/153/2013-18, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že plnenie, ktoré sa od žalovaného vymáha na základe Zmluvy o reklame má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v Zmluve o reklame a takisto ustanovenia zmluvy v bode 3. Cena za zhotovenie reklamy je určená podľa tabuľkovo uvedených podmienok a nezhoduje sa so žiadnou cenovou variantou vypracovanej reklamy, čím sú plne spochybnené fakturované sumy žalobcom. Z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté v zmluve sa tieto týkajú najmä neprimeraných sankcií a úrokov. Zároveň žalovaný uviedol, že predmetná faktúra mu nikdy doručená nebola, pričom prvýkrát žalobca kontaktoval žalovaného telefonicky dňa 18.9.2012 s výzvou k úhrade dlžoby, keď mu žalovaný uviedol, že neobdŕžal predmetnú faktúru a
rovnako neuzatvoril Zmluvu o reklame v časopise „Akčný“, čo rovnako žalovaný uviedol vo svojom e- maile zo dňa 18.9.2012. Zároveň žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania, keďže od okamihu, kedy si mohol žalobca po prvýkrát uplatniť plnenie uplynuli viac ako tri roky.
Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov oboch účastníkov, výsluchom svedkov Jiřího O., N. S., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o reklame, faktúrou a fotokópiou uverejnenej reklamy a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o reklame č. XT-XXXXXX-XXX zo dňa 14.1.2010, ktorú predložil súdu žalobca súd zistil, že si na jej základe žalovaný ako objednávateľ pod svojím predchádzajúcim obchodným menom W. s.r.o. objednal u žalobcu ako zhotoviteľa vypracovanie a zverejnenie reklamy inzercie v mesačníku „Akčný“ v mesiaci február 2010 za cenu 130,90 eur vrátane DPH, pričom v rámci špeciálnych upresnení a dojednaní bol v zmluve uvedené „O. Musetti Ul. 1. P. XXX/XX - OD F. fakturačná“. Zároveň z článku V. ods. 1 Všeobecných zmluvných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o reklame súd zistil, že medzi účastníkmi bolo dojednané, že všetky objednávky, doručenia a oznámenia sú medzi zmluvnými stranami záväzné, ak sú vykonané v písomnej forme alebo prostredníctvom elektronickej pošty. Pri písomnom styku sa používajú adresy zmluvných strán uvedené v zmluve, pri elektronickej pošte sa používa e-mailová adresa zhotoviteľa predtlačená na zmluve a e-mailová adresa objednávateľa uvedená ako kontaktný e-mail. Zároveň súd z tejto žalobcom predloženej zmluvy zistil, že sa na nej nachádza dvakrát obchodná pečiatka žalovaného ako objednávateľa s tým, že žalovaný je zastúpený Jiřím O. spolu s telefonickým kontaktom na mobilný telefón tejto osoby a uvedením e-mailovej adresa a@b.c <mailto:a@b.c> ako aj s vlastnoručným podpisom U. O.. Zároveň súd zistil, že v mene žalobcu túto zmluvu uzatvoril pán S..
Zo Zmluvy o reklame č. XT-XXXXXX-XXX zo dňa 14.1.2010, ktorú predložil súdu právny zástupca žalovaného súd zistil, že si na jej základe žalovaný ako objednávateľ pod svojím predchádzajúcim obchodným menom W. s.r.o. objednal u žalobcu ako zhotoviteľa vypracovanie a zverejnenie reklamy inzercie v mesačníku „Akčný“ v mesiaci február 2010 za cenu 130,90 eur vrátane DPH, pričom v rámci špeciálnych upresnení a dojednaní bol v zmluve uvedené „OD Prior prízemie“. Zároveň z článku V. ods. 1 Všeobecných zmluvných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o reklame súd zistil, že medzi účastníkmi bolo dojednané, že všetky objednávky, doručenia a oznámenia sú medzi zmluvnými stranami záväzné, ak sú vykonané v písomnej forme alebo prostredníctvom elektronickej pošty. Pri písomnom styku sa používajú adresy zmluvných strán uvedené v zmluve, pri elektronickej pošte sa používa e-mailová adresa zhotoviteľa predtlačená na zmluve a e-mailová adresa objednávateľa uvedená ako kontaktný e-mail. Zároveň súd z tejto žalobcom predloženej zmluvy zistil, že sa na nej nachádza dvakrát obchodná pečiatka žalovaného ako objednávateľa s tým, že žalovaný je zastúpený U. O. spolu s telefonickým kontaktom na mobilný telefón tejto osoby a uvedením e-mailovej adresa wheels@centrum.sk <mailto:a@b.c> ako aj s vlastnoručným podpisom U. O.. Zároveň súd zistil, že v mene žalobcu túto zmluvu uzatvoril pán S..
Právny zástupca žalovaného mal za to, že Zmluvu o reklame neuzavreli oprávnené osoby, pretože na strane zhotoviteľa absentuje informácia o tom, že ju uzatvára za zhotoviteľa obchodný zástupca a na strane objednávateľa ju uzavrela neoprávnená osoba.
Naopak podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu jeho obchodný zástupca pri uzatváraní zmluvy konal s náležitou starostlivosťou, pričom tento zástupca žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti nemal dôvod pochybovať, že koná s oprávnenou osobou, keďže Jiří Kříž vystupoval ako oprávnená osoba, disponoval pečiatkou žalovaného a zamestnanec žalovaného, ktorý bol v prevádzke žalovaného, obchodnému zástupcovi žalobcu naznačil, že Jiří O. je oprávnenou osobou konať za žalovaného.
Z fotokópie časti inzercie súd zistil, že v tomto inzertnom mesačníku bola zverejnená inzercia na rýchle občerstvenie nachádzajúce sa pri hlavnom vchode obchodného domu Prior ako aj na Caffé Musetti.
Z faktúry č. XXXXXX súd zistil, že ňou žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému s pôvodným obchodným menom reklamnú a propagačnú činnosť v časopise „Y.“ za mesiac február 2010 v celkovej výške 130,90 eur vrátane DPH.
Žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia poprel údajné neprimerané zmluvné podmienky, keď v podanom návrhu si uplatnil nárok iba na zákonný úrok z omeškania a neuplatnil si žiadne iné sankcie s tým, že pokiaľ sa týkalo ceny inzercie, táto bola v predmetnej veci dohodnutá individuálne so žalovaným. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného spočívajúcim v tom, že on ako JUST.Go Languages s.r.o. si žiadnu reklamu neobjednal, keď podľa výpisu z obchodného registra je zrejmé, že táto spoločnosť sa až do 13.3.2012 označovala obchodným menom Borbas s.r.o., pričom je evidentné, že žalobca pre žalovaného aj skutočne uverejnil reklamu, a to na základe uzatvorenej Zmluvy o reklame, pričom osoba, ktorá vystupovala ako oprávnená konať v mene žalovaného, bola osoba U. O., ktorá je pravdepodobne súrodencom spoločníkov U. a P. O.. Disponoval aj odtlačkom spoločnosti W. s.r.o., preto žalobca nemal nijaký dôvod spochybňovať túto osobu, ani preverovať, či táto osoba je skutočne konateľom žalovaného. V tomto smere žalobca poukázal na ustanovenia § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, kde naviac predmetnú Zmluvu o reklame uzatvoril v prevádzke žalovaného, o čom svedčí aj fotografický materiál, ktorý použil na vyhotovenie reklamy, pričom komunikoval s osobou Jiří O., ktorá dala žalobcovi aj telefónne číslo a e-mailovú adresu uvedenú v zmluve spolu s adresou pobytu, ktorá je zhodná s adresou konateľa žalovaného, čo len potvrdzuje fakt, že ide o vzájomne blízke osoby. Táto osoba disponovala odtlačkom pečiatky, čo je zrejmé aj na zmluve, ktorej odtlačok je na prednej aj zadnej strane zmluvy, preto žalobca nemal žiaden dôvod spochybňovať jej konateľské alebo iné oprávnenie zastupovať spoločnosť. Skutočnosť, že reklama bola skutočne uverejnená v reklamnom časopise už žalobca preukázal. K uplatnenej námietke premlčania žalobca uviedol, že ide o obchodno-právny vzťah, a to v zmysle § 261 Obch. zák. medzi dvoma podnikateľmi, pričom premlčacia doba v tomto prípade je štyri roky, preto je námietka premlčania, vznesená žalovaným, irelevantná.
Zo zoznamu odoslaných faktúr žalobcu súd zistil, že žalovanému pod predchádzajúcim obchodným menom Borbas s.r.o. bola dňa 11.2.2010 odoslaná faktúra č. 100215.
Z výpisu z Obchodného registra žalovaného súd zistil, že jeho spoločníkmi a konateľmi boli v minulosti U. a P. O. s tým, že v súčasnosti je jediným spoločníkom ako aj konateľom žalovaného Jaroslav O..
Z výsluchu svedka U. O. súd zistil, že tento mal byť v čase uzatvorenia zmluvy dňa 14.1.2010 v domácom liečení, keď mal mať na pravej ruke ortézu a nemohol písať. Telefón uvedený v Zmluve o reklame je firemný, a to jeho ako živnostníka s tým, že nevedel uviesť, či podpis na tejto zmluve je jeho. Ohľadom toho vyhotovenia zmluvy, ktorú predložil súdu právny zástupca žalovaného uviedol, že na nej jeho podpis, avšak nevedel uviesť, akým spôsobom sa táto zmluva dostala právnemu zástupcovi žalovaného. Nevedel bližšie uviesť, ako mohol ním predložené vyhotovenie zmluvy podpísať, keďže v tom čase bol práceneschopný a v závere svojej výpovede svedok vylúčil svoj podpis aj na zmluve, ktorú sám predložil súdu. Rovnako aj e-mailová adresa a@b.c <mailto:a@b.c> je podľa vyjadrenia svedka jeho súkromná elektronická adresa, ktorú využíva dodnes. Svedok zároveň poprel vedomosť o samotnej reklame, ako aj to, žeby sa niekedy osobne stretol so zamestnancom žalobcu resp. s osobou oprávnenou konať za žalobcu. K osobe konateľa žalovaného U. O. svedok súdu uviedol, že je to jeho syn s tým, že do neverejných priestorov prevádzky žalovaného nemal povolený prístup a mal prístup len do tých priestorov, kde bolo ponúkané občerstvenie. Kontaktná adresa uvedená v zmluve je adresa trvalého pobytu svedka ako aj oboch jeho synov, pričom svedok pripustil, že v čase trvania jeho práceneschopnosti chodieval na vychádzky aj mimo domova.
Z výsluchu svedka N. S. súd zistil, že svedok v rozhodnej dobe zabezpečoval pre žalobcu obchodnú činnosť na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení a mal za úlohu zháňať klientelu do reklamného mesačníka „Akčný“, pričom navštevoval aj rôzne prevádzky v Poprade a okolí za účelom dojednania podmienok inzercie. Svedok zašiel náhodne do novootvorenej prevádzky žalovaného, pričom nevedel uviesť budovu, ani mestskú časť Popradu, v ktorej sa táto prevádzka nachádzala. Pamätal si len, že sa zaoberala rýchlym občerstvením vrátane teplého pultu a bola na prízemí budovy. Po tom, ako sa svedok v tejto prevádzky opýtal na jej vedenie - konateľa, majiteľa alebo vedúceho, mu osoba, ktorá sa v prevádzke nachádzala, oznámila, že zodpovedná osoba je niekde na okolí a následne sa objavil pán, ktorý uvádzal, že môže jednať v mene záujemcu o inzerciu a ktorý sa pri podpise zmluvy podpísal ako U. O. resp. svedkovi nadiktoval také meno, pričom svedok si neoveroval jeho totožnosť. Svedok si spomenul, že po krátkej prezentácii sa s touto osobou dohodol na podmienkach inzercie, pričom všetky údaje v zmluve mu nadiktovala táto osoba, ktorá sa podpísala ako U. O.. Táto osoba svedkovi žiaden grafický návrh nedávala. Svedok svojím fotoaparátom urobil niekoľko záberov z prevádzky a údaje použil také, ako mu oznámila osoba vydávajúca sa za U. O., ktorá aj vlastnoručne
opečiatkovala zmluvu a túto aj podpísala. Podľa svedka nie je obvyklou praxou overovanie totožnosti osôb, ktoré sa vydávajú za konateľov alebo vedúcich prevádzok, pričom o tejto totožnosť nemal svedok dôvod v tomto prípade pochybovať, nakoľko zamestnanec, ktorý bol v prevádzke povedal, že vedúci je blízko a hneď príde, následne sa objavila osoba, ktorá sa predstavila ako U. O., pričom obsluha prevádzky svedkovi naznačila, že je to vedúci, preto tento nemal dôvod pochybovať o tom, že za žalovaného jedná so správnou osobou. Svedok nepovažoval za potrebné uviesť, že za zhotoviteľa uzatvára zmluvu splnomocnenec, nakoľko Zmluvu o obchodnom zastúpení mal so žalobcom a nikto od svedka nevyžadoval, aby sa ňou preukázal. K rozdielnosti údajov na zmluvách, ktoré predložil žalobca a právny zástupca žalovaného svedok súdu uviedol, že samotné údaje zmlúv sú rovnaké, pričom len na zmluve, ktorú nechal pánovi O. nedopísal špecifikáciu, na ktorej adrese žalovaný sídli, nakoľko to nepovažoval za potrebné, kde tieto údaje potreboval len žalobca do svojho grafického návrhu inzercie.
Z e-mailovej komunikácie medzi N. S. ako obchodným zástupcom žalobcu a osobou, ktorej e-mailová adresa bola a@b.c <mailto:a@b.c> súd zistil, že N. S. ako obchodný zástupca žalobcu urgoval e- mailovou správou zo dňa 1.7.2010 úhradu faktúry v sume 130,90 eur v zmysle Zmluvy o dielo, na čo mu bolo zo e-mailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c> v ten istý deň doručená odpoveď podpísaná predchádzajúcim obchodným menom žalovaného W. s.r.o., v ktorej táto uvádza, že vie o objednávke o inzerciu, ale do dnešného dňa neobdŕžala faktúru, pričom sa strany mali dohodnúť na fakturácii do 100,- eur.
V danom prípade predmetom konania je zmluva, ktorá svojím obsahom zodpovedá nepomenovaným zmluvám upraveným v § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V dôsledku toho práva a povinnosti účastníkov sú upravené len touto zmluvou. Pokiaľ však ide o vznik samotnej zmluvy a jej platnosť, aplikujú sa ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Obchodný zákonník popri množstve pomenovaných, zákonom bližšie upravených zmlúv umožňuje uzatvárať aj zmluvy atypické, nepomenované. Predpokladom ich platnosti popri všeobecných náležitostiach vyžadovaných pre platnosť zmlúv je, aby neodporovali obsahu alebo účelu zákona, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Nepomenovaná, inominátna zmluva k svojej platnosti nevyžaduje písomnú formu. Záväzok, ktorý vznikol na základe takejto zmluvy je potrebné posúdiť najmä podľa obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Iba v prípade neexistencie dohody účastníkov o určitej otázke sa na vzniknutý záväzok použijú tie zákonné ustanovenia, ktoré upravujú záväzky obsahom im najbližšie. V danom prípade nebola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, že žalobca vypracoval a uverejnil reklamu vo februárovom vydaní mesačníka „Akčný“ v roku 2010, pričom táto reklamná inzercia sa týkala prevádzky žalovaného. Spornou v konaní zostala skutočnosť, či osoby, ktoré za oboch účastníkov podpísali Zmluvu o reklame, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, boli oprávnené konať za týchto účastníkov. Ohľadom N. S., ktorý ako obchodný zástupca žalobcu podpísal v mene žalobcu túto zmluvu, súd považuje za potrebné uviesť, že namietať jeho oprávnenie zastupovať žalobcu v tomto zmluvnom vzťahu môže len samotný žalobca, ktorý naopak súdu sám potvrdil, že N. S. bol oprávnený v tomto zmluvnom vzťahu zastupovať žalobcu, o čom svedčí aj žalobcom predložená Zmluva o obchodnom zastúpení a samotný výsluch N. S.. Pokiaľ sa týka osoby oprávnenej uzavrieť napádanú zmluvu v mene žalovaného, ktorou mal byť podľa žalobcu U. O., sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetnú zmluvu nepodpísal U. O., keďže tento spočiatku súdu uvádzal, že nevie, či ju podpísal alebo nepodpísal, ale paradoxne jedno vyhotovenie zmluvy bez toho, aby mu bolo toto zaslané súdom, predložil súdu právny zástupca žalovaného po tom, ako súd na pojednávaní zistil, že právny zástupca žalovaného má pred sebou
originál písomného vyhotovenia zmluvy, pričom žalobca predložil súdu spolu so žalobou len jej fotokópiu. Naviac je potrebné uviesť, že v predmetnej zmluve boli viaceré identifikačné údaje žalovaného s uvedením e-mailovej adresy U. O. ako aj telefonického kontaktu, pričom zároveň bola táto zmluva opatrená obchodnou pečiatkou žalovaného. U. O. súdu potvrdil, že elektronická adresa a@b.c <mailto:a@b.c> je jeho, pričom z e-mailovej komunikácie s touto adresou jednoznačne vyplýva, že vie o objednávke na inzerciu a žiada doručiť faktúru.
S poukazom na § 15 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, má súd za to, že Jiří Kříž bol žalovaným splnomocnený na napádaný úkon - uzavretie Zmluvy o reklame, nakoľko tak ako to aj vyplynulo z výpovede svedka Zoltána Terebesiho, ktorý uviedol, že obsluha v prevádzke žalovaného tohto svedka odkázala na Jiřího Kříža, ktorý po príchode do prevádzky v jej priestore rokoval s obchodným zástupcom žalobcu a uzatvoril s ním Zmluvu o reklame. Obchodný zástupca žalobcu v prípade, ak aj došlo k prekročeniu poverenia Jiřího Kříža na zastupovanie žalovaného, nemohol, s prihliadnutím na všetky okolnosti, nakoľko k podpisu zmluvy došlo za prítomnosti iných zamestnancov žalovaného v jeho prevádzke a v súlade s obchodnými zvyklosťami pri takýchto malých kontraktoch, vedieť, že U. O. prekračuje rozsah poverenia na zastupovanie žalovaného, a to ani v prípade, ak by k takémuto prekročeniu naozaj došlo. Tu súd považuje za potrebné dodať, že z konania U. O. nemohol zástupca žalobcu nijako dôvodne usudzovať, že tento nemá oprávnenie na zastupovanie žalovaného resp., že prekračuje toto oprávnenie, keď je relevantné dôvodné presvedčenie obchodného zástupcu žalobcu, že pri takomto obchodnom styku - dojednaní inzercie v reklamnom periodiku, nakoľko takýto spôsobom obchodného styku je pri takomto úkone medzi podnikateľskými subjektmi obvyklý. V prípade, ak by aj neboli splnené zákonné podmienky § 15 Obch. zák., teda Jiří O. by nebol oprávnený konať za žalovaného, je naplnená dikcia ust. § 16 Obch. zák., podľa ktorej podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Z hľadiska právnych dôsledkov nie je podľa cit. § 16 rozhodujúce, či sa Jiří O. zdržiaval v prevádzke žalovaného s jeho súhlasom alebo bez jeho súhlasu, ale je nepochybné, že k uzavretiu Zmluvy o reklame došlo v prevádzkarni žalovaného, ako aj to, že obchodný zástupca žalobcu pri styku s Jiřím O. ako osobou konajúcou za žalovaného nemohol vedieť, že táto nie je oprávnená na konanie za žalovaného. Citované ustanovenie poskytuje ochranu tým osobám, ktoré konali dobromyseľne a bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že osoba, ktorá za žalobcu uzavrela Zmluvu o reklame s Jiřím O. vedela o nedostatku oprávnenia Jiřího O. konať za žalovaného.
Súd mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili platne zmluvu, ktorá nie je samostatným zmluvným typom podľa Obchodného zákonníka, predmet záväzkov je v zmluve dostatočne určitý. Žalobca si splnil svoju povinnosť, ktorá mu zo zmluvy vyplývala a vyhotovil a uverejnil inzerciu žalovaného. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 100215, splatnú dňa 20.2.2010 na sumu 130,90 eur s DPH. Súd neprihliadol k vznesenej námietke premlčania žalovaným, nakoľko medzi účastníkmi ide o obchodno-právny vzťah v zmysle cit. ust. § 261 Obch. zák., keď ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, kde je všeobecná premlčacia doba podľa Obch. zák. štyri roky, pričom k uverejneniu inzercie došlo v mesiaci február 2010 a k vystaveniu zdaniteľného plnenia - faktúry v ten istý mesiac, pričom žalobca podal žalobu na tunajší súdu dňa 16.5.2013, teda pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej lehoty.
Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy zaplatiť za vyhotovenie a zverejnenie inzercie dohodnutú cenu. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 130,90 eur.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. l Obchodného zákonníka v znení do 1.2.2004, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, určené v zmluve, inak o l % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobcovi priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavenej faktúry, pričom výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonný rámec vyjadrený vo vyššie cit. zákonnom ustanovení.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.620,71 eur vrátane DPH. Žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote troch pracovných dní písomným podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 27.4.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.3.2014, v ktorom si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 18.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013, účasť na pojednávaní dňa 20.1.2014, účasť na pojednávaní dňa 24.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 27.3.2014 s tým, že za každý úkon právnej pomoci si žalobca uplatnil 16,60 eur, keď hodnota sporu predstavovala sumu 130,90 eur. K tomu si žalobca uplatnil 5 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013 a 3 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2014. Spolu si právny zástupca žalobcu uplatnil za úkony právnej pomoci vrátane paušálnych náhradu sumu vo výške 195,97 eur. Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s § 10 ods.1/ a § 14, 16 ods.3/ a § 18 ods. 3/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov v správnej výške, preto mu boli súdom priznané.
Právny zástupca žalobcu si taktiež uplatnil v súlade s citovanou vyhláškou konkrétne s ust. § 17 ods. 1 náhradu za stratu času za cestu Čadca - Poprad a späť (§ 17 ods. 1 AT) za 10 polhodín v sume 13,01 eur za jednu polhodinu v roku 2013 a v sume 13,40 eur za jednu polhodinu v roku 2014. Právny zástupca žalobcu sa zúčastnil dvoch pojednávaní v roku 2013 a troch pojednávaní v roku 2014, teda celkovo náhrada za stratu času predstavuje sumu 662,20 eur.
Ďalej si právny zástupca žalobcu uplatnil náhradu cestovných výdavkov spojených s účasťou na pojednávaniach na Okresnom súdu v Poprade, pričom cestoval motorovým vozidlom značky X., EČV: I a to konkrétne:
- za cestu na pojednávanie dňa 18.11.2013 na trase Čadca - Poprad 176 km a späť (2x), pri priemernej spotrebe 6,8 litra/100km a cene PHM v čase cesty 1,441 eur, vrátane paušálnej náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur = spolu 98,91 eur.
- za cestu na pojednávanie dňa 11.12.2013 na trase Čadca - Poprad 176 km a späť (2x), pri priemernej spotrebe 6,8 litra/100km a cene PHM v čase cesty 1,447 eur, vrátane paušálnej náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur = spolu 99,05 eur.
- za cestu na pojednávanie dňa 20.1.2014 na trase Čadca - Poprad 176 km a späť (2x), pri priemernej spotrebe 6,8 litra/100km a cene PHM v čase cesty 1,441 eur, vrátane paušálnej náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur = spolu 98,91 eur.
- za cestu na pojednávanie dňa 24.2.2014 na trase Čadca - Poprad 176 km a späť (2x), pri priemernej spotrebe 6,8 litra/100km a cene PHM v čase cesty 1,434 eur, vrátane paušálnej náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur = spolu 98,74 eur;
- za cestu na pojednávanie dňa 27.3.2014 na trase Čadca - Poprad 176 km a späť (2x), pri priemernej spotrebe 6,8 litra/100km a cene PHM v čase cesty 1,353 eur, vrátane paušálnej náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur = spolu 96,81 eur. Úhrnom celková náhrada cestovného a amortizácie motorového vozidla predstavuje sumu 492,42 eur.
Zároveň si právny zástupca žalobcu uplatnil 20 % DPH vo výške 270,12 eur, nakoľko tento je platcom DPH, o čom súdu predložil osvedčenie o registrácii pre DPH.
Povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.637,21 eur jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.