Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/99/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Palko s.r.o. IČO: 36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika v mene, ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľ, ktorým sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy s odkazom na o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla pre nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari nad Hronom v exekučných konaniach, ktorý podľa navrhovateľa spočíval v porušení procesných pravidiel exekučného súdu tým, že nerozhodoval bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že exekučné konania nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi konania. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia súd rozhodol po uplynutí zákonnej doby a to až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ tvrdil, že takýto nesprávny úradný postup exekučného súdu spôsobilo, že bol vystavený možným rizikám práve pre neskoré rozhodnutie exekučného súdu a to riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní bol vystavený riziku insolventnosti povinného. Keďže nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, uplatňoval navrhovateľ nárok na priznanie majetkovej škody a tiež nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.

Strana odporcu žiadala návrhy ako nedôvodné zamietnuť, s procesnými námietkami, že návrhy na začatie konania nie sú jasné, naopak odporca ich považoval za zmätočné, s nepreukázaním akejkoľvek existencie prieťahov v exekučných konaniach, dôvodiac tým, že existenciu prieťahov v súdnom konaní môže konštatovať len Ústavný súd - SR a prieťahy v konaní neboli konštatované ani predsedom príslušného súdu / /. Okrem týchto dôvodov odporca namietal absenciu splnenia esenciálnych a

považoval za nedôvodnú a neopodstatnenú tiež vyčíslenú materiálnu škodu a tiež uplatňovaný nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.

Súd určil pojednávanie v danej veci na deň 27.3.2014, predvolanie na pojednávanie bolo riadnym spôsobom doručené všetkým účastníkom konania, pre navrhovateľa dňa 13.2.2014, pre právneho zástupcu navrhovateľa 13.2.2014 a pre odporcu dňa 13.2.2014.

Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 20.03.2014 a odporca podaním 21.3.2014 neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Odporca vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, zaslal súdu sťažnosť na porušenie základného práva zaručené čl. 46 ods. 1. - SR ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1. Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a navrhol súdu prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR o ústavnej sťažnosti.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle . písm. b/ , ani s odkazom na ustanovenie . písm. c/ Je nutné uviesť, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením rozhodol na základe vznesených námietok navrhovateľa o tom, že z prejednávaných vecí sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom JUDr. Igor Valent nie je vylúčený. Takéto rozhodnutie je právoplatné a keďže o námietkach bolo rozhodnuté, nič nebráni Okresnému súdu aby vo veci konal a rozhodoval ďalej, napriek podanej ústavnej sťažnosti, pretože otázku či vo veci rozhoduje vylúčený sudca, môže preskúmavať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych prostriedkov a nie Ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti.

Aj s odkazom na vyššie uvedené, súd preto realizoval pojednávanie v zmysle ustanovenia . v neprítomnosti účastníkov.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s jednotlivými návrhmi na začatie konania, s vyjadreniami odporcu, predloženou kópiou ústavnej sťažnosti ako i s pripojeným exekučným spisom sp. zn. XEr XXX/XXXX, žiadosťou o poverenie, uznesením XEr XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, uznesením o zastavené exekučného konania XEr XXX/XXXX zo dňa 22.3.2011, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ podal pred uplatneným nárokom na príslušnom súde žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR o ktorých príslušný orgán v lehote určujúcej zákonom / 6 mesiacov / nerozhodol.

Zo spisu XC XX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis S. R. Ž. X. P.om XEr XXX/XXXX mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie dňa 25.8.2010 voči povinnému Z. G. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava R. XXXXX/XXXX/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 25.8.2010. Súd o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením 28.1.2011 tak, že žiadosť na vykonanie exekúcie zamietol. Následne súd uznesením zo dňa 22.3.2011 v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3. Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil. Pokiaľ súd rozhodol o žiadosti na vykonanie exekúcie tak, že túto zamietol, osvojil si konštatovanie a závery vyplývajúce z viacerých rozhodnutí krajských súdov / uznesenia KS J. Č..F.. XCoE XX/XXXX, XXCoE X/XXXX/, ktoré závery neskôr boli konštatované i v nálezoch Ústavného súdu SR..

Podľa § 44 ods. 2. Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2. písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa . písm. d/ o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1, vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a písm. d/ - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ - SR.

Podľa . , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa . . nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa .

Podľa . č. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa . Z .z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa . Z .z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou objektívnou bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym / predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady a keďže navrhovateľ nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu v rámci exekučných konaní, tak ako to namietal bez ďalšieho t.j. bez absencie prvého predpokladu a to nesprávneho úradného postupu, súd návrh zamietol a nezaoberal sa dôvodnosťou a skúmaním existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.

Zákonná 15 - dňová lehota uvedená v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je lehotou procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania. I keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť súdu konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, avšak len pokiaľ súd nezistí žiadosti, návrhu a exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade súd návrh zamietne. Samotná skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup, tak ako to v konaní tvrdil navrhovateľ. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný súd k tomu, že zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nebola dodržaná. V exekučnej veci bolo rozhodnuté po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní, avšak súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a to z dôvodu skúmania a zisťovania či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Právny poriadok i v zmysle ustálenej judikatúry nielenže umožňuje ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom. Exekučný súd je povinný v takýchto prípadoch preskúmavať exekučný titul / rozhodcovský rozsudok / za účelom zisťovania neprijateľných podmienok a pokiaľ zistí nedostatky takéhoto titulu pre rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne / Nález ÚS - SR I. ÚS 38/2013/.

Pokiaľ teda vo vyššie uvedenom exekučnom konaní súd skutočne nedodržal zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie / 15 dní od doručenia žiadosti súdu, neurobil tak svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s Exekučným poriadkom zabezpečoval si podklady potrebné pre svoje rozhodnutie a dôsledne skúmal, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Skúmanie takýchto podmienok si vyžaduje osobitnú právnu úvahu o to viac, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Keďže bolo potrebné citlivo posúdiť zákonnosť vyššie uvedenej exekúcie zodpovedá tomu aj dĺžka samotného rozhodovania exekučného súdu. Exekučný poriadok v citovom ustanovení § 44 ods. 2., určuje len zákonnú lehotu 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, pokiaľ súd takejto žiadosti vyhovie. Preskúmaním exekučného titulu exekučný súd dospel k záveru, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie na podklade ktorého možno viesť exekúciu / neprijateľné podmienky dohodnuté v rozhodcovskej zmluve /. Práve z dôvodu preskúmavania exekučného titulu súd rozhodol o žiadosti udelenia poverenia po uplynutí 15 - dňovej zákonnej lehoty, ktorá výslovne zákonom je určovaná len pokiaľ súd takejto žiadosti vyhovie, nie však pokiaľ žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Z dôvodov vyššie uvedených potom mal súd za dokázané, že postupom exekučného súdu pri rozhodovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu podľa tvrdení navrhovateľa v zavinených prieťahoch, súd postupoval v súlade s exekučným poriadkom, správne rozhodol o takejto žiadosti a to bezodkladne.

Súd nemal preto za preukázaný akýkoľvek nesprávne úradný postup spočívajúci tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdí v existencii prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, čo je primárnym predpokladom pre založenie zodpovednosti vzniku za škodu štátu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Bez skúmania splnenia ďalších atribútov/ ako sú príčinná súvislosť, vznik škody/ súd návrh ako nedôvodný zamietol.

I keď odporca bol v konaní úspešný a o trovách konania súd rozhodol podľa . , súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.