Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-197-2009.pdf
PDF · 85.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/197/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Leviciach JUDr. Arpádom Pastorekom samosudcom v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského 1716, IČO: 46 662 324, v konaní zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Peter Psotka, advokát so sídlom Zvolen, Stráž 223, proti žalovanej: S. C., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XX, o zaplatenie 33,03 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 33,03 EUR v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim podaním: „Návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 142,01 € s príslušenstvom“ z dňa 30.4.2009, ktoré doručil súdu dňa 24.6.2009 domáhal zaplatenia 142,01 EUR s prísl..
Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne vyjadrila vo svojom odpore z dňa 20.7.2009, ktorý doručila súdu dňa 23.7.2009 na č.l. 17 súdneho spisu.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil svojim podaním z dňa 27.3.2014, ktoré doručil súdu dňa 20.3.2014, doručenie mal riadne vykázané a preto súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.
Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila svojim podaním z dňa 21.3.2014, ktoré doručila súdu dňa 24.3.2014, doručenie mala riadne vykázané a preto súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovanej.
Súd sa oboznámil s podanou žalobou ako aj s pripojenými prílohami a po vykonanom dokazovaní mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.
Súd na základe uvedených zistil, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou DRUKOS, a.s., Banská Bystrica dňa 21.7.2000 „Kúpnu zmluvu“ č. 6751206352 ako je zrejmé z č. l. 10 súdneho spisu, ktorým právnym úkonom žalovaná nadobudla BARUM BRILANTOR 57 v nadobúdacej cene 336,32 EUR, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť nultú splátku v sume 33,59 EUR a 24 mesačných splátok v sume 12,61 EUR. Splátky bola žalovaná povinná uhrádzať do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Okresný súd Levice vydal dňa 6.7.2005 platobný rozkaz sp. zn. 6RO/128/2005, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 75,72 EUR s prísl. Uvedená suma predstavovala neuhradenú časť splátok nájomného. Žalovaná svoj dlh neuhradila ani na základe
vydaného právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, bolo na jeho základe proti žalovanej vedené exekučné konanie, v ktorom bol uvedený nárok právneho predchodcu žalobcu vymožený. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná svojou zmluvnou pokutou záväzok neuhradila riadne a včas, ale začala plniť až na základe exekučného konania, dostala sa do omeškania s úhradou časti kúpnej ceny a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 75,72 EUR od 24.6.2007 do 21.8.2007, t.j. 32,10 EUR a 0,1 % denne zo sumy 21,86 EUR od 22.8.2007 do 3.10.2007, t.j. 0,93 EUR, teda spolu v sume 33,03 EUR.
Súd pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že žaloba bola dôvodne podaná a preto súd žalobcovi priznal uplatnený nárok 33,03 EUR.
Podľa § 494 O.z. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konat', niečoho sa zdržať alebo niečo trpiet' a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník podľa ustanovenia § 545 ods. 1 až ods. 3 Obč. zák. zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd podľa ustanovenia § 545a Obč. zák. znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa súdu dojednanie zmluvnej pokuty je platné, nakoľko bolo dojednané v citovanom právnom úkone v písomnej forme, avšak podľa súdu je sporná jej výška. V tejto súvislosti treba uviesť, že sama koncepcia Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=22023&VirtualDate=1.+3.+2008> kladie dôraz na predchádzanie sporom. Už pri uzatváraní zmlúv, medzi ktoré patrí aj zmluvná pokuta ako forma zabezpečenia pohľadávky, vystupuje do popredia princíp ochrany tej strany, ktorá mieni a tiež aj efektívne svoje záväzky plní. Zákonná interpretácia ustanovení o zmluvnej pokute preto nemôže byť na úkor ochrany tej strany, ktorá si predvídavo a s dostatočnou mierou opatrnosti tento zabezpečovací prostriedok dojednala. V tomto právnom vzťahu účastníci vystupovali ako subjekty súkromného práva, ktoré sa spravujú zásadami práva súkromného, ako sú právna rovnosť účastníkov, zmluvná či autonómna voľnosť, zásada „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ a pod. Zo súkromnej autonómie účastníkov vyplýva, že závisí od vôle účastníka, či do nejakého právneho vzťahu vstúpi, a či na seba vezme určitú právnu povinnosť alebo nie a aký bude obsah a forma tohto právneho vzťahu. Treba zdôrazniť, že dôležitosť zásady súkromného práva “všetko je dovolené, čo nie je zakázané”. zvýrazňuje Ústava SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/ Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=15161&VirtualDate=1.+3.+2008> v čl. 2 ods. 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504003&FragmentId2=504003&VirtualDate=1.+3.+2008>,
podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
V prejednávanom prípade súd nemohol znížiť nárok na zmluvnú pokutu podľa § 545a Obč. zák., ktoré ustanovenie je účinné od 01.01.2008, nakoľko právny vzťah účastníkov konania bol dojednaný ešte pred účinnosťou tohto ustanovenia zákona a to dňa 21.07.2000.
Súd žalobcovi priznal popri sebe nárok na zmluvnú pokutu ako aj úroky z omeškania, nakoľko sa jedná o dva samostatné nároky. Zmluvná pokuta má jednak charakter hrozby dostatočne citeľne majetkovej sankcie pre prípad neplnenia a jednak má charakter zabezpečujúci proti prípadným škodám, ktoré by mohli nastať v prípade nesplnenia povinnosti. Podľa § 545 Obč. zák. je možnosť uplatnenia tejto sankcie viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinným subjektom, pričom zavinenie povinného sa zo zákona predpokladá, dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na povinnom subjekte, dlžníkovi, s tým, že k naplneniu podmienky zavinenia stačí nedbanlivosť, teda povinný subjekt nechcel, aby k porušeniu došlo, ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil nie je dostačujúci, a k splneniu povinnosti nevedie, avšak vzhľadom k okolnostiam a k svojmu postaveniu, či osobným pomerom vedieť mal a mohol. Podľa súdu je zrejmé, že podľa § 544 ods. 3 Obč. zák. ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie povinnosti právnym predpisom (penále). Zmluvná pokuta nenahradzuje škodu a na rozdiel úrokov alebo poplatku z omeškania nemá povahu príslušenstva pohľadávky, ale sa jedná o samostatný nárok, ktorý musí byť obligatórne písomne dojednaný medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti treba uviesť, že sama koncepcia Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=22023&VirtualDate=1.+3.+2008> kladie dôraz na predchádzanie sporom. Už pri uzatváraní zmlúv, medzi ktoré patrí aj zmluvná pokuta ako forma zabezpečenia pohľadávky, vystupuje do popredia princíp ochrany tej strany, ktorá mieni a tiež aj efektívne svoje záväzky plní. Zákonná interpretácia ustanovení o zmluvnej pokute preto nemôže byť na úkor ochrany tej strany, ktorá si predvídavo a s dostatočnou mierou opatrnosti tento zabezpečovací prostriedok dojednala. V tomto právnom vzťahu účastníci vystupovali ako subjekty súkromného práva, ktoré sa spravujú zásadami práva súkromného, ako sú právna rovnosť účastníkov, zmluvná či autonómna voľnosť, zásada „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ a pod. Zo súkromnej autonómie účastníkov vyplýva, že závisí od vôle účastníka, či do nejakého právneho vzťahu vstúpi, a či na seba vezme určitú právnu povinnosť alebo nie a aký bude obsah a forma tohto právneho vzťahu. Treba zdôrazniť, že dôležitosť zásady súkromného práva “všetko je dovolené, čo nie je zakázané”. zvýrazňuje Ústava SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/ Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=15161&VirtualDate=1.+3.+2008> v čl. 2 ods. 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504003&FragmentId2=504003&VirtualDate=1.+3.+2008>, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Na základe uvedených súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a priznal nárok na zmluvnú pokutu v súlade s čiastočným späťvzatím z č. l. 145 súdneho spisu za obdobie od 24.06.2007 do 21.08.2007 zo sumy 75,72 EUR denne vo výške 0,1 %, ktorá predstavuje sumu 32,10 EUR a od 22.08.2007 do 03.10.2007 zo sumy 21,86 EUR vo výške 0,1 %, ktorá predstavuje sumu 0,93 EUR takto celkom súd priznal nárok na zmluvnú pokutu v sume 33,03 EUR, uvedená suma zmluvnej pokuty z celkového nároku 7.120,- Skk (podľa č. l. 10 súdneho spisu ) predstavuje 13,9 % (7.120,- Skk po prepočte 236,34 EUR a 33,03:2,36=13,9 %), ktorú sumu zmluvnej pokuty súd predstavoval v zmysle vyššie uvedených kritérií za primeranú.
Súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok v celkovej sume 142,01 EUR, súd priznal nárok v sume 33,03 EUR, takto úspech žalobcu bol vo výške 23,02 % a úspech žalovanej bol v nepomerne vyššom rozsahu zostatku t. j. 76,98 %, nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila preto súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže po- dať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.