Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/143/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: F. S., W.. XX.XX.XXXX, F. X. Y. XXX, XXX XX R., o zaplatenie 719,59 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 719,59 Eur, spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 719,59 Eur od 12.04.2010 do zaplatenia, s úrokmi vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 719,59 Eur od 15.06.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,40 Eur, pričom odporkyni súd povoľuje splácať všetko v mesačných splátkach po 15 Eur, splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 164,94 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 121,94 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 43 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy 719,59 Eur spolu s v zmenke dojednanými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo sumy 719,59 Eur od 12.04.2010 do zaplatenia, so zákonnými zmenkovými úrokmi vo výške 6 % ročne zo sumy 719,59 Eur od 15.06.2010 do zaplatenia a so zmenkovou odmenou vo výške 2,40 Eur a na náhradu trov konania.

Odporkyňa na tlačive C na odpoveď uznala (akceptovala) pohľadávku navrhovateľa čo do základu, dôvodu, aj čo do výšky v celom rozsahu. Žiadala o povolenie splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 15 Eur z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie, pretože jej príjem tvorí príspevok na náhradnú starostlivosť vo výške 120 Eur.

Podľa čl. I zákon zmenkový a šekový v znení účinnom na území Slovenskej republiky spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého je

príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného štátu.

Podľa čl. I § 91 ods. 2 cit. zákona kto nie je spôsobilý zmenečne sa zaväzovať podľa práva uvedeného v predchádzajúcom odseku, je predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na zmenku v štáte, podľa práva ktorého by bol spôsobilý zmenečne sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 cit. zákona forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.

Podľa čl. I § 93 cit. zákona účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta. Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.

Podľa čl. I § 94 cit. zákona lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby zmenečne zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.

Podľa čl. I § 96 cit. zákona právom platobného miesta sa spravuje, či možno obmedziť prijatie cudzej zmenky na časť zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný prijať čiastočné platenie. Rovnaká zásada platí pre zaplatenie vlastnej zmenky.

Podľa čl. I § 97 cit. zákona forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné na uplatnenie alebo na zachovanie zmenečných práv, sa spravuje právom štátu, v ktorom treba urobiť protest alebo iný úkon.

Podľa čl. III § 1 cit. zákona zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 75 cit. zákona vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 cit. zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 77 ods. 2 cit. zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I § 78 ods. 1 cit. zákona vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 cit. zákona vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 9 ods. 1 cit. zákona vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 10 cit. zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 cit. zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 12 ods. 1 cit. zákona indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa čl. I § 13 ods. 1 cit. zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 15 ods. 1 cit. zákona, ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 16 ods. 1 cit. zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.

Podľa čl. I § 17 cit. zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 cit. zákona indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa čl. I § 33 ods. 1 cit. zákona zmenku možno vystaviť:

na videnie,

na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia,

na určitý deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 39 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 78 ods. 1 cit. zákona vystaviteľ vlastnej zmenky môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení. Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie. Pri čiastočnom platení môže sa vystaviteľ vlastnej zmenky domáhať, aby sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 cit. zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 cit. zákona odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I § 53 ods. 1 zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky na platenie pri doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.

Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 cit. zákona vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.

Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 cit. zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 cit. zákona majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa v platnom znení (ďalej len „), ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.

Podľa , ak tento zákon alebo osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa článku 5 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa v odôvodnení rozsudkov podľa , a uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Keďže odporkyňa na tlačive C na odpoveď uznala nárok navrhovateľa čo do základu, dôvodu, aj čo do výšky v celom žalovanom rozsahu a aj vzhľadom na to, že sa jedná o európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu, ktoré je v zásade písomné, žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávanie a súd vzhľadom na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné, súd vo veci nenariadil súdne pojednávanie, rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku a tento rozsudok vyhotovil v zmysle ustanovenia

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu odporkyne jej súd povolil splácať dlžnú žalovanú sumu v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určil v súlade s ustanovením

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej aj „vyhlášky MS SR č. “) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom.

Podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu ( o dani z pridanej hodnoty v platnom znení).

O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, nakoľko návrhu na uplatnenie pohľadávky bolo vyhovené v plnom rozsahu a uplatnené trovy konania nie sú neprimerané priznanej pohľadávke. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v ním požadovanej výške 164,94 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 43 Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. vo výške 121,94 Eur (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (návrh na uplatnenie pohľadávky) po 51,45 Eur a 2 x režijný paušál á 7,81 Eur + 20 % DPH čo síce činí 142,22 Eur, nakoľko je však súd viazaný návrhom navrhovateľa, nepriznal mu viac, ako požadoval).

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa súd uložil odporkyni v súlade s ust. Súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa na poukázanie náhrady trov súdneho poplatku na účet navrhovateľa a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa, pretože to odporuje kogentnej úprave , v zmysle ktorej sa celá náhrada trov konania platí k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku vydaného na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku cestou Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

Proti druhému výroku tohto rozsudku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku cestou Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinná (odporkyňa) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (navrhovateľ) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).