Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/57/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: V.S.O.P., s.r.o., Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, IČO: 35711850, zast. JUDr. Ladislavom Jonášom, advokátom, Bajzová 1, 821 08 Bratislava, adresa na doručovanie Vysoká 20, 811 06 Bratislava proti žalovanému: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zast. Mgr. Stanislavom Fekete, advokátom, Nám. sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 37789414 o zaplatenie sumy 74.820,80 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -219 zo dňa 21.11.2012 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 3.554,90 Eur a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania na návrh žalobcu z 05.10.2012 zastavil.

Svoje rozhodnutie právne súd prvého stupňa odôvodnil ust., . a .

Na základe zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybne dospel k právnemu záveru, že zmenená žaloba žalobcu voči žalovanému je nedôvodná, pretože žalovaný v tomto súdnom konaní preukázal, že zaplatil žalobcovi postupne celú dojednanú kúpnu cenu a to tak z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 03.09.2007, ako aj z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.04.2007. Zaplatenie kúpnych cien z týchto konkrétnych dvoch kúpnych zmlúv bolo predmetom tohto konania. Keďže medzi účastníkmi je viac súdnych sporov o zaplatenie kúpnych cien, avšak z iných kúpnych zmlúv, než sú dve kúpne zmluvy, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, súd sa zaoberal aj skutkovou otázkou, či žalovaný nepreukazuje zaplatenie tých istých súm v tomto konaní, ako ich preukázal na zaplatenie kúpnych cien z iných kúpnych zmlúv jednak v právoplatne skončenom konaní pod sp. zn. a v konaní pod sp. zn. , ktoré je v odvolacom konaní. Súd prvého stupňa zistil, že preukázané platby na úhradu kúpnych cien v tomto konaní nemajú žiaden súvis a netýkajú sa právoplatne skončeného konania sp. zn. . Pokiaľ sa týka konania sp. zn. , ktoré je v odvolacom konaní, uvedené konanie sa týkalo zaplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.05.2006 a vymenováva sa tam aj platba 50.000,- Sk z 08.11.2007, ktorú žalovaný preukázal v tomto súdnom konaní na zaplatenie časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo 17.04.2007, avšak celkove v konaní sp. zn. bol zistený preplatok platieb 209.577,- Sk, teda objektívne je možné započítať platbu 50.000,- Sk na úhradu kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo 17.04.2007 v tomto súdnom konaní. Faktom je, že si účastníci v oboch kúpnych zmluvách nedohodli špeciálne dojednania ohľadne uvádzania účelu platby, teda zostalo na žalovanom ako dlžníkovi, aby jednotlivé platby preukázal, resp. ich v súdnom konaní identifikoval, čo vlastne chcel zaplatiť a čo aj zaplatil. Samotná skutočnosť, že pri jednotlivých platbách žalovaných kúpnych cien nebol uvedený účel platby, nerobí túto platbu neplatnou, pretože žalobca ako veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, pričom neobstojí argumentácia žalobcu, že z účtovného hľadiska priraďoval tieto platby na skôr vzniknuté pohľadávky žalobcu voči žalovanému a to zo skorších kúpnych zmlúv. Takýto spôsob prijímania čiastočného plnenia zo záväzkového vzťahu nevyplýva ani z ani z inej právnej úpravy, takže v danom prípade účtovné operácie, ktoré vykonal žalobca, nemožno nadradiť nad zákon alebo právny predpis. Napokon na základe tohto rozsudku nič nebude brániť žalobcovi, aby si opravil v účtovnej evidencii platby akceptované súdom na úhradu žalovaných kúpnych cien a priradil ich aj vo svojom účtovníctve k úhrade predpísaných pohľadávok za obe žalované kúpne ceny z kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania. Napokon pokiaľ súd akceptoval preukázané platby žalovaným na zaplatenie kúpnych cien z oboch žalovaných kúpnych zmlúv uzavretých medzi účastníkmi v dňoch 03.09.2007 a 17.04.2007, nebude už žalovaný účinne môcť v ďalších neskončených súdnych konaniach preukazovať, že tieto konkrétne platby boli ním použité na úhradu iných kúpnych zmlúv, než sú žalované kúpne zmluvy v tomto súdnom konaní. Keďže predmetom tohto konania bolo zaplatenie kúpnych cien z kúpnych zmlúv uzavretých medzi účastníkmi 03.09.2007 a 17.04.2007 a predmetom konania sp. zn. je zaplatenie kúpnej ceny z inej kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a to 30.05.2006, bolo možné v tejto veci rozhodnúť skôr, než uvedená vec sp. zn. bude právoplatne skončená. Ďalšie dve súdne konania vedené na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. a sú prerušené a nebolo v nich doteraz rozhodnuté, týkajú sa iných zmluvných vzťahov, ako sú dve žalované kúpne zmluvy v tomto konaní, takže nič nebránilo súdu prvého stupňa rozhodnúť skôr, ako bude rozhodnuté v týchto prerušených konaniach. Na základe uvedeného skutkového a právneho posúdenia kauzy súd žalobu žalobcu v celosti zamietol. Tým, že žalovaný preukázal zaplatenie celej žalovanej istiny, nepatrí žalobcovi ani ním uplatnený úrok z omeškania z jednotlivých žalovaných súm, keďže ním vyčíslené žalované istiny nie sú opodstatnené a v nadväznosti na to je neopodstatnená aj ním žalovaná doba omeškania z jednotlivých ním žalovaných istín, ku ktorým si žalobca uplatnil prisúdenie príslušenstva.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa zásadou úspechu vo veci v zmysle Úspešnému žalovanému súd priznal uplatnenú náhradu trov konania za právne zastupovanie, pričom za jeden úkon právnej služby mu patrí odmena do pripustenia zmeny žaloby s právoplatnosťou k 14.04.2010 z predmetu konania v sume 52.961,81 Eur, čo je 526,13 Eur za úkon a po pripustení zmeny žaloby s právoplatnosťou od 14.04.2010 z predmetu konania v sume 74.820,80 Eur, čo je 572,61 Eur za úkon, v zmysle Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca žalovaného si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za tieto právne úkony: za účasť na meritórnych pojednávaniach súdu v dňoch 26.02.2010 a 19.03.2010, čo je 2 x po 526,13 Eur a spolu je to suma 1.052,26 Eur a k tomu režijný paušál 2 x po 7,21 Eur a spolu je to suma 14,42 Eur podľa cit. vyhl., za účasť na nemeritórnych pojednávaniach súdu v dňoch 13.12.2010, .01.2011, .03.2011 a .06.2012, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny, čo je spolu 5x po 1/4- ine z 572,61 Eur a činí to sumu 715,75 Eur v zmysle cit. vyhl., k tomu režijný paušál 1x v sume 7, Eur, x v sume 7, Eur, spolu 14, Eur a x v sume po 7, Eur, spolu 15,26 Eur a za účasť na meritórnom pojednávaní súdu dňa 21.11.2012, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny, čo je spolu 2x po 572,61 Eur, spolu 1.145,22 Eur a k tomu režijný paušál 7,63 Eur. Spolu priznaná odmena a režijný paušál za r. 2010 činia sumu 1.217,04 Eur, ku ktorej súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného v zmysle cit. vyhl. DPH vo výške 19 % a to v sume 231, Eur, takže priznaná náhrada za r. 2010 činí celkom sumu 1.448, Eur. Spolu priznaná odmena a režijný paušál za roky 2011 a 2012 činia sumu 1.755,53 Eur, ku ktorej súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného v zmysle cit. vyhl. DPH vo výške 20 % a to v sume 351, Eur, takže priznaná náhrada za roky 2011 a činí celkom sumu 2.106,3 Eur a spolu priznaná náhrada trov žalovaného za právne zastupovanie činí sumu 3.554,90 Eur, ktorú má neúspešný žalobca zaplatiť úspešnému žalovanému v súdom určenej lehote.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. zmenil rozsudok č.k. -219 zo dňa 21.11.2012 a to tak, že žalobnému návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, keď určil, že bola zaplatená celá kúpna zmluva (zrejme cena) z oboch kúpnych zmlúv. Súd vychádzal z toho, že nebolo sporné, či tieto platby boli alebo neboli uhradené. Súčasne mal za to, že žiadna právna úprava neupravuje spôsob plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi a z toho dôvodu si nemôže žalobca priradiť jednotlivé platby v časovej postupnosti vždy k najdlhšie splatnej pohľadávke. Zároveň to podľa súdu prvého stupňa znamená, že žalovaný môže ľubovoľnú čiastkovú platbu, ktorú neurčil, na ktorú konkrétnu dlžnú čiastku je platná použiť ako svoju obranu v predmetnom konaní. Takýto názor prvostupňového súdu považuje žalobca za nesprávny. Je nepredstaviteľné, aby uhrádzanie čiastkových platieb sa započítavalo len náhodne podľa toho ako to žalovanému v tom, ktorom čase práve vyhovuje. V takom prípade sa môže stať, že žalovaný použije a aj používa ako obranu aj platby započítané na predchádzajúce zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, čím by sa žalobca dostal do pozície, kedy si nebude môcť z dôvodu premlčania uplatniť nezaplatené sumy, ktoré doposiaľ považoval za uhradené. Ak by žalobca pripustil takýto postup, bude ohrozená samotná práva istota účastníkov vstupujúcich do záväzkovo-právnych vzťahov. Súčasná právna úprava neupravuje postupnosť plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi, avšak v zmysle predchádzajúcich právnych úprav a z nich vyplývajúcich právnych doktrín, s poukazom najmä na názor profesora J. O. je jednoznačné, že ak je pochybnosť na ktorú pohľadávku chcel dlžník plniť, plnil dlžník najprv na zročnú pohľadávku. V prípade zročnosti viacerých pohľadávok na staršiu pohľadávku. Ak ani toto pravidlo nie je možné použiť, tak sa plní pomerne. Názor prof.J. O. korešponduje s názorom prof. U. H., podľa ktorého je v prvom rade smerodajná dohoda dlžníka a veriteľa. Ak táto neexistuje, je smerodajné určenie dlžníka, na ktorý dlh chcel plniť. Ak dlžník neurčil na ktorý dlh chcel plniť, plnil podľa ich zročnosti najprv na najdlhšie zročnú. Vyššie uvedené právne názory boli až do roku 1991 súčasťou v v zmysle ktorého ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlásil, že ho chce splniť. Inak sa plnením uhradí dlh najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo. V rámci radikálnej novelizácie v roku 1991 došlo k vypusteniu tohto paragrafu z . Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , a , v ktorých Najvyšší súd Českej republiky určil, že v prípade, ak dlžník neurčil na ktorý dlh plní, využije sa v prvom rade princíp priority. Teda dlžník má plniť na dlh najdlhšie splatný. Ak nie je možné uplatniť toto pravidlo, plní dlžník v zmysle zásady proporcionality, teda dlžník plní na každý dlh rovným dielom. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že nakoľko žalovaný neurčil na ktorý dlh plní, žalobca správne priradil jeho jednotlivé platby vždy k najdlhšie splatnej pohľadávke v zmysle princípu priority. Súd prvého stupňa preto nesprávne určil, že platby zo dňa 02.11.2007 vo výške 1.000.000,- Sk, zo dňa 23.11.2007 vo výške 800.000,- Sk, zo dňa 24.10.2008 vo výške 100.000,- Sk, zo dňa 08.11.2007 vo výške 50.000,- Sk a zo dňa 21.021.2008 vo výške 70.000,- Sk boli platbami na kúpnu zmluvu zo dňa 03.09.2007 a kúpnu zmluvu zo dňa 17.04.2007. Na základe vyššie uvedenej argumentácie a z priebehu dokazovania je jednoznačné, že žalobca tieto platby správne zarátal na dlhšie zročné dlžné sumy vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2006. Preto má žalobca za nepochybné, že žalovaný naďalej neuhradil celú kúpnu cenu z kúpnych zmlúv zo dňa 03.09.2007 a zo dňa 17.04.2007. Právne odôvodnil žalobca svoje odvolanie ust.,

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 20.03.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania nie je dôvodné.

Ust. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod daný ust. , teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust. až , teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru. Preto odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa žalobcom produkované dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení, i dôkazy produkované žalovaným hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust. a jeho hodnotenie i skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.

V zmysle zmeny žaloby na základe uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2010 predmetom konania je zaplatenie kúpnych cien z dvoch kúpnych zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi a to z kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2007 v sume 71.321,42 Eur a z kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2007 v sume 3.499,35 Eur, čo po zaokrúhlení činí žalovanú sumu 74.820,80 Eur. Tak, ako to vyplýva z obsahu z jednotlivých kúpnych zmlúv, kúpna cena podľa kúpnej zmluvy z 03.09.2007 za predaj pozemkov v k. ú. J. H. bola dojednaná medzi účastníkmi v sume 2.318.630,- Sk, teraz v sume 76.964,42 Eur a mala byť uhradená žalovaným na účet žalobcu v X. a.s. a to 2.000.000,- Sk do 14 dní od podpisu kúpnej zmluvy a 318.630,- Sk do 30.11.2007 a kúpna cena podľa zmluvy zo 17.04.2007 za predaj pozemkov v k. ú. J. H. bola dojednaná medzi účastníkmi v sume 105.421,50 Sk, teraz v sume 3.499,35 Eur a mala byť uhradená žalovaným žalobcovi pri podpise zmluvy.

Súd prvého stupňa ustálil, že kúpna cena z kúpnej zmluvy z 03.09.2007 bola splatená na bankový účet žalobcu v X. a.s. takto: 1.000.000,- Sk dňa 02.11.2007, 800.000,- Sk dňa 23.11.2007, 500.000,- Sk dňa 28.03.2008 (s uvedením účelu platby vo variabilnom symbole č. XXXX) a 18.630,- Sk dňa 24.10.2008 (v rámci poukázanej sumy 100.000,- Sk). Kúpna cena z kúpnej zmluvy zo 17.04.2007 bola splatená na bankový účet žalobcu v X. a.s. takto: 50.000,- Sk dňa 08.11.2007 a 70.000,- Sk dňa 21.02.2008 (naviac bola zaplatená suma 14.578,50 Sk).

Podľa ust. § 588 Obč. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 561 ods. 1 Obč. zák. ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.

Podľa ust. § 566 Obč. zák. veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Súd prvého stupňa nepochybne dospel k právnemu záveru, že zmenená žaloba žalobcu voči žalovanému je nedôvodná, pretože žalovaný v tomto súdnom konaní preukázal, že zaplatil žalobcovi postupne celú dojednanú kúpnu cenu a to tak z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 03.09.2007, ako aj z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.04.2007. Súd prvého stupňa sa z dôvodu, že medzi účastníkmi je viac súdnych sporov o zaplatenie kúpnych cien zaoberal skutkovou otázkou, či žalovaný nepreukazuje zaplatenie tých istých súm v konaní a v právoplatne skončenom konaní a v konaní pod sp. zn. , ktoré je v odvolacom konaní. Súd prvého stupňa zistil, že preukázané platby na úhradu kúpnych cien nemajú žiaden súvis a netýkajú sa právoplatne skončeného konania sp. zn. . Pokiaľ sa týka konania sp. zn. , ktoré je v odvolacom konaní, uvedené konanie sa týkalo zaplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.05.2006 a je tam vymenovaná aj platba 50.000,- Sk z 08.11.2007, ktorú žalovaný preukázal v konaní na zaplatenie časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo 17.04.2007, avšak celkovo v konaní sp. zn. bol zistený preplatok platieb vo výške 209.577,- Sk, teda aj objektívne je možné započítať platbu 50.000,- Sk na úhradu kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo 17.04.2007 v tomto konaní.

Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov je vecou vnútorného sudcovského presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Základom hodnotenia postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúsenosti aj pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu výlučného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad. Zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu akým súd hodnotenie vykonal. Súdu prvého stupňa nemožno vyčítať v tomto smere žiadne pochybenia. Preto odvolací súd ani nemôže polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Čo do právneho posúdenia veci, žalobca správne vo svojom odvolaní uvádza, že súčasná právna úprava neupravuje postupnosť plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi. Predchádzajúca právna úprava a to konkrétne účinného do roku 1991 takúto právnu úprava mala. Z ust. vyplývalo, že ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak sa plnením uhradí dlh najskôr zročný a to najprv jeho príslušenstvo. Tak ako tvrdí žalobca, v rámci novelizácie od roku 1991 došlo k vypusteniu ust. z . Prečo sa tak stalo, zákonodarca nevysvetlil. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že úprave pred rokom 1991 v korešponduje pri úhrade viacerých pohľadávok tomu istému veriteľovi úprava Francúzska, Nemecka, Rakúska a tom nič nemení ani skutočnosť, že čo do úhrady viacerých pohľadávok tomu istému veriteľovi rozhodol Najvyšší súd Českej republiky, tak ako to uvádza žalobca vo svojom odvolaní.

Súd prvého stupňa pri svojom hodnotiacom postupe vychádzal z toho, že samotná skutočnosť, že pri jednotlivých platbách žalovaných kúpnych cien nebol uvedený účel platby nerobí túto platbu neplatnou, pretože žalobca ako veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, pričom neobstojí argumentácia žalobcu, že z účtovného hľadiska prideľoval tieto platby na skôr vzniknuté pohľadávky žalobcu voči žalovanému a to zo skorších kúpnych zmlúv. Takýto spôsob prijímania čiastočného plnenia zo záväzkového vzťahu skutočne nevyplýva z platného na území Slovenskej republiky a ani z inej právnej úpravy. Účtovné operácie, ktoré vykonal žalobca nemožno skutočne nadradiť nad zákon alebo právny predpis. Ak si účastníci v oboch kúpnych zmluvách nedohodli špeciálne dojednania ohľadne uvádzania účelu platby, zostalo na žalovanom ako dlžníkovi, aby jednotlivé platby preukázal, resp. ich v súdnom konaní identifikoval, teda čo chcel zaplatiť a čo zaplatil.

Tak ako odvolací súd uviedol vyššie, samotné hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nemožno v odvolacom konaní preskúmavať. Hodnotenie môže robiť len súd, ktorý dôkazy vykonal.

K ďalšej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ právoplatne tento akceptoval konkrétne platby, ktoré mali byť použité na úhradu kúpnych cien z kúpnych zmlúv uzavretých medzi účastníkmi dňa 03.09.2007 a 17.04.2007, nebude už žalovaný účinne môcť v ďalších neskončených súdnych konaniach preukazovať, že tieto konkrétne platby boli ním použité na úhradu iných kúpnych zmlúv.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách konania. Výšku priznaných trov, prípadne neúčelne priznané trovy konania žalovanému žalobca v konaní ani nenamietal.

Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania podľa ust. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.